Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst priezviská

ruža -e ž.

1. krovitá ostnatá rastlina s jemne voňavými kvetmi, bot. Rosa; kvet tejto rastliny: biela, čajová r., kytica červených r-í; pestovateľ r-í

2. v názvoch rastlín: vodná r. lekno; alpská r. rododendron

3. infekčná kožná choroba: dostať r-u na nohe

červený ako r.; trpezlivosť r-e prináša; nemať na r-iach ustlaté/-né mať ťažký život;

ružička -y -čiek ž. zdrob. k 1;

ružičkový príd.: r. kel

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ruža ‑e ‑í ž.; ružička ‑y ‑čiek ž.; ružičkový

ruža ruže ruží ž.

-ža/64157±303 29.47: substantíva ž. N sg. 7939→7933
+18
−21
koža/2573 veža/2302 ruža/1494 ryža/817 ža/218 mreža/145 marža/141 chyža/52 kaluža/6→43
+5
−8
Temža/37 šarža/35 lyža/23 ža/12 (7/41)

ruža krovitá ostnatá rastlina s voňavými kvetmi: kytica bielych ružíhovor. šíp (šípová ruža) • hovor. šípovník (ker šípovej ruže)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ruža, -e, -í ž.

1. záhradná krovitá rastlina s peknými voňavými kvetmi; bot. r. stolistá (Rosa centifolia);

2. kvet tejto rastliny: červená, ružová, biela, čajová r., kytica r-í; pren. Zuzana sa rozvila v najkrajšiu ružu dediny (Rys.) v najkrajšiu devu.

červený ako r. (o človeku) zdravo vyzerajúci; zapáliť sa ako r. zapýriť sa, začervenať sa; trpezlivosť r-e prináša (prísl.) úspech; nemá na r-iach postlané, ustlané o človeku, ktorýneradostný život;

3. kvet niektorých iných rastlín podobných ruži; rastlina s takýmto kvetom: šípová r., slezová r., planá r. neštepená; popínavá r.; jerišská r. kozí list; alpská r. rododendron;

4. bás. červená farba: V tvári ruže, v očiach oheň. (Kuk.) Krvavá ruža na hrudi (Hor.) škvrna od krvi. V košeli bielej, ktorá skvitne ružou (Žáry) zakrvaví sa.

5. zried. okrúhly predmet, ktorý má podobu kvetu ruže: r-e karfiolu (Vans.);

6. nákazlivá kožná choroba: Dostal ružu do tvári. (Kuk.);

ružička, -y, -čiek ž. zdrob. expr. k 2, 3;

ružičkový príd.: r. kel;

rúžatko, -a, -tiek str. zdrob. expr. zried. (Hviezd.)

ruža ž bot
1. rastlina z rodu r. Rosa; kvet tejto rastliny: ruže niektera gest čerwena, gina byla a s tich gedna plna, kaderaweho lystu a druha nekadierawa, hladkeho a rowneho lystu (HL 17. st); dela se take y oleg z ruže a miwagi geg wzdicky w kazdeg apatece (MT 17. st); ruže sucha z winem warena a pres den nekolikrate pita zastawuge behawku (RN 17.-18. st); rosa plena pudoris: ťelesnég bárwi rúža (KS 1763) čajovej; bledobgele ruže do ambitow prisluchagu, ponewač konare gegich gsu lechko ku kruteni (PR 18. st); pren Panna Mária: hwézda yasná, růže krásna, primluw se k Krystu Pánu (CC 1655); wjtag wúnawá rúžo a čerwenatá rúžo lásky horúceg, Marya (BlR 18. st); Florentia, láskavá moja, holubica moja vivolená, ruža moja, zasnúbenica moja roztomilá (BR 1785) milá, milenka; Cirkew s. katolicka gest ruže trpezliwosti (WS 18. st) je veľmi trpezlivá
L. r. šípková r. šípová Rosa canina: cynosbaton: ssypkowá ruža (KS 1763); r. malvazínska r. damascénska Rosa damascena: flor. rosarum damascenarum: malwazynská ruže (TT 1745); r. stolistná r. stolistá Rosa centifolia: centifolia: stolistná rúža, sto listúw magjcá; r. poľná r. poľná Rosa agrestis: cynospastos: rúža polny (KS 1763)
F. byť krásny ako r.; byť červený viac než r.; byť švárnejší nad r-e mimoriadne pekný: (zosnulý mládenec) krasnj bil gako ruža, chitry gako gelen (KT 1753); (Mária) cžerwena wjc néž rúža, od lilium belégssá (BlR 18. st); díťá nad ruže švárňejšé (BR 1785); zostať v obličaji ako r. zapýriť sa, začervenať sa: zasmáli jsú sa všecci, ona pak v celém obličaji jak ruža zustala (BR 1785); líčka ako r-e červené: tve bure očka, jako ruže lička, možu te povedet, žes draha perlička (AD 18. st); chodiť po r-iach mať sa veľmi dobre: bohatstwj magjcy (človek) zda se sstiastnym byti, zda se ustawične po ružech choditi (MVP 18. st); byť r. medzi tŕním vynikať svojou hodnotou nad ostatnými menejhodnotnými javmi: kazda čnost pripogena koruni kralowskeg neni ruža mezi trnim (SJ 18. st); trpezlivosť zbira wonne ruže (GŠ 1758) úspech; trpezlivosť ruže prináša
2. kvet niektorých iných rastlín podobných ruži:
L. paeonia: piwonka, turecká rúža pivonka lekárska Paeonia officinalis; malva major: rúža černá topoľovka ružová Alcea rosea; amomum: yerykowá ruža amóm kapulágový Amomum kapulaga; caltha: obilná rúža neb žlutá fjalka záružlie močiarne Caltha palustris; lychnis: kossicka ruže kukučka lúčna Lychnis flos-cuculi (KS 1763); narcisová r. veternica narcisokvetá Anemone narcissiflora: zasipug gu (ranu) prásskom z ocunu a narcisoweg ruži (PL 1787)
3. predmet, obyč. šperk, kt. má podobu kvetu ruže: za perlowu partu zo zlatimi ružami fl 20 (H. MIČINÁ 1687); prsten na spusob ruže; masslé, s kterich ge na gedneg diamantowa boglarowa ruža (ORLOVÉ 1694)
4. infekčná kožná choroba: upadl sem do nemocj, ponewadž sem ružu dostal w twarj, kteru sem na tretikrat welmj tassko zhogjl, nebo mj wssecka twar zapuchla (ROVŇANY 1755); ruže w prsoch ztrhawa se od welikeho hnewu anebo strachu (HT 1760); erysipelas: rúža choroba, nátcha čerwená (KS 1763); Weronyku som tess zdrafssu nassla, ta russa sa geg z hlawy pomynula, ale ge na zaludek zle (PRUŽINA 18. st); -ička dem k 1: krasny gest kwjtek ružička, než ten kwitne mezi ssjpjm bodlawjm (LKa 1736); kadekrv z neho (Ježiša) tékla, však ružička vykvitla (AD 1782); kolko krwawych kropagek, tolko peknych čerwenich ružičzgek (WS 18. st); k 3: cžtyry male perlyczky a šest granatowich boglarkow, ruzyczky perlowe a zlate (TRENČÍN 1613); na tey laistnje piekne železne ružyčky (DUBNICA n. V. 1723); gombicsky kokusoweg w prostretku striberneg ruzicsky prebigane (PUKANEC 1789)

ruža
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) ruža
G (bez) ruže
D (k) ruži
A (vidím) ružu
L (o) ruži
I (s) ružou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) ruže
G (bez) ruží
D (k) ružiam
A (vidím) ruže
L (o) ružiach
I (s) ružami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko RUŽA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 80×, celkový počet lokalít: 29, najčastejšie výskyty v lokalitách:
KOLÁROVO, okr. KOMÁRNO – 9×;
MALÉ LEVÁRE, okr. SENICA (od r. 1996 MALACKY) – 7×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 7×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 6×;
KARLOVA VES (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 5×;
DEVÍNSKA NOVÁ VES (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 4×;
MALACKY, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 3×;
MORAVSKÝ SVÄTÝ JÁN, okr. SENICA – 3×;
PRIEVIDZA III-NECPALY (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 3×;
TRNAVA, okr. TRNAVA – 3×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

ani studničku, ani ružu ni une fontaine, ni une rose
a záhradník pred ružou et le jardinier devant la rose
brečtanom a ovenčená ružami de lierre et couronnée de roses
je to moja ruža c'est ma rose
potok a šípové ruže un ruisseau, des églantines
ruže boli veľmi zarazené les roses étaient bien gênées
šípové ruže, ale to des églantines, mais ce
zodpovedný za ružu responsable de cette fleur
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu