Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp sss ssj ma hssjV

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ruvať sa ‑ve ‑vú ‑vaj! ‑val, ruť sa ruje rujú ruj! rul nedok.

biť sa 1. rozdávať si navzájom údery • ruvať saruť sa: od zlosti sa začali biť, ruvať, ruťmlátiť satĺcť saotĺkať saexpr.: sekať sahlušiť saklbčiť sachlpčiť saprať sahovor. pasovať sa: deti sa na lúke pasujúhovor. boxovať sa (biť sa päsťami) • nár. klčkovať sazried. marasiť sa (Tatarka)expr. lomiť sa (niečím): palicami sa lomia

2. hovor. netvoriť súladný celok • nehodiť sa (k sebe)hovor. nepasovať: predložené koncepcie sa bijú, nehodia sa k sebe, nepasujú (navzájom)kričať (pri farbách): farebne doplnky kričia

3. p. bojovať 1, 2


bojovať 1. zvádzať boj, bitku (najmä vo vojenskom, príp. športovom zmysle) • biť sa: naši otcovia bojovali, bili sa za vlasťzápasiť: zápasiť, biť sa s presiloukniž. zápoliť: zápoliť v tvrdom bojikniž. brojiť (stavať sa na odpor): brojiť proti násiliu, proti zradcomsekať sarúbať sa (bojovať so sečnými zbraňami): sekali sa, rúbali sa do krvizastaráv. potýkať sa: potýkať sa s nepriateľomzastar. probovať sa: dvaja sa s ním probujúzried. porážať sa: kmene sa medzi sebou porážajúfraz. merať si sily: na ihrisku si merajú sily dve najlepšie mužstváexpr.: ruvať saruť sa: rujú sa medzi sebou ako dva kohúty

2. usilovať sa niečo vydobyť, niečo dosiahnuť • viesť bojbiť sa: bojujú, vedú boj, bijú sa za lepšie miestazápasiťboriť sakniž. borcovať sa: zápasiť, boriť sa s prekážkamikniž. harcovať (za niečo) • hovor. pasovať saexpr.: ruvať saruť sa


ruvať sa p. bojovať 1, 2, biť sa 1


zaujímať sa prejavovať záujem o niečo, o niekoho • mať záujemhovor. interesovať sa: zaujímať sa, mať záujem o nové spôsoby hospodáreniastáť (o niečo): už o to nestojím, už ma to nezaujímaexpr.: trhať saruť saruvať sabiť sa (prejavovať veľmi veľký záujem): mládenci sa o ňu trhajú, rujú, ruvúexpr. poškuľovať (nepriamo, nenápadne sa zaujímať o niečo): poškuľuje po novom autebyť zvedavý (zaujímať sa o výsledok niečoho): sú zvedaví, ako sa zápas skončil

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ruvať sa i ruť sa, ruje sa, rujú sa i ruve sa, ruvú sa, ruval sa, rozk. ruj sa nedok. prudko sa s niekým, s niečím potýkať, zápasiť, biť sa: Rujete sa ani hyeny. (Jégé) S medveďom som sa ruval. (Pláv.);

pren. expr. v úsilí o niečo premáhať, prekonávať ťažkosti, usilovať sa, biť sa o niečo: r. sa so životom (Mráz); r. sa s prekážkami (Stod.); r. sa so svetom (Tat.); r. sa o miesto (Kuk.); r. sa o kus chleba (Jil.); r. sa o ženskú (Taj.); r. sa pre ženu (Fig.); r. sa pre rozkoše (Fig.)

|| ruvať i ruť kniž. (koho, čo) trápiť, moriť, ničiť: Muky rujú jeho dušu. (Jégé) Ruve ho láska. (Bod.)

Morfologický analyzátor

ruvať nedokonavé sloveso
(ja) ruvem, rujem VKesa+; (ty) ruješ, ruveš VKesb+; (on, ona, ono) ruje, ruve VKesc+; (my) rujeme, ruveme VKepa+; (vy) rujete, ruvete VKepb+; (oni, ony) ruvú, rujú VKepc+;

(ja som, ty si, on) ruval VLesam+; (ona) ruvala VLesaf+; (ono) ruvalo VLesan+; (oni, ony) ruvali VLepah+;
(ty) ruj! VMesb+; (my) rujme! VMepa+; (vy) rujte! VMepb+;
(nejako) ruvúc, rujúc VHe+;

ruť sa p.
ruvať, ruvať sa


ruvať ndk koho biť, mlátiť niekoho: wye-ly swedek, widel-ly, že w ten gisty čas pan služnodworsky k opleczku pany Eördög Janosstinmu neczahal, než kdiž Geho Milosty do wlasou rukamy sa mala a geho ruwatj chtela, ruku geg odhodil laclavá 1718; pan Jeszenszky instansa wizdwihnutima hore rukama za wlasy ruwaty chtel martin 1731; item Zoffjj Sliuka, že tež chodila ruwat Michala, nasudilo se w trlici 20 lopat boca 1770;
r. sa, ruť sa s kým, pre koho zápasiť, biť sa s niekým, pre niekoho: kdy se walaski psi dolngeho magera z gazdowimi ruwali, gjch ten woliar wodu oblial turiec 1757; vespolek sa vždy milujte, nebite sa, len sa rujte pv 18. st; nebylo hostiny, kde by mna nezvali, pre mna sa častokrát za vlasy rúvali asl 18. st; (korheli) sa pry tancoch pre fragerki a tanečnice bigu, rugu mik 18. st
r. sa ako psi surovo: (všetci) tuto se pak bygeme a gako psy rugeme pop 1723–24

ruwať_1 ruwať ruwať_2 ruwať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor