biť sa 1. rozdávať si navzájom údery • ruvať sa • ruť sa: od zlosti sa začali biť, ruvať, ruť • mlátiť sa • tĺcť sa • otĺkať sa • expr.: sekať sa • hlušiť sa • klbčiť sa • chlpčiť sa • prať sa • hovor. pasovať sa: deti sa na lúke pasujú • hovor. boxovať sa (biť sa päsťami) • nár. klčkovať sa • zried. marasiť sa (Tatarka) • expr. lomiť sa (niečím): palicami sa lomia
2. hovor. netvoriť súladný celok • nehodiť sa (k sebe) • hovor. nepasovať: predložené koncepcie sa bijú, nehodia sa k sebe, nepasujú (navzájom) • kričať (pri farbách): farebne doplnky kričia
3. p. bojovať 1, 2
bojovať 1. zvádzať boj, bitku (najmä vo vojenskom, príp. športovom zmysle) • biť sa: naši otcovia bojovali, bili sa za vlasť • zápasiť: zápasiť, biť sa s presilou • kniž. zápoliť: zápoliť v tvrdom boji • kniž. brojiť (stavať sa na odpor): brojiť proti násiliu, proti zradcom • sekať sa • rúbať sa (bojovať so sečnými zbraňami): sekali sa, rúbali sa do krvi • zastaráv. potýkať sa: potýkať sa s nepriateľom • zastar. probovať sa: dvaja sa s ním probujú • zried. porážať sa: kmene sa medzi sebou porážajú • fraz. merať si sily: na ihrisku si merajú sily dve najlepšie mužstvá • expr.: ruvať sa • ruť sa: rujú sa medzi sebou ako dva kohúty
2. usilovať sa niečo vydobyť, niečo dosiahnuť • viesť boj • biť sa: bojujú, vedú boj, bijú sa za lepšie miesta • zápasiť • boriť sa • kniž. borcovať sa: zápasiť, boriť sa s prekážkami • kniž. harcovať (za niečo) • hovor. pasovať sa • expr.: ruvať sa • ruť sa
ruvať sa p. bojovať 1, 2, biť sa 1
zaujímať sa prejavovať záujem o niečo, o niekoho • mať záujem • hovor. interesovať sa: zaujímať sa, mať záujem o nové spôsoby hospodárenia • stáť (o niečo): už o to nestojím, už ma to nezaujíma • expr.: trhať sa • ruť sa • ruvať sa • biť sa (prejavovať veľmi veľký záujem): mládenci sa o ňu trhajú, rujú, ruvú • expr. poškuľovať (nepriamo, nenápadne sa zaujímať o niečo): poškuľuje po novom aute • byť zvedavý (zaujímať sa o výsledok niečoho): sú zvedaví, ako sa zápas skončil
ruvať sa i ruť sa, ruje sa, rujú sa i ruve sa, ruvú sa, ruval sa, rozk. ruj sa nedok. prudko sa s niekým, s niečím potýkať, zápasiť, biť sa: Rujete sa ani hyeny. (Jégé) S medveďom som sa ruval. (Pláv.);
pren. expr. v úsilí o niečo premáhať, prekonávať ťažkosti, usilovať sa, biť sa o niečo: r. sa so životom (Mráz); r. sa s prekážkami (Stod.); r. sa so svetom (Tat.); r. sa o miesto (Kuk.); r. sa o kus chleba (Jil.); r. sa o ženskú (Taj.); r. sa pre ženu (Fig.); r. sa pre rozkoše (Fig.)
|| ruvať i ruť kniž. (koho, čo) trápiť, moriť, ničiť: Muky rujú jeho dušu. (Jégé) Ruve ho láska. (Bod.)
ruť sa p. ruvať, ruvať sa
ruvať ndk koho biť, mlátiť niekoho: wye-ly swedek, widel-ly, že w ten gisty čas pan služnodworsky k opleczku pany Eördög Janosstinmu neczahal, než kdiž Geho Milosty do wlasou rukamy sa mala a geho ruwatj chtela, ruku geg odhodil laclavá 1718; pan Jeszenszky instansa wizdwihnutima hore rukama za wlasy ruwaty chtel martin 1731; item Zoffjj Sliuka, že tež chodila ruwat Michala, nasudilo se w trlici 20 lopat boca 1770; r. sa, ruť sa s kým, pre koho zápasiť, biť sa s niekým, pre niekoho: kdy se walaski psi dolngeho magera z gazdowimi ruwali, gjch ten woliar wodu oblial turiec 1757; vespolek sa vždy milujte, nebite sa, len sa rujte pv 18. st; nebylo hostiny, kde by mna nezvali, pre mna sa častokrát za vlasy rúvali asl 18. st; (korheli) sa pry tancoch pre fragerki a tanečnice bigu, rugu mik 18. st • r. sa ako psi surovo: (všetci) tuto se pak bygeme a gako psy rugeme pop 1723–24