Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ruka -y rúk ž.

1. ľudská horná končatina; jej časť od zápästia s prstami slúžiaca na prácu: pravá, ľavá r.; jemné, upracované r-y; detské r-y; vziať niečo do r-y; podať, stisnúť niekomu r-u; vopchať r-y do vrecák; niesť dieťa na r-ách; kráčať po pravej r-e niekoho po pravej strane; r-y hore! výzva vzdať sa; podpísať sa vlastnou r-ou; hlasovať zdvihnutím r-y;

pren.: mať pracovité r-y byť usilovný; deťom chýba otcova r. otec

2. najspodnejšia časť predných končatín opíc

3. predmet podobný ruke al. majúci funkciu ruky: r. návestidla; mechanická r. mechanizmus nahrádzajúci ruku; drevená r.

4. rukopis, písmo: podľa ťahov spoznal otcovu r-u; má ešte nevypísanú r-u

● mať → plné r-y práce, roboty; → práca mu v r-ách, pod r-ami horí; → priložiť r-u k dielu; mať → čisté r-y; podať niekomu → pomocnú r-u; držať, mať nad niekým ochrannú r-u; zveriť niekoho, niečo do niečích rúk pod ochranu niekoho; r-ami-nohami (držať sa, brániť sa ap.) všemožne, všetkými prostriedkami; prísť, odísť s prázdnymi r-ami nič nedoniesť, nič nedostať; sedieť so založenými r-ami nečinne; → obratom r-y; vedieť, mať niečo z prvej r-y od pôvodcu; → z(o)dvihnúť na niekoho r-u; dať, vložiť za niekoho r-u do ohňa úplne mu dôverovať; r. r-u umýva spoločníci sa navzájom chránia; byť s niekým jedna r. zadobre; popýtať, požiadať niekoho o r-u uchádzať sa o ženu; už je r. v rukáve vec je už dohodnutá; byť na dosah r-y blízko; byť v dobrých r-ách byť dobre opatrený; radšej si dá r-u odťať, ako by to urobil neurobí to za nijakých okolností; byť od r-y na nevhodnom, vzdialenom mieste; žiť z r-y do úst biedne; zásielka do vlastných rúk adresátovi osobne; r. osudu osud; r. zákona zákon, zákonodarca

ruka, -y, rúk ž.

1. (často v mn. č.) jedna z horných končatín ľudí, pomocou ktorých chytajú predmety a ktorými pracujú; časť hornej končatiny od zápästia s prstami: ľavá, pravá r.; upracované, mozoľnaté, drsné, ťažké, žilnaté r-y; jemná, detská, ženská, biela r.; mať zlomenú, vykĺbenú, poranenú r-u; vziať niekoho za r-u, na r-y, vodiť sa za r-y; trieť si r-y, podať, stisnúť niekomu r-u, kývať niekomu r-ou; vziať, chytiť niečo do r-y; podávať si niečo z r-y do r-y; vyraziť, vytrhnúť niekomu niečo z r-y; kráčať niekomu po ľavej r-e, nachádzať sa, ležať po pravej r-e niekoho po ľavej, pravej strane; ruky hore! výzva na vzdanie sa; ruky bozkávam starší pozdrav ženám, najmä vydatým

● hodiť na niečo r-ou gesto, výraz ľahostajnosti, rezignácie; to je moja pravá r. najlepší pomocník, spolupracovník; mať plné r-y práce veľa; expr. zodrať si r-y po lakte veľa sa narobiť; práca mu ide od r-y dobre, rýchlo; robiť niečo holými r-ami a) ťažko, s námahou; b) bez pomoci nejakého nástroja; robiť niečo ľavou r-ou nedbalo, povrchne; práca mu v r-ách, pod r-ami horí usilovne a dobre pracuje; priložiť r-u k dielu zúčastniť sa na nejakej práci; mať istú r-u, mať zlaté r-y o šikovnom, zručnom človeku; mať šťastnú r-u o človeku, ktorý má úspech; má ťažkú r-u (o niekom, kto ťažko pracuje) nevie robiť jemnú prácu; žart. narodil sa so zatvorenou r-ou o skúpom človeku; má čisté r-y o statočnom človeku; mať zviazané r-y nemôcť slobodne konať; mať voľnú r-u môcť slobodne konať; podať niekomu pomocnú r-u pomôcť mu; držať nad niekým ochrannú r-u chrániť ho; viesť niečo pevnou r-ou, vládnuť železnou r-ou tvrdo; padnúť do rúk niekoho dostať sa do moci niekoho; zveriť niekoho do niečích rúk, do rúk niekoho pod ochranu niekoho; hovor. držať sa niečoho rukami-nohami tuho, urputne sa niečoho pridŕžať; vzpierať sa proti niečomu rukami-nohami z celej sily; prísť niekam s prázdnymi r-ami bez darčekov; sedieť, hľadieť, čakať na niečo so založenými r-ami nečinne; urobiť niečo obratom r-y ihneď, rýchlo; niečo sa mení, rastie (priamo) pod r-ami rýchlo, prudko, navidomoči; niečo je, pochádza z prvej r-y, mám to z prvej r-y od pôvodcu, od očitého svedka; prešlo mi to cez r-y zaoberal som sa tým; kúpiť niečo pod r-ou tajne, nezákonne; robiť niečo na vlastnú r-u sám, samostatne; zdvihnúť na niekoho r-u chcieť ho udrieť; špiniť si s niekým, s niečím r-y zaoberať sa s niekým, s niečím (obyč. nepoctivým); na r-ách ju nosí (by ju nosil) veľmi ju má rád; dať za niekoho r-u do ohňa ručiť za niekoho, plne niekomu dôverovať; ísť s niečím r. v r-e úzko, tesne súvisieť; r. r-u umýva spoločníci sa navzájom chránia; byť s niekým jedna r. zadobre; gazdovať na jednu r-u (Kuk.) spoločne; gazdovať, robiť na vlastnú r. samostatne; ísť niekomu na r-u podporovať ho, vyhovovať mu; požiadať, popýtať niekoho o r-u, prosiť, poprosiť o -u niekoho, uchádzať sa o r-u niekoho uchádzať sa o ženu; Rodičia mu dali ruku dieťaťa svojho (Kal.) dali súhlas k sobášu so svojou dcérou. Ruku síce dostal, ale na ruku nič (Letz) dostal nevestu bez vena; už je r. v rukáve už je vec dohodnutá; byť, mať niečo na dosah r-y blízko; ležať od r-y ďaleko; mať niečo pod r-ou, pri r-e, pri r-ách blízko; trochu zastar. mať niekoho (niečo) pod r-ou viesť niekoho (niečo), spravovať niečo; žiť z r-y do úst veľmi biedne, neisto; je to samá ruka, samá noha o chudom človeku, najmä o dospievajúcich deťoch; skade ruka, skade noha a) človek, o ktorom sa nevie, odkiaľ pochádza; pobehaj; b) bezvýznamný človek;

2. osobné, charakteristické črty autora niečoho (obyč. o písme): (Andrej) vzal list. „Áno, jeho ruka. Jeho milá ruka.“ (Vaj.) Miško prečítal list. Tie riadky, tú ruku poznáva. (Taj.)

3. symbolizuje, označuje osobu, bytosť, ktorá niečo koná: usilovné, pracovité r-y; surová, zlodejská r.; pren. r. osudu (Laz.) osud; r. zákona (Fr. Kráľ) zákon, zákonodarca; Kone badali cudziu ruku (Vaj.) cítili, že ich poháňa cudzí človek; dostať sa do dobrých rúk, byť v dobrých r-ách mať dobrého ochrancu, učiteľa ap.; Chýba im (deťom) otcovská ruka. (Zúb.)

4. predmet podobný ruke: umelá r.; mechanická r. stroja páka; Drevené ruky predávajú hotovitelia chirurgických inštrumentov. (Lask.);

ručička², -y, -čiek i rúčka², -y, -čok ž. zdrob. expr.

(jedna) ruka; (bez) ruky; (k) ruke; (vidím) ruku; (hej) ruka!; (o) ruke; (s) rukou;

(štyri) ruky; (bez) rúk; (k) rukám; (vidím) ruky; (hej) ruky!; (o) rukách; (s) rukami;

ruka ž
1. ľudská horná končatina; jej časť od zápästia s prstami slúžiaca na prácu: mandaly na ruky djemantowe s. l. 1625; Kohudka witrhla gey (neveste) hrncžok z ruku krupina 17. st; chiragra: suché lámani w rukách; gypsatissimae manus: pekné bylé ruki ks 1763; zbroj sem do ruky vzal, abych lapajících mne rychle rozehnal asl 1781; Pane, tebe trstinu namjsto králowskég palici do ruku dáwali blr 18. st; pren (Božská) r., r. Pána, Božie r-y viera v Boha, Boh, Ježiš Kristus: sama wira gest yakoby ruka, kterow se Pan K. a geho dobrodeni dosahuge tc 1631; proti Panu Bohu nerepcite, nanho se nehniewagte, než pomstu tu wdiačne z rukuw Bozich prigimagte; smilugte se nad namy aspoň wy, pratele nassy, nebo ruka Panie priliss tiasska nas dotkla se kt 1753; zagiste Boská potrebná gest ruka ku powstaweny lidského tak zmareného pokoleny pt 1778; železná/pevná/tvrdá r. prísna disciplína, poslušnosť: ferrea manus: ruka zelezna; calossa dextra: pewná, twrdá ruka ks 1763; silná r. prejav veľkej fyzickej sily: fortis manu: sylneg rukj ks 1763; ozbrojená, zbrojná r. so zbraňou: kdy Pallo Hlawaty do swogho domu yssiel, Swyatkowya na geho dom z druky a zbrognou rukou behaly krupina 1683; Jeho Jasnost cisarsko-kralouska milostive rozkazala vyplnit vrchnosti stoličnej rozkazy, odporujicich ozbrojenou rukou a mocou vojenskou k potrebnej poslušnosti pritiachnut a skrotit d. kubín 1786 dpb; hojná r. prejav štedrosti: liberalis: ssťedry, hógnoruky, hógneg rukj ks 1763; prázdna r. kto nič neprináša: manus sterilis: prazná ruka, která dar nenese ks 1763; dlhé/kradlivé/smolové r-y kt. kradnú, zlodejské: lidé chitlawi, z dluhimi rukami gsu mnozi nesprawedliwi pani, kteri na statki druhich czihagu ms 1758; furaces manus: kradliwé ruky ks 1763; negakímu pánu w takém zhromažďeňú, kďe gedni ag ze smolowími rukámi bili, uhinúl mešec s penízmi bu 1795
o r. božia med mozgová porážka: apoplexia: o šlakowem poraženj aneb když se ruka božj dotkne ht 1760; sideratio: sslakem porazeni, zmrtweni ťela, ruka božj ks 1763
• pri r-e poruke, naporúdzi: promtu: pri ruce ks 1763; na pravú r-u, po pravej r-e, z pravej r-y napravo, doprava, sprava: kdy som yssel s Trencžyna mesta czez most domow, techdy na prawu ruku boly zahrady trenčín 1613; dexter: po prawég straňe, po prawég ruce; ab dextra: s prawég ruki ks 1763; spoločnou r-ou s rovnakým podielom pre všetkých účastníkov, spoločne: Jan Kolar swymy siny y take z bratnimy siny spolecnu ruku kupyly su od Yana Mazurky duom p. ľupča 1579; (s) prázdnymi r-ami bez majetku, bez peňazí, bez prostriedkov: kdyby sme ten plat meli dat, museli by sme všetko predat a o ničem zostat a zatym rukami praznyma z pribytkov našich ven z gruntov po dobrych ludoch po žebrani jiti staškov 1671 lp; Buch jest svedkom našim, že dokonani tohože trapeni jinšiho neočekavame krom žebrotu, žalost a s praznymi rukami všeckeho zanechani m. s. ján 17. st; z r-y do r-y, z rúk do rúk priamo, osobne: traditio: z ruki do ruki oddané lidské umeni ks 1763; po samích klášterech ma z rúk do rúk odevzdávali br 1785; r-ami i nohami za každú cenu; zubami-nechtami: summa ambitione: rukama y nohama, nechty y zuby, neb obuma rukama wu 1750; byť pri čích r-ách byť vlastníctvom, majetkom niekoho: ližice striberne su pry mogich rukach pukanec 1782; byť v čích r-ách byť v moci niekoho, ovládať niečo: Sigoť do tretího dne v mých rukú bude asl 1684/1705; nad hréchom, peklom, nad smerzu más motz, v tvich rokoch jeszt kásdá motz hps 1752; mať v r-ách, medzi r-ami, pred r-ami čo (obyč. peniaze) vlastniť niečo: czo sem malo penez mel mecžy rukamy, to se potrowilo brezany 1595; rozkaz mel, aby ne s prowentu, ale s osohu, ktery z tech penez, ktere pred rukamy mel, prowesty mohel trenčín 1640; z wyneg palenky mal korunu w rukach od hostyny do Božyeho narozenya fl 30 d 68 štítnik 1683; mať v r-ách koho starať sa o niekoho: on wssecky ditky w rukach swych ma ags 1708; dať v r-y komu, dávať k r-ám komu čo do vlastníctva: dalo práwo winicu rodine Hankoweg w ruky bátovce 1606; statok pana Gyurki Gasparoweg manzelce, pani Palassti Žoffigi hnedki k rukam se dawa krupina 1633; oddať, odovzdať k r-ám, do (láskavých) rúk čo osobne: ze zahrady owočga nacim posuszit a k rukam mogim odewzdat y z wlaskymy orechy m. kameň 1713; čy by kolwek statek pre neopatrnost pastyerowu wo zbožy se nassyel a welyku škodu by urobyl, takowy statok ma se zagat a p. directorowy k rukam oddat liptov 1716; opowažil gsem se poniženú mú instantiu Gegy Oswicenosti do rúk laskawich odewzdati s. l. 18. st; dať na r-u, k r-e, položiť do rúk peniaze vyplatiť v hotovosti: komu ty penieze k werney rucze daty? žk 1454; pri werbowani dal sem gim (hajdúchom) na ruku po pol ctwrtu zlatom drobnom ležiachov 1741; tich sto zlaty nestazugte sy polozity pretitulovanemu panu sluznodvorszkemu do ruku hlohovec 1743; prijať k r-ám čo osobne prevziať niečo: z rib prigal se k rukam ssczucziek desat žilina 1700–02; odňať od rúk, vziať z rúk čo zbaviť vlastníctva al. možnosti užívania: (milostivý pán) pre naš nektery vystupek z prchlivosti hnevu sveho takovu zem nam od ruku odnial l. rovne 1746 lp; kdibich tenže kapital y z interesom vyplatit nechczela aneb nemohla, slawna kapitula takowy statek slobodnye naspatek z ruku mich a mogich potomkuw wzala nitra 1755–57; mať na r-e, pri r-ách čo mať niečo poruke, naporúdzi, pripravené: baba ma pri rukach nasledugjcy mast mjti ht 1760; pre s. vojsko kralovske na ruce seno vždy hotove miti musime návojovce 18. st lp; dať, podať r-u na to; dať r-y komu sľúbiť niečo, zaručiť sa za niečo: lotr ruku na to dal, že wam wssetzko chte nawratity č. kameň 1561; jak ste swu ruku na to podaly, zadam od Uassei Milosty, az bi ste mi to malo daly, nebo mi gest potreba h. beňadik 1615; pred osobamj niže psanymj dawše nam rucze obe strankj, že czokolwek za sprawedliwe bitj uzname, na to obidwe strankj pristanu bobrovník 1692; dať r-u komu, dať si ruky sľúbiť (si) manželstvo (niekomu): Marina ruku dala Michalowy do buduciho manželstwa jelšava 1688; dagte sobe ruce a mluw ty nayprweg za mnu takto: Pogimam sobe N. N. za prawu a wernu manzelku ags 1708; pojať za r-u koho vziať si za manželku niekoho: Siládi Mihal tú krásnú pannu tureckého cisáre za ruku jest pojal asl 1560/1603–04; (vy)zdvihnúť r-u na koho, pozdvihnúť r-u na koho, proti komu, vztiahnuť r-u jeden na druhého, vytiahnuť r-u na koho snažiť sa niekomu ublížiť, udrieť, zraniť al. zabiť niekoho, zaútočiť proti niekomu; ublížiť niekomu: neuznawam tebe za syna y nechcem te znat preto, ze sy ruku swogu wizdwihnul na mne prešov 1666; pritreffilo sa, že dwa klerykowe upadly do hrjchu, totižto geden na druheho ruku wstáhel, takže sa pobyly ža 1732; yá pozdwjhnem ruku mú proty nym (národom) kb 1756; kdo by kolwek ruku na wartu zdwihnul, ten ma swug žiwot stratjt vop 1760; intentare alicui manum: na někoho ruku wytahnúti ks 1763; slyssite wj nedbanlywi rodičowe, na čo wasse powolkowanj prywada dietkj, na ktere anj rukj nechcete pozdwihnuty, kdiž nečo prewinugu mik 18. st; (z)dvíhať, vyzdvihovať r-y do neba, ku komu; spínať hore r-y vzývať Boha (príslušným gestikulovaním): kedi já tze serdetsnye vzivám, i mojo ruki k tebe dzvihám dž 1752; manus supinas in coelum tendere: ruki do neba zdwjhati ks 1763; lide wsseci strachem porazeni ruce do nebe wizdwihowali a o spomoženi hlasmi žalostiwimi ku Panu Bohu wolali sq 1781; otiecz hore ruky spinal pukanec 18. st; lámať r-y, lomiť r-ami, zalamovať r-y za hlavu prejavovať svoje veľké zúfalstvo, hrôzu, zdesenie: zweda o mne M. S., prissel ke mne a počal rukama lomit trenčín 1614; lámala matka swé ruce, když wiďela Syna w ťežké nuze cc 1655; otec a matka synačka gedneho když skrze smrt časnu stracugu, ruce za hlawu zalamugu, wlasi gsi na hlawe skubagu ms 1749; zložiť r-y
a) (pri modlitbe) vyjadriť svoju pobožnosť (príslušným gestom): gak se pred knězem spowedat budess? Kleknem, prežehnam se, zložjm ruce a hned tak začnem kw 1775; telesni pokorne se nemodli, gakoby to babske bilo ruky zložiti ss 18. st
b) oddýchnuť si: lenochu, maličko pospiss, maličko zdrimess, maličko složiss ruce, aby poležel cob 17. st; hroziť s r-ou vyhrážať sa: silentia iubere dextra: z ruku hroziti, aby mlčalj ks 1763; plesať/plieskať (obidvoma) r-ami tešiť sa, radovať sa, dávať najavo (príslušnou gestikuláciou) svoju radosť, oslavu, velebenie: plaudo: radugem se, plesám, rukama pléskám ks 1763; gavalíri obidvema rukámi boki své bili podepreli, boki opusťíc, obidvema rukámi plískali a hlasňe volali: Brávo! Brávo! br 1785; wssecky narodj plesagte rukama blr 18. st; bozkávať r-y, nohy komu prejavovať pokoru a úctu voči vrchnosti: my ubohi bidni a velmi mizerni obyvatele dediny krušetnickej, k noham padajice, ruky, nohy boskavajice Vašej Osvicenej Velkomožnosti, ponižene a pokorne prosime, aby naše bidy a trapeni račili prijat a vyslyšat krušetnica 1776 lp; podať, podávať (pomocnú/milosrdnú/dobrotivú) r-u komu, držať láskavú r-u nad kým, vziať pod svoju r-u koho pomôcť, pomáhať niekomu, chrániť, ochraňovať niekoho, nenechať, nenechávať ho trpieť: toto gest ma wule poslednj, aby Gjch Milosthy panj nad manželku mu a ditkamy laskawu ruku a ochranu drzely žilina 1651; hor držitelom, který neyponjženěgssý vtočisstě k nám weznu, pomocnu ruku podati chceme ph 1770; Martinianus biwsse zawssdy ku pomoczy bydnim náchilny, w nebezpečenstvwy postawenég ruku podal pep 1770; mladencj, gest tu geden wiucsenec, žada s was nektereho, abi geho pod swu ruku wzal trenčín 1781; Otče dobrotiwy, blúdného poprawug, upádágycymu ruku dobrotiwú podáwag, guž mna z blata kwásnic wyzdwihag blr 18. st; duffag, že ti ruku swu mylosrdnu poda Boh cdu 18. st; Gežjš mi ruky podáwá, Gežjš, kterýž mně spasy sám pie 18. st; držať r-u nad čím usmerňovať, viesť, riadiť niečo: prosime Gich Milosty panuw, aby ruku nad nassim poradkom račily držety trenčín 1709; prichádzať pod r-u náhodne sa vyskytovať: kosec wssecko stina, čo prychadza w koseni pod ruku gš 1758; práca pôjde od ruky dobre, rýchlo: predce ale tato praca tim neskorssy od ruky pogde, čim delssy odalena bude wl 1789; byť v dobrých r-ách byť v bezpečí, v opatere, v starostlivosti: chodte sy ho (prsteň) tam pitat, kde ge w dobrich rukach krupina 1745; odbavovať od rúk čo povrchne vykonávať niečo: pri žatwe mnozi swu powinost ledabilo od ruku odbawugu ilava 1751; čiu r-u dobre potrieť podplatiť niekoho: bohatý otec officíra ruku dobre potrel, abi geho sinowi bil milosťiwý, čo ag pewňe slíbil bu 1795; nosiť na r-ách koho velebiť, oslavovať niekoho: koho wčéra na rukách nosyli, toho giž dnes zhazugj z uřadu nst 1793; zavierať štedré r-y pred kým nedožičiť, nedopriať niekomu niečo: prosime Pane, neodwracugž twary sweg od nas, lidu sweho, aniž zawireg ruky sstedre pred stworenym swym ags 1708; prilepiť sa na r-y o kradnutí: wssecko se mu na rucze prylepy sin 1678; vztiahnuť r-u, mať dlhé r-y kradnúť: zlodeg, kdy ruku wstahne a cizy wec k sobe pritahuge, sstranek na hrdlo sobe pritahuge cob 17. st; člowek když má dluhé ruki, bere, čo popadne gv 1755; mať r-y za ňadrá vstrčené, sedieť so založenými r-ami byť nečinný, zaháľať, lenivieť: deses: lenoch, ležák, zahálčiwý, kterýž ruce za ňádra wstrčené má; desido: s založenimý rukami sedim wu 1750; vypracovať (mozoľnými) r-ami, vyrobiť (svojimi) r-ami čo vlastnoručne: k našim chalupečkam žadnej živnosti nemame, toliko čo našimi mozolnymi rukama vypracujeme, s toho živi sme púchov 1742 lp; Durčow Yakub geden kusek konopista swimy rukami wirobil h. strháre 1742; žiť, živiť sa z (bolestnej) práce svojich rúk, živiť sa len r-ami fyzicky, manuálne si zarobiť na svoje živobytie: remeselnyczy z bolestne pracze ruku swych zywyty se obyčeg magu b. ďarmoty 1730; pri ubostwy z wetsseg strani z praci ruku swich žil folkušová 1731; Misso Krcho po zanechani odbitku len rukami sa žiwi l. ján 1785; priložiť r-u k práci, pridať r-u k dielu zúčastniť sa na činnosti, pomôcť, prispieť svojím podielom, svojou účasťou: cžoss osoži mnoho prislibjti a mnoho žádati, málo skutkem činiti, ruku k prácy nepriložiti a nic nedati sst 1742; zapotreby gest, aby gste y wy ruku pridali k tomu dilu žp 1788; nemať pero v r-e nevedieť písať: instanska sa wihowarala, že nikdy pera w rucze nemela s. l. 1775; vyslobodiť z čích rúk koho zachrániť niekoho pred niekým: wysloboď mňa z rúk neprytelúw mych kb 1757; vyraziť z rúk komu čo, vydlabať/vytrhnúť z čích rúk čo pripraviť niekoho o niečo, zbaviť niekoho niečoho: neusskodj tobe ďabel, dussj twu z ruk spasytele Krysta newytrhne sp 1696; co fortuna komu dawa, zas mu z ruk wirazy gv 1755; aliqvid in manu furis reglutinare: ňečo z ruk kradežnjka wydlabati ks 1763; prísť do rúk komu, (u)padnúť do čích rúk, v čie r-y dostať sa do moci niekoho, byť zajatý niekým: Jeho zacnej dvojctihodnosti pana farare našeho, pana Samuele Chalupky manželka upadnuvši v ruce pohanske, jest prodana moldavskeho knižete jednemu panu trenčín 1663 rat; pán Trangoš nepadl kurucom v ruce asl 1676; počžkaj czerny djably w tweg matery, pridess my kdesy do ruku dvory n. ž. 1739; on síce skutečňe bil vpadél do rúk nepríteluv, ale šťestlivo aj zuťekal odtúď br 1785; poškvrniť r-y (s čou krvou) spôsobiť niečiu smrť: contaminare manus: posskwrniti ruki; imbuere manus caede alicujus: z ňečú krwu ruki posswrniti (!) ks 1763; zomrieť od katovej r-y byť popravený: ag súďen gest potom a odsúďen, abi od katoweg ruki zemrel bu 1795; byť ako šiesty prst na r-e byť nadbytočný, byť ako piate koleso na voze: agnatum: nowy úd wysse prirozenosti, gako ssesty prst na ruce ks 1763; mať dobrú r-u pravú, ale zlú ľavú byť nerozhodný: Cicero widice, žeby Calius cloweka gisteho wiceg ze swu reču žalowal, než-ly branyl, uctiwe rekel: Calius ma dobru ruku prawu, ale zlu lewu mc 18. st; skade r., skade noha pobehaj: čert wie, skede ruka, skede noha krupina 1734; nech nevie ľavá r., čo činí pravá konanie dobrých skutkov treba utajiť: ono naučeny Kristowe: Nech newi lewa ruka, čo činy prawa sj 18. st; r. r-u umýva/drbe za úsluhu úsluha: manus manum fricat: ruka ruku umjwa sin 1678; frico: ruka ruku drbe neb umjwá wu 1750; kde gest leniwa ruka, hotowa tam bruchu muka se 18. st lenivý človek je odkázaný na hladovanie
2. písmo, rukopis: prwssu protesstatiu sam pan Porubsky Paulus napisal mogim menem, ale my gu kazal prepysat, aby mu ruku nepoznaly s. l. 1749; chirographum: pjsmo, podpjs wlastnj ruky, wlastna ruka; elegante sane charactere scribis: pěkně pjssess, máss pěkné pjsmo, dobru ruku wu 1750; na potwrdenj kterej weczj ag pre geho istotu lepsu mogu wlasnu ruku krisem urobenim contract tento potwrczugem nováky 1761; literae manuscriptae: swég rukj pjsmo ks 1763; prišli dva listi, jeden k rodičum, druhý ke mňe cuzú rukú zcela písané okrem podpisu br 1785
3. ukazovateľ údajov na hodinách, ručička: dal sem hodinarowy na robotu, kdy hodini transferowal na druhu wežu a znowu ruky accomodowal žilina 1714; horarium: ruka aneb rafyka na hodinách ks 1763;
ručička
1. dem k ruka, malá ruka: dextella: prawá ručička ks 1763; počkajže, moj milý, za malú chvílečku, donesem ti persteň na tvoju ručičku pv 18. st; to male ditatko začina sa hibat, očami mihat, ručičky rozpinat sj 18. st
2. operadlo: ssést schodúw, po kterých wystupowali na stolici králowskú y dwe ručički z obúch dwúch strán y dwoch lewú stogjcych wedle ručički kb 1757
3. rukoväť, držadlo, rúčka, násadka: manubriolum: ručka, ručička pd 18. st