Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst

ruka -y rúk ž.

1. ľudská horná končatina; jej časť od zápästia s prstami slúžiaca na prácu: pravá, ľavá r.; jemné, upracované r-y; detské r-y; vziať niečo do r-y; podať, stisnúť niekomu r-u; vopchať r-y do vrecák; niesť dieťa na r-ách; kráčať po pravej r-e niekoho po pravej strane; r-y hore! výzva vzdať sa; podpísať sa vlastnou r-ou; hlasovať zdvihnutím r-y;

pren.: mať pracovité r-y byť usilovný; deťom chýba otcova r. otec

2. najspodnejšia časť predných končatín opíc

3. predmet podobný ruke al. majúci funkciu ruky: r. návestidla; mechanická r. mechanizmus nahrádzajúci ruku; drevená r.

4. rukopis, písmo: podľa ťahov spoznal otcovu r-u; ešte nevypísanú r-u

mať → plné r-y práce, roboty; práca mu v r-ách, pod r-ami horí; priložiť r-u k dielu; mať → čisté r-y; podať niekomu → pomocnú r-u; držať, mať nad niekým ochrannú r-u; zveriť niekoho, niečo do niečích rúk pod ochranu niekoho; r-ami-nohami (držať sa, brániť sa ap.) všemožne, všetkými prostriedkami; prísť, odísť s prázdnymi r-ami nič nedoniesť, nič nedostať; sedieť so založenými r-ami nečinne; obratom r-y; vedieť, mať niečo z prvej r-y od pôvodcu; → z(o)dvihnúť na niekoho r-u; dať, vložiť za niekoho r-u do ohňa úplne mu dôverovať; r. r-u umýva spoločníci sa navzájom chránia; byť s niekým jedna r. zadobre; popýtať, požiadať niekoho o r-u uchádzať sa o ženu; už je r. v rukáve vec je už dohodnutá; byť na dosah r-y blízko; byť v dobrých r-ách byť dobre opatrený; radšej si dá r-u odťať, ako by to urobil neurobí to za nijakých okolností; byť od r-y na nevhodnom, vzdialenom mieste; žiť z r-y do úst biedne; zásielka do vlastných rúk adresátovi osobne; r. osudu osud; r. zákona zákon, zákonodarca

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ruka ‑y rúk ž.
-a/33030920±127847 1.91: substantíva ž. N sg. 3454052→3450824
+15712
−18439
žena/45597 Bratislava/44725 vláda/33812 väčšina/29623 mama/29573 matka/28954 pravda/26923 situácia/24915 cena/24141 cesta/24116 otázka/23740 láska/23669→23673
+1
−2
skupina/23576 práca/21407 rodina/21098 strana/19387 Nitra/19010 voda/18715 firma/17793 Mária/17373→17652
+131
−114
Bystrica/17461 polícia/17264 kniha/16536 sestra/15493 škola/15182 manželka/13191 správa/15372→12948
+2129
−3078
krajina/12829 Anna/12788 hra/12573 dcéra/12173 komisia/12068 banka/11548→11620
+0
−10
zmena/11606 rada/9645→11500
+147
−362
liga/11495 hodnota/11349 literatúra/11298 slečna/11295 hlava/11081→11235
+54
−58
hudba/10025 agentúra/9950 osoba/9854 sila/9719→9786
+15
−20
kapitola/9710 myšlienka/9632 Žilina/9477 Praha/9288 politika/9018 ruka/8959 sobota/8905 vojna/8884 organizácia/8524 Trnava/8465 Zuzana/8293 kultúra/8250 výstava/8180 Jana/8165→8020
+781
−1557
Eva/6815→7927
+0
−155
viera/8138→7836
+170
−261
úloha/7641 túžba/7527 postava/7509 predstava/7442 príprava/7431 hovorkyňa/7382 tvorba/7288 streda/7246 výška/7201 forma/7052 polovica/7025 duša/6957 kríza/6699 tabuľka/6640 inzercia/1660→6562
+0
−682
kvalita/6535 téma/6493 Katarína/6492 zmluva/6487 snaha/6408 teória/6341 republika/6339 spolupráca/6231 služba/6201 miera/6177 univerzita/6068 teta/5998 história/5924 Európa/5910 analýza/5899
+224
−234
Čadca/5895 teplota/5857 podpora/5851 veda/5779 ponuka/5775 Prievidza/5774 dohoda/5760 autorka/5720 doba/5689 strata/5686 výchova/5644 komunikácia/5631 budova/5555 nedeľa/5463 ekonomika/5433 štruktúra/5363 chyba/5336 akcia/5270 výroba/5268 atmosféra/5245
+109
−113
metóda/5226 únia/5221 armáda/5211
+79
−88
trieda/5205 potreba/5176 sloboda/5128 tma/4967→5100
+92
−71
riaditeľka/5093 Laura/4985 choroba/4937 modlitba/4913 ochrana/4901 suma/4888 reakcia/4887 príroda/4866 návšteva/4737 farba/4725 televízia/4639 Lucia/4631 aktivita/4607 funkcia/4597 fakulta/3765→4514
+121
−225
(11110/2070221)

-ka/1580713±3610 1.67: substantíva ž. N sg. 678964→676579
+997
−905
matka/28954 otázka/23740 láska/23669→23673
+1
−2
manželka/13191 banka/11548→11620
+0
−10
myšlienka/9632 politika/9018 ruka/8959 výška/7201 tabuľka/6640 republika/6339 ponuka/5775 autorka/5720 ekonomika/5433 riaditeľka/5093 jednotka/4122 kritika/4020 zbierka/4000 dĺžka/3790 technika/3787 poznámka/3787 rieka/3744 spomienka/3559 Veronika/3554 stránka/3522 učiteľka/3311 vďaka/3308 rozprávka/3273 Monika/3192 mačka/3152 mamička/3115 Lenka/3018 priateľka/3015 búrka/2957 problematika/2791 (4417/436573)

ruka 1. celá ľudská horná končatina; jej najspodnejšia časť s prstami slúžiaca na prácu a na držanie predmetov: zlomiť si ľavú ruku v predlaktí; jemné ženské ruky; niesť dieťa na rukáchtel. pažaexpr. laba (veľká ruka): mal laby ako medveďhovor. expr.: paprčapaprčka: dostať po paprčiachhrub. pazúr: daj preč tie pazúrydet. packa: daj ujovi packu

2. p. rukopis


rukopis spôsob písania charakteristický pre istú osobu; to, čo napísala istá osoba • písmo: úhľadný rukopis, nečitateľné písmoruka (charakteristický rukopis i jeho obsah): podľa ťahov poznal matkinu rukukniž. manuskript

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ruka, -y, rúk ž.

1. (často v mn. č.) jedna z horných končatín ľudí, pomocou ktorých chytajú predmety a ktorými pracujú; časť hornej končatiny od zápästia s prstami: ľavá, pravá r.; upracované, mozoľnaté, drsné, ťažké, žilnaté r-y; jemná, detská, ženská, biela r.; mať zlomenú, vykĺbenú, poranenú r-u; vziať niekoho za r-u, na r-y, vodiť sa za r-y; trieť si r-y, podať, stisnúť niekomu r-u, kývať niekomu r-ou; vziať, chytiť niečo do r-y; podávať si niečo z r-y do r-y; vyraziť, vytrhnúť niekomu niečo z r-y; kráčať niekomu po ľavej r-e, nachádzať sa, ležať po pravej r-e niekoho po ľavej, pravej strane; ruky hore! výzva na vzdanie sa; ruky bozkávam starší pozdrav ženám, najmä vydatým

hodiť na niečo r-ou gesto, výraz ľahostajnosti, rezignácie; to je moja pravá r. najlepší pomocník, spolupracovník; mať plné r-y práce veľa; expr. zodrať si r-y po lakte veľa sa narobiť; práca mu ide od r-y dobre, rýchlo; robiť niečo holými r-ami a) ťažko, s námahou; b) bez pomoci nejakého nástroja; robiť niečo ľavou r-ou nedbalo, povrchne; práca mu v r-ách, pod r-ami horí usilovne a dobre pracuje; priložiť r-u k dielu zúčastniť sa na nejakej práci; mať istú r-u, mať zlaté r-y o šikovnom, zručnom človeku; mať šťastnú r-u o človeku, ktorý má úspech; má ťažkú r-u (o niekom, kto ťažko pracuje) nevie robiť jemnú prácu; žart. narodil sa so zatvorenou r-ou o skúpom človeku; má čisté r-y o statočnom človeku; mať zviazané r-y nemôcť slobodne konať; mať voľnú r-u môcť slobodne konať; podať niekomu pomocnú r-u pomôcť mu; držať nad niekým ochrannú r-u chrániť ho; viesť niečo pevnou r-ou, vládnuť železnou r-ou tvrdo; padnúť do rúk niekoho dostať sa do moci niekoho; zveriť niekoho do niečích rúk, do rúk niekoho pod ochranu niekoho; hovor. držať sa niečoho rukami-nohami tuho, urputne sa niečoho pridŕžať; vzpierať sa proti niečomu rukami-nohami z celej sily; prísť niekam s prázdnymi r-ami bez darčekov; sedieť, hľadieť, čakať na niečo so založenými r-ami nečinne; urobiť niečo obratom r-y ihneď, rýchlo; niečo sa mení, rastie (priamo) pod r-ami rýchlo, prudko, navidomoči; niečo je, pochádza z prvej r-y, mám to z prvej r-y od pôvodcu, od očitého svedka; prešlo mi to cez r-y zaoberal som sa tým; kúpiť niečo pod r-ou tajne, nezákonne; robiť niečo na vlastnú r-u sám, samostatne; zdvihnúť na niekoho r-u chcieť ho udrieť; špiniť si s niekým, s niečím r-y zaoberať sa s niekým, s niečím (obyč. nepoctivým); na r-ách ju nosí (by ju nosil) veľmi ju má rád; dať za niekoho r-u do ohňa ručiť za niekoho, plne niekomu dôverovať; ísť s niečím r. v r-e úzko, tesne súvisieť; r. r-u umýva spoločníci sa navzájom chránia; byť s niekým jedna r. zadobre; gazdovať na jednu r-u (Kuk.) spoločne; gazdovať, robiť na vlastnú r. samostatne; ísť niekomu na r-u podporovať ho, vyhovovať mu; požiadať, popýtať niekoho o r-u, prosiť, poprosiť o -u niekoho, uchádzať sa o r-u niekoho uchádzať sa o ženu; Rodičia mu dali ruku dieťaťa svojho (Kal.) dali súhlas k sobášu so svojou dcérou. Ruku síce dostal, ale na ruku nič (Letz) dostal nevestu bez vena; už je r. v rukáve už je vec dohodnutá; byť, mať niečo na dosah r-y blízko; ležať od r-y ďaleko; mať niečo pod r-ou, pri r-e, pri r-ách blízko; trochu zastar. mať niekoho (niečo) pod r-ou viesť niekoho (niečo), spravovať niečo; žiť z r-y do úst veľmi biedne, neisto; je to samá ruka, samá noha o chudom človeku, najmä o dospievajúcich deťoch; skade ruka, skade noha a) človek, o ktorom sa nevie, odkiaľ pochádza; pobehaj; b) bezvýznamný človek;

2. osobné, charakteristické črty autora niečoho (obyč. o písme): (Andrej) vzal list. „Áno, jeho ruka. Jeho milá ruka.“ (Vaj.) Miško prečítal list. Tie riadky, tú ruku poznáva. (Taj.)

3. symbolizuje, označuje osobu, bytosť, ktorá niečo koná: usilovné, pracovité r-y; surová, zlodejská r.; pren. r. osudu (Laz.) osud; r. zákona (Fr. Kráľ) zákon, zákonodarca; Kone badali cudziu ruku (Vaj.) cítili, že ich poháňa cudzí človek; dostať sa do dobrých rúk, byť v dobrých r-ách mať dobrého ochrancu, učiteľa ap.; Chýba im (deťom) otcovská ruka. (Zúb.)

4. predmet podobný ruke: umelá r.; mechanická r. stroja páka; Drevené ruky predávajú hotovitelia chirurgických inštrumentov. (Lask.);

ručička2, -y, -čiek i rúčka2, -y, -čok ž. zdrob. expr.

ruka ž
1. ľudská horná končatina; jej časť od zápästia s prstami slúžiaca na prácu: mandaly na ruky djemantowe (s. l. 1625); Kohudka witrhla gey (neveste) hrncžok z ruku (KRUPINA 17. st); chiragra: suché lámani w rukách; gypsatissimae manus: pekné bylé ruki (KS 1763); zbroj sem do ruky vzal, abych lapajících mne rychle rozehnal (ASL 1781); Pane, tebe trstinu namjsto králowskég palici do ruku dáwali (BlR 18. st);
x. pren (Božská) r., r. Pána, Božie r-y viera v Boha, Boh, Ježiš Kristus: sama wira gest yakoby ruka, kterow se Pan K. a geho dobrodeni dosahuge (TC 1631); proti Panu Bohu nerepcite, nanho se nehniewagte, než pomstu tu wdiačne z rukuw Bozich prigimagte; smilugte se nad namy aspoň wy, pratele nassy, nebo ruka Panie priliss tiasska nas dotkla se (KT 1753); zagiste Boská potrebná gest ruka ku powstaweny lidského tak zmareného pokoleny (PT 1778); železná/pevná/tvrdá r. prísna disciplína, poslušnosť: ferrea manus: ruka zelezna; calossa dextra: pewná, twrdá ruka (KS 1763); silná r. prejav veľkej fyzickej sily: fortis manu: sylneg rukj (KS 1763); ozbrojená, zbrojná r. so zbraňou: kdy Pallo Hlawaty do swogho domu yssiel, Swyatkowya na geho dom z druky a zbrognou rukou behaly (KRUPINA 1683); Jeho Jasnost cisarsko-kralouska milostive rozkazala vyplnit vrchnosti stoličnej rozkazy, odporujicich ozbrojenou rukou a mocou vojenskou k potrebnej poslušnosti pritiachnut a skrotit (D. KUBÍN 1786 DPB); hojná r. prejav štedrosti: liberalis: ssťedry, hógnoruky, hógneg rukj (KS 1763); prázdna r. kto nič neprináša: manus sterilis: prazná ruka, která dar nenese (KS 1763); dlhé/kradlivé/smolové r-y kt. kradnú, zlodejské: lidé chitlawi, z dluhimi rukami gsu mnozi nesprawedliwi pani, kteri na statki druhich czihagu (MS 1758); furaces manus: kradliwé ruky (KS 1763); negakímu pánu w takém zhromažďeňú, kďe gedni ag ze smolowími rukámi bili, uhinúl mešec s penízmi (BU 1795)
L. r. božia med mozgová porážka: apoplexia: o šlakowem poraženj aneb když se ruka božj dotkne (HT 1760); sideratio: sslakem porazeni, zmrtweni ťela, ruka božj (KS 1763)
F. pri r-e poruke, naporúdzi: promtu: pri ruce (KS 1763); na pravú r-u, po pravej r-e, z pravej r-y napravo, doprava, sprava: kdy som yssel s Trencžyna mesta czez most domow, techdy na prawu ruku boly zahrady (TRENČÍN 1613); dexter: po prawég straňe, po prawég ruce; ab dextra: s prawég ruki (KS 1763); spoločnou r-ou s rovnakým podielom pre všetkých účastníkov, spoločne: Jan Kolar swymy siny y take z bratnimy siny spolecnu ruku kupyly su od Yana Mazurky duom (P. ĽUPČA 1579); (s) prázdnymi r-ami bez majetku, bez peňazí, bez prostriedkov: kdyby sme ten plat meli dat, museli by sme všetko predat a o ničem zostat a zatym rukami praznyma z pribytkov našich ven z gruntov po dobrych ludoch po žebrani jiti (STAŠKOV 1671 LP); Buch jest svedkom našim, že dokonani tohože trapeni jinšiho neočekavame krom žebrotu, žalost a s praznymi rukami všeckeho zanechani (M. S. JÁN 17. st); z r-y do r-y, z rúk do rúk priamo, osobne: traditio: z ruki do ruki oddané lidské umeni (KS 1763); po samích klášterech ma z rúk do rúk odevzdávali (BR 1785); r-ami i nohami za každú cenu; zubami-nechtami: summa ambitione: rukama y nohama, nechty y zuby, neb obuma rukama (WU 1750); byť pri čích r-ách byť vlastníctvom, majetkom niekoho: ližice striberne su pry mogich rukach (PUKANEC 1782); byť v čích r-ách byť v moci niekoho, ovládať niečo: Sigoť do tretího dne v mých rukú bude (ASL 1684/ 1705); nad hréchom, peklom, nad smerzu más motz, v tvich rokoch jeszt kásdá motz (HPS 1752); mať v r-ách, medzi r-ami, pred r-ami čo (obyč. peniaze) vlastniť niečo: czo sem malo penez mel mecžy rukamy, to se potrowilo (BREZANY 1595); rozkaz mel, aby ne s prowentu, ale s osohu, ktery z tech penez, ktere pred rukamy mel, prowesty mohel (TRENČÍN 1640); z wyneg palenky mal korunu w rukach od hostyny do Božyeho narozenya fl 30 d 68 (ŠTÍTNIK 1683); mať v r-ách koho starať sa o niekoho: on wssecky ditky w rukach swych ma (AgS 1708); dať v r-y komu, dávať k r-ám komu čo do vlastníctva: dalo práwo winicu rodine Hankoweg w ruky (BÁTOVCE 1606); statok pana Gyurki Gasparoweg manzelce, pani Palassti Žoffigi hnedki k rukam se dawa (KRUPINA 1633); oddať, odovzdať k r-ám, do (láskavých) rúk čo osobne: ze zahrady owočga nacim posuszit a k rukam mogim odewzdat y z wlaskymy orechy (M. KAMEŇ 1713); čy by kolwek statek pre neopatrnost pastyerowu wo zbožy se nassyel a welyku škodu by urobyl, takowy statok ma se zagat a p. directorowy k rukam oddat (LIPTOV 1716); opowažil gsem se poniženú mú instantiu Gegy Oswicenosti do rúk laskawich odewzdati (s. l. 18. st); dať na r-u, k r-e, položiť do rúk peniaze vyplatiť v hotovosti: komu ty penieze k werney rucze daty? (ŽK 1454); pri werbowani dal sem gim (hajdúchom) na ruku po pol ctwrtu zlatom drobnom (LEŽIACHOV 1741); tich sto zlaty nestazugte sy polozity pretitulovanemu panu sluznodvorszkemu do ruku (HLOHOVEC 1743); prijať k r-ám čo osobne prevziať niečo: z rib prigal se k rukam ssczucziek desat (ŽILINA 1700-02); odňať od rúk, vziať z rúk čo zbaviť vlastníctva al. možnosti užívania: (milostivý pán) pre naš nektery vystupek z prchlivosti hnevu sveho takovu zem nam od ruku odnial (L. ROVNE 1746 LP); kdibich tenže kapital y z interesom vyplatit nechczela aneb nemohla, slawna kapitula takowy statek slobodnye naspatek z ruku mich a mogich potomkuw wzala (NITRA 1755-57); mať na r-e, pri r-ách čo mať niečo poruke, naporúdzi, pripravené: baba ma pri rukach nasledugjcy mast mjti (HT 1760); pre s. vojsko kralovske na ruce seno vždy hotove miti musime (NÁVOJOVCE 18. st LP); dať, podať r-u na to; dať r-y komu sľúbiť niečo, zaručiť sa za niečo: lotr ruku na to dal, že wam wssetzko chte nawratity (Č. KAMEŇ 1561); jak ste swu ruku na to podaly, zadam od Uassei Milosty, az bi ste mi to malo daly, nebo mi gest potreba (H. BEŇADIK 1615); pred osobamj niže psanymj dawše nam rucze obe strankj, že czokolwek za sprawedliwe bitj uzname, na to obidwe strankj pristanu (BOBROVNÍK 1692); dať r-u komu, dať si ruky sľúbiť (si) manželstvo (niekomu): Marina ruku dala Michalowy do buduciho manželstwa (JELŠAVA 1688); dagte sobe ruce a mluw ty nayprweg za mnu takto: Pogimam sobe N. N. za prawu a wernu manzelku (AgS 1708); pojať za r-u koho vziať si za manželku niekoho: Siládi Mihal tú krásnú pannu tureckého cisáre za ruku jest pojal (ASL 1560/ 1603-04); (vy)zdvihnúť r-u na koho, pozdvihnúť r-u na koho, proti komu, vztiahnuť r-u jeden na druhého, vytiahnuť r-u na koho snažiť sa niekomu ublížiť, udrieť, zraniť al. zabiť niekoho, zaútočiť proti niekomu; ublížiť niekomu: neuznawam tebe za syna y nechcem te znat preto, ze sy ruku swogu wizdwihnul na mne (PREŠOV 1666); pritreffilo sa, že dwa klerykowe upadly do hrjchu, totižto geden na druheho ruku wstáhel, takže sa pobyly (ŽA 1732); yá pozdwjhnem ruku mú proty nym (národom) (KB 1756); kdo by kolwek ruku na wartu zdwihnul, ten ma swug žiwot stratjt (VoP 1760); intentare alicui manum: na někoho ruku wytahnúti (KS 1763); slyssite wj nedbanlywi rodičowe, na čo wasse powolkowanj prywada dietkj, na ktere anj rukj nechcete pozdwihnuty, kdiž nečo prewinugu (MiK 18. st); (z)dvíhať, vyzdvihovať r-y do neba, ku komu; spínať hore r-y vzývať Boha (príslušným gestikulovaním): kedi já tze serdetsnye vzivám, i mojo ruki k tebe dzvihám (DŽ 1752); manus supinas in coelum tendere: ruki do neba zdwjhati (KS 1763); lide wsseci strachem porazeni ruce do nebe wizdwihowali a o spomoženi hlasmi žalostiwimi ku Panu Bohu wolali (SQ 1781); otiecz hore ruky spinal (PUKANEC 18. st); lámať r-y, lomiť r-ami, zalamovať r-y za hlavu prejavovať svoje veľké zúfalstvo, hrôzu, zdesenie: zweda o mne M. S., prissel ke mne a počal rukama lomit (TRENČÍN 1614); lámala matka swé ruce, když wiďela Syna w ťežké nuze (CC 1655); otec a matka synačka gedneho když skrze smrt časnu stracugu, ruce za hlawu zalamugu, wlasi gsi na hlawe skubagu (MS 1749); zložiť r-y
a. (pri modlitbe) vyjadriť svoju pobožnosť (príslušným gestom): gak se pred knězem spowedat budess? Kleknem, prežehnam se, zložjm ruce a hned tak začnem (KW 1775); telesni pokorne se nemodli, gakoby to babske bilo ruky zložiti (SS 18. st)
b. oddýchnuť si: lenochu, maličko pospiss, maličko zdrimess, maličko složiss ruce, aby poležel (COB 17. st); hroziť s r-ou vyhrážať sa: silentia iubere dextra: z ruku hroziti, aby mlčalj (KS 1763); plesať/plieskať (obidvoma) r-ami tešiť sa, radovať sa, dávať najavo (príslušnou gestikuláciou) svoju radosť, oslavu, velebenie: plaudo: radugem se, plesám, rukama pléskám (KS 1763); gavalíri obidvema rukámi boki své bili podepreli, boki opusťíc, obidvema rukámi plískali a hlasňe volali: Brávo! Brávo! (BR 1785); wssecky narodj plesagte rukama (BlR 18. st); bozkávať r-y, nohy komu prejavovať pokoru a úctu voči vrchnosti: my ubohi bidni a velmi mizerni obyvatele dediny krušetnickej, k noham padajice, ruky, nohy boskavajice Vašej Osvicenej Velkomožnosti, ponižene a pokorne prosime, aby naše bidy a trapeni račili prijat a vyslyšat (KRUŠETNICA 1776 LP); podať, podávať (pomocnú/milosrdnú/dobrotivú) r-u komu, držať láskavú r-u nad kým, vziať pod svoju r-u koho pomôcť, pomáhať niekomu, chrániť, ochraňovať niekoho, nenechať, nenechávať ho trpieť: toto gest ma wule poslednj, aby Gjch Milosthy panj nad manželku mu a ditkamy laskawu ruku a ochranu drzely (ŽILINA 1651); hor držitelom, který neyponjženěgssý vtočisstě k nám weznu, pomocnu ruku podati chceme (PH 1770); Martinianus biwsse zawssdy ku pomoczy bydnim náchilny, w nebezpečenstvwy postawenég ruku podal (PeP 1770); mladencj, gest tu geden wiucsenec, žada s was nektereho, abi geho pod swu ruku wzal (TRENČÍN 1781); Otče dobrotiwy, blúdného poprawug, upádágycymu ruku dobrotiwú podáwag, guž mna z blata kwásnic wyzdwihag (BlR 18. st); duffag, že ti ruku swu mylosrdnu poda Boh (CDu 18. st); Gežjš mi ruky podáwá, Gežjš, kterýž mně spasy sám (Pie 18. st); držať r-u nad čím usmerňovať, viesť, riadiť niečo: prosime Gich Milosty panuw, aby ruku nad nassim poradkom račily držety (TRENČÍN 1709); prichádzať pod r-u náhodne sa vyskytovať: kosec wssecko stina, čo prychadza w koseni pod ruku (GŠ 1758); práca pôjde od ruky dobre, rýchlo: predce ale tato praca tim neskorssy od ruky pogde, čim delssy odalena bude (WL 1789); byť v dobrých r-ách byť v bezpečí, v opatere, v starostlivosti: chodte sy ho (prsteň) tam pitat, kde ge w dobrich rukach (KRUPINA 1745); odbavovať od rúk čo povrchne vykonávať niečo: pri žatwe mnozi swu powinost ledabilo od ruku odbawugu (ILAVA 1751); čiu r-u dobre potrieť podplatiť niekoho: bohatý otec officíra ruku dobre potrel, abi geho sinowi bil milosťiwý, čo ag pewňe slíbil (BU 1795); nosiť na r-ách koho velebiť, oslavovať niekoho: koho wčéra na rukách nosyli, toho giž dnes zhazugj z uřadu (NSt 1793); zavierať štedré r-y pred kým nedožičiť, nedopriať niekomu niečo: prosime Pane, neodwracugž twary sweg od nas, lidu sweho, aniž zawireg ruky sstedre pred stworenym swym (AgS 1708); prilepiť sa na r-y o kradnutí: wssecko se mu na rucze prylepy (SiN 1678); vztiahnuť r-u, mať dlhé r-y kradnúť: zlodeg, kdy ruku wstahne a cizy wec k sobe pritahuge, sstranek na hrdlo sobe pritahuge (COB 17. st); člowek když má dluhé ruki, bere, čo popadne (GV 1755); mať r-y za ňadrá vstrčené, sedieť so založenými r-ami byť nečinný, zaháľať, lenivieť: deses: lenoch, ležák, zahálčiwý, kterýž ruce za ňádra wstrčené má; desido: s založenimý rukami sedim (WU 1750); vypracovať (mozoľnými) r-ami, vyrobiť (svojimi) r-ami čo vlastnoručne: k našim chalupečkam žadnej živnosti nemame, toliko čo našimi mozolnymi rukama vypracujeme, s toho živi sme (PÚCHOV 1742 LP); Durčow Yakub geden kusek konopista swimy rukami wirobil (H. STRHÁRE 1742); žiť, živiť sa z (bolestnej) práce svojich rúk, živiť sa len r-ami fyzicky, manuálne si zarobiť na svoje živobytie: remeselnyczy z bolestne pracze ruku swych zywyty se obyčeg magu (B. ĎARMOTY 1730); pri ubostwy z wetsseg strani z praci ruku swich žil (FOLKUŠOVÁ 1731); Misso Krcho po zanechani odbitku len rukami sa žiwi (L. JÁN 1785); priložiť r-u k práci, pridať r-u k dielu zúčastniť sa na činnosti, pomôcť, prispieť svojím podielom, svojou účasťou: cžoss osoži mnoho prislibjti a mnoho žádati, málo skutkem činiti, ruku k prácy nepriložiti a nic nedati (SSt 1742); zapotreby gest, aby gste y wy ruku pridali k tomu dilu (ŽP 1788); nemať pero v r-e nevedieť písať: instanska sa wihowarala, že nikdy pera w rucze nemela (s. l. 1775); vyslobodiť z čích rúk koho zachrániť niekoho pred niekým: wysloboď mňa z rúk neprytelúw mych (KB 1757); vyraziť z rúk komu čo, vydlabať/vytrhnúť z čích rúk čo pripraviť niekoho o niečo, zbaviť niekoho niečoho: neusskodj tobe ďabel, dussj twu z ruk spasytele Krysta newytrhne (SP 1696); co fortuna komu dawa, zas mu z ruk wirazy (GV 1755); aliqvid in manu furis reglutinare: ňečo z ruk kradežnjka wydlabati (KS 1763); prísť do rúk komu, (u)padnúť do čích rúk, v čie r-y dostať sa do moci niekoho, byť zajatý niekým: Jeho zacnej dvojctihodnosti pana farare našeho, pana Samuele Chalupky manželka upadnuvši v ruce pohanske, jest prodana moldavskeho knižete jednemu panu (TRENČÍN 1663 RaT); pán Trangoš nepadl kurucom v ruce (ASL 1676); počžkaj czerny djably w tweg matery, pridess my kdesy do ruku (DVORY n. Ž. 1739); on síce skutečňe bil vpadél do rúk nepríteluv, ale šťestlivo aj zuťekal odtúď (BR 1785); poškvrniť r-y (s čou krvou) spôsobiť niečiu smrť: contaminare manus: posskwrniti ruki; imbuere manus caede alicujus: z ňečú krwu ruki posswrniti (!) (KS 1763); zomrieť od katovej r-y byť popravený: ag súďen gest potom a odsúďen, abi od katoweg ruki zemrel (BU 1795); byť ako šiesty prst na r-e byť nadbytočný, byť ako piate koleso na voze: agnatum: nowy úd wysse prirozenosti, gako ssesty prst na ruce (KS 1763); mať dobrú r-u pravú, ale zlú ľavú byť nerozhodný: Cicero widice, žeby Calius cloweka gisteho wiceg ze swu reču žalowal, než-ly branyl, uctiwe rekel: Calius ma dobru ruku prawu, ale zlu lewu (MC 18. st); skade r., skade noha pobehaj: čert wie, skede ruka, skede noha (KRUPINA 1734); nech nevie ľavá r., čo činí pravá konanie dobrých skutkov treba utajiť: ono naučeny Kristowe: Nech newi lewa ruka, čo činy prawa (SJ 18. st); r. r-u umýva/drbe za úsluhu úsluha: manus manum fricat: ruka ruku umjwa (SiN 1678); frico: ruka ruku drbe neb umjwá (WU 1750); kde gest leniwa ruka, hotowa tam bruchu muka (Se 18. st) lenivý človek je odkázaný na hladovanie
2. písmo, rukopis: prwssu protesstatiu sam pan Porubsky Paulus napisal mogim menem, ale my gu kazal prepysat, aby mu ruku nepoznaly (s. l. 1749); chirographum: pjsmo, podpjs wlastnj ruky, wlastna ruka; elegante sane charactere scribis: pěkně pjssess, máss pěkné pjsmo, dobru ruku (WU 1750); na potwrdenj kterej weczj ag pre geho istotu lepsu mogu wlasnu ruku krisem urobenim contract tento potwrczugem (NOVÁKY 1761); literae manuscriptae: swég rukj pjsmo (KS 1763); prišli dva listi, jeden k rodičum, druhý ke mňe cuzú rukú zcela písané okrem podpisu (BR 1785)
3. ukazovateľ údajov na hodinách, ručička: dal sem hodinarowy na robotu, kdy hodini transferowal na druhu wežu a znowu ruky accomodowal (ŽILINA 1714); horarium: ruka aneb rafyka na hodinách (KS 1763); ručička
1. dem k ruka, malá ruka: dextella: prawá ručička (KS 1763); počkajže, moj milý, za malú chvílečku, donesem ti persteň na tvoju ručičku (PV 18. st); to male ditatko začina sa hibat, očami mihat, ručičky rozpinat (SJ 18. st)
2. operadlo: ssést schodúw, po kterých wystupowali na stolici králowskú y dwe ručički z obúch dwúch strán y dwoch lewú stogjcych wedle ručički (KB 1757)
3. rukoväť, držadlo, rúčka, násadka: manubriolum: ručka, ručička (PD 18. st)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Ruka_1 Ruka Ruka_10 Ruka Ruka_2 Ruka Ruka_3 Ruka Ruka_4 Ruka Ruka_5 Ruka Ruka_6 Ruka Ruka_7 Ruka
ruka
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) ruka
G (bez) ruky
D (k) ruke
A (vidím) ruku
L (o) ruke
I (s) rukou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) ruky
G (bez) rúk
D (k) rukám
A (vidím) ruky
L (o) rukách
I (s) rukami

Zvukové nahrávky niektorých slov

je pomalý a ruka est lent et la main
je víťazstvom tvojich rúk est victoire de tes mains
je v mojich rukách est dans mes mains
ruky a rozišli sa main et se séparèrent
ruky na mojom pleci mains sur mon épaule
ruky sa mu triasli les mains lui tremblaient
svojich rukách našu budúcnosť ses mains notre avenir
vašu ruku, pán de votre main, monsieur de
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu