ruda -y rúd ž. nerast, hornina, z kt. sa vyrába kov: železná, mangánová r., ťažba r-y;
rudný príd.: r-é bane, r. prieskum
ruda rudy rúd ž.
ruda, -y, rúd ž. nerast, z ktorého sa taví kov: železná, uránová, mangánová, zlatá r., ložiská r-y, dobývanie r-y;
rudný príd.: r-á žila, r-é polia, r-á baňa
ruda ž 1. nerast, hornina, z kt. sa taví kov: wezmy oloweneg rudy, čerweneho minium anebo gliedy, naleg na to sylneho octu a nechag na teplem mieste dlho stati (RT 17. st); potom ponukali pani haviarou farat na rudu, ale žaden nechtel bez tydnoveho platu farat (S. HORY 1747 DPB); metallum: ruda, okug, kowa; terra bituminosa: ruda ohniwá živicová; aurarae metallum: ferrarium metallum: zelezná ruda; argentum concisum: ruda strjbrna (KS 1763); x. pren wlhkost gináčeg madowu rudu rečenu wčeličky zbyragu (BiN 1799) šťava, výron 2. obilná sneť: winahradim wam sskodu, gaku učinilj ode mne zeslane koničky, chrustj, ruda a husenky (KT 1753); w poli na steblach neysskodliwegssj gest ruda (HRK 1773) P. tpn ad montem Ruda vrch v Gemeri 1258 CDSl; Ruda (Rudno nad Hronom 1283 VSO); -ný, -ový príd k 1: kowi z rudnych yam se wyberagj (KoB 1666); metallaris: rudny, okugny (KS 1763); wyznáwam, Pane, že kowy, rudy, gangy a žily rudné twug skutek a dary twe gsau; poskytug mogim pánum trwanliwé a stálé rudowé pramene (LZ 1775) P. tpn ad aquam Rudnek pathaka (na Spiši 1246 CDSl); (terra) Rodnuk (Rudník 1255 CDSl); Rudna (Rudno v Turci 1343 VSO)