rubín, rubint m min drahokam, purpurová priesvitná odroda korundu: drahé kamenj jako bijly démant, čerweny rubjn, nebesky saffijr, zeleny ssmaragd (OP 1685); drahe kamenj gako rubinty, ssmaragdi, hyacinthy a granaty napred w šsmelcjrskem tigli se palia (RT 17. st); rubinus: rubin, kameň (KS 1763); zlate gombičky s dobrymi perlami a rubinmi spolu (PONIKY 1785); rubinus, pyropus: rubint (LD 18. st); -ový príd: naussnicžky rubintowe geden par (KRUPINA 1709); hlawa, ktera se ozdobowala z drahimi perlami, z trasidlami rubintowimi, wcil se posipuge prachem a popolem (MS 1758); item geden prsten welkj zlati rubinowy (S. ĽUPČA 1768); -nok [-ek] dem: czepecz geden perlowy, w kterem gest osem zlatych boglaru a w kazdem geden rubinek (RAJEC 1650-60); z takoweg sskatulky maleg cžerweneg patnaste kamenku wibral gest fatens, deset drobnich rubintku, gedenasti doprostredka wetssy a sstiry male diamantky (ČACHTICE 1736) F. červený ako r. majúci farbu rubínu: in fundo pak sklenicy zustane tinctura brunatna aneb cerwena gako rubinek (OCh 17. st)