rubín -a m. purpurová priesvitná odroda korundu (drahokam);
rubínový príd.: r. prsteň; r-á farba červená ako rubín
rubín -na pl. N -ny m.
rubín -u m. ‹l›
1. miner. ohnivočervený priehľadný drahokam, odroda korundu
2. sklár. rubínové sklo;
rubínový príd.
1. zhotovený z rubínov, nimi zdobený: r. šperk
2. majúci farbu (al. lesk) rubínu, ohnivočervený: sklár. r-é sklo sýtočervené, sfarbené pridaním zlata, medi al. selénu;
rubínovo prísl.
rubín, -a m. zlat. priesvitný, ohnivočervený drahokam;
pren. bás. červeň (úst al. líc): Ústa mi primrú k rubínom tvojim. (Sládk.) Líčka ani rubínmi vymaľované. (Stod.);
1. s rubínom, majúci rubín: r. prsteň;
2. červený ako rubín: r-é pery, r-á farba;
rabintový p. rubín
rubín, rubint m min drahokam, purpurová priesvitná odroda korundu: drahé kamenj jako bijly démant, čerweny rubjn, nebesky saffijr, zeleny ssmaragd (OP 1685); drahe kamenj gako rubinty, ssmaragdi, hyacinthy a granaty napred w šsmelcjrskem tigli se palia (RT 17. st); rubinus: rubin, kameň (KS 1763); zlate gombičky s dobrymi perlami a rubinmi spolu (PONIKY 1785); rubinus, pyropus: rubint (LD 18. st); -ový príd: naussnicžky rubintowe geden par (KRUPINA 1709); hlawa, ktera se ozdobowala z drahimi perlami, z trasidlami rubintowimi, wcil se posipuge prachem a popolem (MS 1758); item geden prsten welkj zlati rubinowy (S. ĽUPČA 1768); -nok [-ek] dem: czepecz geden perlowy, w kterem gest osem zlatych boglaru a w kazdem geden rubinek (RAJEC 1650-60); z takoweg sskatulky maleg cžerweneg patnaste kamenku wibral gest fatens, deset drobnich rubintku, gedenasti doprostredka wetssy a sstiry male diamantky (ČACHTICE 1736) F. červený ako r. majúci farbu rubínu: in fundo pak sklenicy zustane tinctura brunatna aneb cerwena gako rubinek (OCh 17. st)