Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV priezviská un

ružový príd.

1. k ruža (význ. 1): r. ker, r-é lístky, r. olej

2. majúci farbu zdravých líc, rannej zore, jabloňového kvetu, ruže ap., slabo červený: r-á farba, r-á pleť

3. radostný, príjemný, milý, optimistický: r-é sny, r-é spomienky, r-á nálada, jeho postavenie nie je r-é

hľadieť, pozerať na niečo cez r-é okuliare nevidieť problémy;

do ružovadoružova, na ružovo → naružovo;

ružovo prísl. k 2, 3: r. sfarbené zore;

ružovosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ružový; ružovo prísl.; ružovosť ‑i ž.

idealistický 1. zaujatý za ideály, plný nadšenia, nepoznajúci skepsu; svedčiaci o takom založení • zried. ideálny: idealistická, ideálna duša; idealistický, ideálny postoj k životu (op. materialistický) • nadšenýzapálený (op. chladný, zdržanlivý): nadšená, zapálená mládežnezištný (op. zištný, ziskuchtivý): vždy sa nájde pár idealistických, nezištných nadšencov za dobrú vecromantickýnaivný (vnímajúci svet, veci, vzťahy a pod. lepšie, ako sú v skutočnosti; op. pragmatický, realistický, skeptický) • expr. ružový: romantické, naivné videnie skutočnosti; naivné, ružové predstavy

2. p. duchovný1 2


príjemný ktorý lahodí zmyslom; ktorý prináša radosť, potešenie, pohodu • lahodnýzastar. polahodný: príjemný, lahodný spev; príjemný, lahodný, polahodný vietorblaživýblaženýkniž. blahýoblažujúcislastnýhrejivý (poskytujúci, prinášajúci blaho): blaživý, blažený, blahý, oblažujúci pocit; hrejivé teplo ľudskej dlanepeknýpôvabnýutešený: pekná spomienka, pôvabný večer, utešený deňmilýroztomilýrozkošnýľúbyhovor. chutnýhovor. expr.: chutnučkýchutnulinkýexpr. zastar. rozmilý (vzbudzujúci milotu): milá tvár; milé, roztomilé, rozmilé dievčasympatický (vzbudzujúci sympatie): sympatická spoločnosťdobrý (op. zlý) • hovor. neskl.: fajnpríma: dobrý dojem; fajn, príma prostrediedomácky (príjemný ako doma): domácka atmosférapotešujúcipotešiteľnýradostnýlichotivýoptimistický: potešujúca, potešiteľná, radostná, optimistická správa; lichotivé uznanieľubozvučný (o príjemnom zvuku) • expr.: božskýrajský: božská, rajská hudbaružový: ružové snyexpr. sladkýpren. expr.: medovýcukrový: sladký, medový životpoet. sladkoústy: sladkoústy sen


ružový ktorý má veľmi bledý odtieň červenej, ktorý má farbu šípovej ruže • bledoružovýsvetloružovýslaboružový (ružový s bledým odtienkom): ružová, bledoružová, svetloružová, slaboružová čipkalososovoružovýlososový (ružový ako lososie mäso): lososovoružový, lososový dámsky kostýmstaroružový (ružový so sivým al. žltým odtienkom) • zlatoružový (ružový do zlata): zlatoružová fasáda kaštieľacukríkový (sýtoružový, krikľavo ružový) • tmavoružovýtuhoružový (ružový s tmavým odtienkom): tmavoružový rúžexpr.: ružovkavýružovastýružovkastý (so slabučkým ružovým nádychom): ružovkavý, ružovkastý púčik

porov. aj červený

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ružový príd.

1. z ruže pochádzajúci: r. olej, r-á voda, r. púčik, r-é lístky; r. ker ruža;

2. bledočervený: r-á farba, r-á pleť, r-á koža, r-á jazva, r-é líca, r-é šaty, r-á žiara, r-á hmla; ovoc. r-á marhuľa, r. muškát, burgundské r-é, r-é jablká sorty ovocia;

3. radostný, príjemný, spokojný: r-á nálada, r. sen; r-á vôľa (Tim.); r-é rozpomienky (Kuk.); r-é nádeje (Záb.); r-é výhľady (Kuk., Mráz); r-á skutočnosť (Lajč.); r-é informácie (Jil.); Pamätáš dni tie ružové? (Sládk.) Svet sa zdal opäť ružovým. (Zgur.) Celý dom vidí Jožka v najružovejšom svetle. (Al.)

mať na očiach ružové okuliare vidieť všetko krajšie, ako je v skutočnosti;

na ružovo, do ružova: cesto upečieme na r., tvárička s nádychom do r-a;

ružovo prísl.: ružovo odetá Hermínka (Tim.);

ružovosť, -ti ž. ružové zafarbenie: čerešňová r. tváre (Jégé)

Morfologický analyzátor

ružový prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) ružový; (bez) ružového; (k) ružovému; (vidím) ružového; (o) ružovom; (s) ružovým;

(traja) ružoví; (bez) ružových; (k) ružovým; (vidím) ružových; (o) ružových; (s) ružovými;


(jeden) ružovejší; (bez) ružovejšieho; (k) ružovejšiemu; (vidím) ružovejšieho; (o) ružovejšom; (s) ružovejším;

(dvaja) ružovejší; (bez) ružovejších; (k) ružovejším; (vidím) ružovejších; (o) ružovejších; (s) ružovejšími;


(jeden) najružovejší; (bez) najružovejšieho; (k) najružovejšiemu; (vidím) najružovejšieho; (o) najružovejšom; (s) najružovejším;

(dvaja) najružovejší; (bez) najružovejších; (k) najružovejším; (vidím) najružovejších; (o) najružovejších; (s) najružovejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) ružový; (bez) ružového; (k) ružovému; (vidím) ružový; (o) ružovom; (s) ružovým;

(štyri) ružové; (bez) ružových; (k) ružovým; (vidím) ružové; (o) ružových; (s) ružovými;


(jeden) ružovejší; (bez) ružovejšieho; (k) ružovejšiemu; (vidím) ružovejší; (o) ružovejšom; (s) ružovejším;

(tri) ružovejšie; (bez) ružovejších; (k) ružovejším; (vidím) ružovejšie; (o) ružovejších; (s) ružovejšími;


(jeden) najružovejší; (bez) najružovejšieho; (k) najružovejšiemu; (vidím) najružovejší; (o) najružovejšom; (s) najružovejším;

(tri) najružovejšie; (bez) najružovejších; (k) najružovejším; (vidím) najružovejšie; (o) najružovejších; (s) najružovejšími;


ženský rod

(jedna) ružová; (bez) ružovej; (k) ružovej; (vidím) ružovú; (o) ružovej; (s) ružovou;

(štyri) ružové; (bez) ružových; (k) ružovým; (vidím) ružové; (o) ružových; (s) ružovými;


(jedna) ružovejšia; (bez) ružovejšej; (k) ružovejšej; (vidím) ružovejšiu; (o) ružovejšej; (s) ružovejšou;

(dve) ružovejšie; (bez) ružovejších; (k) ružovejším; (vidím) ružovejšie; (o) ružovejších; (s) ružovejšími;


(jedna) najružovejšia; (bez) najružovejšej; (k) najružovejšej; (vidím) najružovejšiu; (o) najružovejšej; (s) najružovejšou;

(dve) najružovejšie; (bez) najružovejších; (k) najružovejším; (vidím) najružovejšie; (o) najružovejších; (s) najružovejšími;


stredný rod

(jedno) ružové; (bez) ružového; (k) ružovému; (vidím) ružové; (o) ružovom; (s) ružovým;

(dve) ružové; (bez) ružových; (k) ružovým; (vidím) ružové; (o) ružových; (s) ružovými;


(jedno) ružovejšie; (bez) ružovejšieho; (k) ružovejšiemu; (vidím) ružovejšie; (o) ružovejšom; (s) ružovejším;

(dve) ružovejšie; (bez) ružovejších; (k) ružovejším; (vidím) ružovejšie; (o) ružovejších; (s) ružovejšími;


(jedno) najružovejšie; (bez) najružovejšieho; (k) najružovejšiemu; (vidím) najružovejšie; (o) najružovejšom; (s) najružovejším;

(tri) najružovejšie; (bez) najružovejších; (k) najružovejším; (vidím) najružovejšie; (o) najružovejších; (s) najružovejšími;

ružový príd
1. k ruža 1: Smindirides Sybarita na listkach ružowých líhal a spawal sk 1697; woda ružowá oči slzawe wisussuge mt 17. st; zpaleny liadek z ružowym medem rozetrj, pomiessag wssecko spolu a pomazug každodenne trjkrat pod gazikem rt 17. st; rosarium: ružowa zahrada ml 1779; anizowé semeno na prach potlčené a s teplim olegom ružowim pres sitko precedené zel 18. st; ružová vúne byla, která borovice všecky prevyšovala ješte mnohem více asl 18. st; pren pristúpil s ochotností objavši ji s uctivostí, hned svuoj ružový vínek s hlavy sňala a mne dala asl 1603–04 prišla o panenstvo
o r. veniec, r-é pátričky ruženec: ružowý wenec gest modlitba bn 1790; corona rosacea: rúžowy wenec, patričky rúžowé ks 1763
2. bledočervený: fertusski byele try s byelim ssitim a cžtyri rusowe h. mičiná 1572; ruzoveg barvy bohati brokat životek skalica 1683; rosea labra: ružowég bárwi pyski ks 1763; wiď, gak z rúžowú a weselú bárwu pokropeny obličage se rozswicugú nekdy na zemi blr 18. st; wssetky tgeto ružowe kropage geho (Ježiša) boly znameny welikeg lasky, kteru mal k čloweku hrissnemu kp 18. st
3. k ruža 4: pusulosus: ružowu nemoc magjcy ks 1763

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko RUŽOVÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 4×, celkový počet lokalít: 3, v lokalitách:
KLOKOČINA (obec NITRA), okr. NITRA – 2×;
ČERMÁŇ (obec NITRA), okr. NITRA – 1×;
CHRENOVÁ (obec NITRA), okr. NITRA – 1×;

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum NÁM. RUŽOVÝ HÁJ v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
DUNAJSKÁ STREDA
Urbanonymum RUŽOVÝ DVOR v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 3):
RUŽOVÝ DVOR (VEĽKÝ KÝR); VEĽKÝ KÝR; VRÚTKY
Urbanonymum RUŽOVÝ HÁJ v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
DUNAJSKÁ STREDA
Urbanonymum RUŽOVÝ RAD v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
TVRDOŠOVCE

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor