ručník -a m.
1. šatka nosená na hlave al. na pleciach: hodvábny, vlnený r.
2. vreckovka: utrieť si nos do r-a;
ručníček -čka m.
1. zdrob. k 1
2. vreckovka
ručník 1. p. vreckovka 2. p. šatka 1
šatka 1. kus látky slúžiaci ako prikrývka hlavy, krku al. pliec: hodvábna, kašmírová šatka • ručník: uviazať si ručník • pléd (na plecia): prehodiť si cez plecia čipkový pléd • štóla (súčasť ženského oblečenia nosená ako široký pás okolo pliec) • zried. šata (Vansová) • vlniak (väčšia vlnená šatka): zakrútiť sa do vlniaka • odievka • odievačka (väčšia šatka na plecia) • nespis. prehoz
2. p. vreckovka
vreckovka menší kus látky, obyč. na utieranie nosa: hodvábna vreckovka, utrieť si ústa vreckovkou • ručník • ručníček: vysiakať sa do ručníka, do ručníčka • zried. šatka: utrieť sa šatkou • subšt.: šnuptichel • šnuptichľa
ručník, -a m.
1. kus látky upravený na utieranie tela po umytí, uterák;
2. štvorec mäkkej látky, ktorý sa používa na čistenie nosa, na utieranie zapotenej tváre, na utieranie sĺz, vreckovka: Ženy utajovali smiech, tisnúc ústa na ručníky. (Kuk.) Poutieral si bielym ručníkom spotené čelo. (Tim.)
3. kus látky štvorcového tvaru, ktorý nosia ženy na hlavách, šatka: pestrý orientálny r. (Gráf); zimný r. (Vans.); hodvábny r. (VHV); čierny vdovský r. (Gráf); sevillský r. (Kuk.); Ani ručník si na hlave kaľavne neuviažeš. (Tim.);
ručníček, -čka m. zdrob.;
ručníčkový príd.: r. tanec (Hviezd.) druh starého ľudového tanca so šatkou
(jeden) ručník; (bez) ručníka; (k) ručníku; (vidím) ručník; (hej) ručník!; (o) ručníku; (s) ručníkom;
(tri) ručníky; (bez) ručníkov; (k) ručníkom; (vidím) ručníky; (hej) ručníky!; (o) ručníkoch; (s) ručníkmi;
ručník m 1. kus látky, obyč. štvorcového al. trojuholníkového tvaru, slúžiaci (najmä ženám) ako prikrývka hlavy, hrdla al. pliec, šatka: geden na hlawu ručnik byeleni; geden ručnik patelatowy na hrdlo gsuci s čipkami krupina 1691; dluhé tyntuchové a šlarové na hlavi ručnjky b. bystrica 1723 o odievací r. šatka používaná na zahalenie pliec: geden ručnik odewaczi, geden ručnik na hlawu zvolen 1679; klinový r. ozdobná šatka, kt. sa vešia na klin: klinowý rucžnik cžerweným pamokom predkawaný krupina 1697 2. štvorec mäkšej látky, používajúci sa na čistenie nosa, na utieranie spotenej tváre, na ozdobu a pod., vreckovka, šatka: (poddaný) ukazowal ruku uderenu, kteru swedek y widel, y to wye swedek, že gu za dobri čas zatim na rucžniku nosil priekopa 1716; pobozna matrona Veronica z utrapenim Gezjssem se byla podkala, ktera widice geho neyswetegssy twar s krwu zaletu, swug rucnik gemu poddala pi 1749; statečny a mrawny člowek soplawy ručnik pred očy ginym nerozstira gv 1755; mladence, ga sem slissel, že ti mass gednu znamu pannu a ta tebe dala geden rucznik trenčín 1780; (panna) končila reč svú, ale z koncem reči odvráťíc sa k oknu a ručník viťáhnúc, prehorce začala kvíliť; hlásník nos do jedního z rukáva viťahnutího ručníka visákal br 1785; tu máš ručník a utri si tvé rumenné líčka ad 18. st 3. uterák, utierka: hoste od hospodara uwédenj, umijwagj rúce a utijragj ruky ručnjkem, potom sedagj k stolu op 1685; manutergium: ručnjk, utjrák ks 1763; mappula: taniru ručnik ld 18. st o utierací r. uterák: czere pana Oberspach Daniela zanechawa tri krasne partki a mimo toho dwa ručžniki utieracze prešov 1700 4. menší obrus, obrúsok; ozdobná prikrývka na oltár: try obrussy a dwa lenowe rucznyky h. motešice 1580; Yakub Zvolensky dal ručnjk na kalich, hedbawim wyssjwany beckov 1625; ručník na oltár dlhý, z oboch strán šitý racou, ktery Justina Kardoška dala domaniža 1628; damasskowe rucsnyky okolo stola po 6 ryffuw l. ján 1683; pred márámi šel jeden, který veňec na taňíri bílím ručnikem prikritém držal br 1785 o stolný, stolový r. menší obrus, obrúsok: ručniky stolowe dwa trenčín 1646; stolnych rucznikuw triczet domatczyho platna rajec 1650–60 5. balík vytvorený zviazaním al. skrútením rohov šatky: gestli mi s toho ručnika nyedatye polowicz penyazi, napoli ho rozdrapim; Tyntyara gistimu zemanowi geden dobri uzol penyazi z ručnikom potyiahol krupina 1737; Iano mal w ručniku wisipane (peniaze); čwo sa nezmestilo do ručnika, domou zaniesol s. l. 1773; -ový príd k 3: mantile: ručnjk, utjrák, ručnjkowá ssata; ručníček dem k 1: kossgel spodnich No 6, ssest rucžnicžkow, try na hrdlo s nich a try na wreczka zvolen 1709; na hrdlo musselinowe ručniczky 4 nitra 1776–80; k 2: na znameny teg pryzne dawa se gemu (tovarišovi) wenček s ručnyčkem liptov 1698; muccinium: ssatka, ručnjček na nos, na sopel ks 1763; ručníček je malá vec, prinde veter, vezme preč ad 18. st o potný r. šatka na utieranie potu: (všetci) y na nemocnych donássali od geho těla (Pánovho) ručnyčki potné a fertusski opasné kb 1756; k 4: ručnjček k kalichu zlatem a hedbawem wyssjwaný, magjci w prostredku Agnum Dei strjbrem wyssité, conferovala Gegj Welikom. s. l. 1629; kdy hotugij hostinu, bywa stůl prikrity, na to kladu talére, ljžky, nože a widličky, ručnjčky (:serwetky:) op 1685; ručniček, ktery my prwssa žena dala, zlatom ssity, poručam na kostuol cerousky krupina 1691; mapella: serwjtek, tanjrkowy ručnjček ks 1763 o stolový r. obrúsok: w gednom kuse obrusy a 6 stolowych ručničkou krupina 1691; kalichový r. na utieranie kalicha pri prijímaní sviatosti večere Pánovej: kalichowé ručnjčky ostratice 1629 e; k 5: odsylam dwa stryssky do rucžnicžka priekopa 1623; deligata in linteolo grana: žito uwázané do ručnicka ks 1763; dones s pola ty cžerne brawencže z hnizdem w rucžniczku nv 18. st