ručník -a m.
1. šatka nosená na hlave al. na pleciach: hodvábny, vlnený r.
2. vreckovka: utrieť si nos do r-a;
ručníček -čka m.
1. zdrob. k 1
2. vreckovka
ručník -ka pl. N -ky m.
ručník 1. p. vreckovka 2. p. šatka 1
šatka 1. kus látky slúžiaci ako prikrývka hlavy, krku al. pliec: hodvábna, kašmírová šatka • ručník: uviazať si ručník • pléd (na plecia): prehodiť si cez plecia čipkový pléd • štóla (súčasť ženského oblečenia nosená ako široký pás okolo pliec) • zried. šata (Vansová) • vlniak (väčšia vlnená šatka): zakrútiť sa do vlniaka • odievka • odievačka (väčšia šatka na plecia) • nespis. prehoz
2. p. vreckovka
vreckovka menší kus látky, obyč. na utieranie nosa: hodvábna vreckovka, utrieť si ústa vreckovkou • ručník • ručníček: vysiakať sa do ručníka, do ručníčka • zried. šatka: utrieť sa šatkou • subšt.: šnuptichel • šnuptichľa
ručník, -a m.
1. kus látky upravený na utieranie tela po umytí, uterák;
2. štvorec mäkkej látky, ktorý sa používa na čistenie nosa, na utieranie zapotenej tváre, na utieranie sĺz, vreckovka: Ženy utajovali smiech, tisnúc ústa na ručníky. (Kuk.) Poutieral si bielym ručníkom spotené čelo. (Tim.)
3. kus látky štvorcového tvaru, ktorý nosia ženy na hlavách, šatka: pestrý orientálny r. (Gráf); zimný r. (Vans.); hodvábny r. (VHV); čierny vdovský r. (Gráf); sevillský r. (Kuk.); Ani ručník si na hlave kaľavne neuviažeš. (Tim.);
ručníček, -čka m. zdrob.;
ručníčkový príd.: r. tanec (Hviezd.) druh starého ľudového tanca so šatkou
ručník m 1. kus látky, obyč. štvorcového al. trojuholníkového tvaru, slúžiaci (najmä ženám) ako prikrývka hlavy, hrdla al. pliec, šatka: geden na hlawu ručnik byeleni; geden ručnik patelatowy na hrdlo gsuci s čipkami (KRUPINA 1691); dluhé tyntuchové a šlarové na hlavi ručnjky (B. BYSTRICA 1723) L. odievací r. šatka používaná na zahalenie pliec: geden ručnik odewaczi, geden ručnik na hlawu (ZVOLEN 1679); klinový r. ozdobná šatka, kt. sa vešia na klin: klinowý rucžnik cžerweným pamokom predkawaný (KRUPINA 1697) 2. štvorec mäkšej látky, používajúci sa na čistenie nosa, na utieranie spotenej tváre, na ozdobu a pod., vreckovka, šatka: (poddaný) ukazowal ruku uderenu, kteru swedek y widel, y to wye swedek, že gu za dobri čas zatim na rucžniku nosil (PRIEKOPA 1716); pobozna matrona Veronica z utrapenim Gezjssem se byla podkala, ktera widice geho neyswetegssy twar s krwu zaletu, swug rucnik gemu poddala (PI 1749); statečny a mrawny člowek soplawy ručnik pred očy ginym nerozstira (GV 1755); mladence, ga sem slissel, že ti mass gednu znamu pannu a ta tebe dala geden rucznik (TRENČÍN 1780); (panna) končila reč svú, ale z koncem reči odvráťíc sa k oknu a ručník viťáhnúc, prehorce začala kvíliť; hlásník nos do jedního z rukáva viťahnutího ručníka visákal (BR 1785); tu máš ručník a utri si tvé rumenné líčka (AD 18. st) 3. uterák, utierka: hoste od hospodara uwédenj, umijwagj rúce a utijragj ruky ručnjkem, potom sedagj k stolu (OP 1685); manutergium: ručnjk, utjrák (KS 1763); mappula: taniru ručnik (LD 18. st) L. utierací r. uterák: czere pana Oberspach Daniela zanechawa tri krasne partki a mimo toho dwa ručžniki utieracze (PREŠOV 1700) 4. menší obrus, obrúsok; ozdobná prikrývka na oltár: try obrussy a dwa lenowe rucznyky (H. MOTEŠICE 1580); Yakub Zvolensky dal ručnjk na kalich, hedbawim wyssjwany (BECKOV 1625); ručník na oltár dlhý, z oboch strán šitý racou, ktery Justina Kardoška dala (DOMANIŽA 1628); damasskowe rucsnyky okolo stola po 6 ryffuw (L. JÁN 1683); pred márámi šel jeden, který veňec na taňíri bílím ručnikem prikritém držal (BR 1785) L. stolný, stolový r. menší obrus, obrúsok: ručniky stolowe dwa (TRENČÍN 1646); stolnych rucznikuw triczet domatczyho platna (RAJEC 1650-60) 5. balík vytvorený zviazaním al. skrútením rohov šatky: gestli mi s toho ručnika nyedatye polowicz penyazi, napoli ho rozdrapim; Tyntyara gistimu zemanowi geden dobri uzol penyazi z ručnikom potyiahol (KRUPINA 1737); Iano mal w ručniku wisipane (peniaze); čwo sa nezmestilo do ručnika, domou zaniesol (s. l. 1773); -ový príd k 3: mantile: ručnjk, utjrák, ručnjkowá ssata; ručníček dem k 1: kossgel spodnich No 6, ssest rucžnicžkow, try na hrdlo s nich a try na wreczka (ZVOLEN 1709); na hrdlo musselinowe ručniczky 4 (NITRA 1776-80); k 2: na znameny teg pryzne dawa se gemu (tovarišovi) wenček s ručnyčkem (LIPTOV 1698); muccinium: ssatka, ručnjček na nos, na sopel (KS 1763); ručníček je malá vec, prinde veter, vezme preč (AD 18. st) L. potný r. šatka na utieranie potu: (všetci) y na nemocnych donássali od geho těla (Pánovho) ručnyčki potné a fertusski opasné (KB 1756); k 4: ručnjček k kalichu zlatem a hedbawem wyssjwaný, magjci w prostredku Agnum Dei strjbrem wyssité, conferovala Gegj Welikom. (s. l. 1629); kdy hotugij hostinu, bywa stůl prikrity, na to kladu talére, ljžky, nože a widličky, ručnjčky (:serwetky:) (OP 1685); ručniček, ktery my prwssa žena dala, zlatom ssity, poručam na kostuol cerousky (KRUPINA 1691); mapella: serwjtek, tanjrkowy ručnjček (KS 1763) L. stolový r. obrúsok: w gednom kuse obrusy a 6 stolowych ručničkou (KRUPINA 1691); kalichový r. na utieranie kalicha pri prijímaní sviatosti večere Pánovej: kalichowé ručnjčky (OSTRATICE 1629 E); k 5: odsylam dwa stryssky do rucžnicžka (PRIEKOPA 1623); deligata in linteolo grana: žito uwázané do ručnicka (KS 1763); dones s pola ty cžerne brawencže z hnizdem w rucžniczku (NV 18. st)