Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

ručiť nedok.

1. zaväzovať sa niesť následky za niečo, zaručovať sa: r-š mi, že bude všetko v poriadku; r. za bezpečnosť detí

2. zaväzovať sa splniť cudzí fin. záväzok v prípade jeho nesplnenia dlžníkom: r. za výdavky, za škody; ísť r. priateľovi (pri pôžičke)

3. ubezpečovať, uisťovať: r-m (vám) za to, že to bude; spoločnosť s r-ením obmedzeným, skr. spol. s r. o.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ručiť ‑í ‑ia nedok.

ručiť 1. zaväzovať sa niesť následky za niečo • zaručovať sabyť ručiteľom: organizácia ručiaca za kvalitu výrobkov; je ručiteľom za prevzatie tovaruadmin.: garantovaťbyť garantom: táto inštitúcia je garantom výstavby novej školy

2. dávať slovnú záruku • zaručovať sa: ručím ti, zaručujem sa ti, že úlohu splnímubezpečovaťuisťovať: uisťujem ťa, že prídemhovor. garantovať: odplatím sa ti, to ti garantujem


zodpovedať1 1. mať povinnosť niesť následky za niečo • byť zodpovednýniesť zodpovednosťpreberať zodpovednosť: zodpovedať, byť zodpovedný za poriadok; za výchovu nesú, preberajú zodpovednosť rodičiaručiťzaručovať sa (zaväzovať sa niesť následky za niečo): za bezpečnosť pracovníkov ručíš ty; zaručovať sa za svoje výrobkymôcť: ja za to nemôžem

2. byť totožný, zhodný s niečím, nachádzať sa v stave zhody • zhodovať saodpovedať: obraz (z)odpovedá skutočnosti, zhoduje sa so skutočnosťoubyť v súladebyť v zhodebyť v súhlasesúhlasiť: údaje sú v súlade, zhode, súhlase s faktmi; výsledok počítania súhlasí s našimi predpokladmikniž. korešpondovať: váš názor korešponduje s našímzastaráv.: súzvučaťbyť v súzvukupren. rezonovať: súzvučí, rezonuje to s jeho naturelomzried. kryť sa: názor sa nekryje s realitou

3. byť vyhovujúci, primeraný, adekvátny niečomu • vyhovovať: našim požiadavkám výrobok nezodpovedá, nevyhovujehodiť sa: na fyzickú prácu sa nehodí; hodí sa to mojim predstavám

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ručiť (zastar. i ručiť sa), -í, -ia nedok. (za čo, za koho, čím) brať na seba zodpovednosť, dávať záruku, byť ručiteľom: Ručím vám za priazeň vášho panovníka. (Škult.) Peniaze dostanem do svojich rúk, za to ti ručím. (Jégé) Ručíš mi za život tohto dievčaťa! (Karv.) Boli tu moji priatelia, za ktorých ručím. (Jégé); r. za niekoho, za niečo celým majetkom

kto sa ručí, ten sa mučí (Kal., Vans.) ručiteľ musí niesť i nepríjemné následky

Morfologický analyzátor

ručiť nedokonavé sloveso
(ja) ručím VKesa+; (ty) ručíš VKesb+; (on, ona, ono) ručí VKesc+; (my) ručíme VKepa+; (vy) ručíte VKepb+; (oni, ony) ručia VKepc+;

(ja som, ty si, on) ručil VLesam+; (ona) ručila VLesaf+; (ono) ručilo VLesan+; (oni, ony) ručili VLepah+;
(ty) ruč! VMesb+; (my) ručme! VMepa+; (vy) ručte! VMepb+;
(nejako) ručiac VHe+;

ručiť, ručiť sa dk
1. (komu čím) za čo, za koho dávať záruku, zaručovať sa za niečo, za niekoho: a tak ze gsu ruczili giz gmenowani rukogmie gednostaynu a spolecznie ruku Martinowi Massarzowi za tu summu LXXVI zlattych žk 1469; z dobrey wuole bez wsseczkeho prinuzeny ruczime a wiznawame timto chyrograffem vrozenemu panu Hieremiaschowy Berzewiczkemu za Geho Milosty podanu Agnetu Tebasku a Andrassa, syna geg (brezovička) 1597; byl geden sedlak ze psom z Katlowicz y roztrhal ten pes tu morku, y wiprahl sem kona tomu čloweku a obstawil za to y pustil sem ho na rukogemstwi, Jano Gidiga zan ručyl nižná 1635; že tato wec stala a pewna ma byti, stateczny lide ručzili se za to turany 1643; preto sem se za Kernowu, ktera ge w aresste, ručit nechcel s. ľupča 1689; ja nižeg podpjsanj Palko Forgač ručjm sse za Bakossa Ivana v tjh troh rečoh s. podhradie 1704; vas fio: rukogewnjk sem, rúčjm za ňekoho ks 1763
• kdo se ručí, ten se častokrate i mučí z. slatina 1676 rat; kdo se ručj, ten se mučj sin 1678 prílišná dôvera sa nevypláca
2. ubezpečovať, uisťovať: ruczim, že tu gratiu pansku miti budem radoľa 1715

ručiť sa ručiť sa

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor