rozviazať -že -žu dok.
1. uvoľniť, rozpojiť (spojené konce): r. uzol, slučku; r. si šnúrky
2. rozpojením uzla, slučky uvoľniť: r. batoh, vrece, r. niekomu ruky
3. zrušiť (význ. 1): r. zmluvu, pracovný pomer
● r. niekomu jazyk spôsobiť, aby hovoril;
nedok. rozväzovať
// rozviazať sa uvoľniť sa zo zakosílenia: šnúrka na topánke sa mi r-la
● → jazyk sa mu r-l;
nedok. rozväzovať sa
rozmotať 1. niečo zmotané uvoľniť • rozpliesť • rozviť: rozmotať, rozpliesť uzol; rozvila si vlasy • rozpriasť (niečo spradené): rozpriasť vlnu, klbko • rozsnovať • odsnovať • odmotať: odmotať klbko špagátu • rozvinúť • rozkrútiť • roztočiť (niečo skrútené): rozvinúť zástavy; rozkrútiť batôžtek • rozviazať • rozuzliť (uvoľniť uzol): rozuzliť stužku • hovor.: rozchlpiť • odchlpiť • rozhrčkať • odhrčkať: rozchlpila, odhrčkala pradená • expr.: rozkudliť • rozpantať • expr. zried. rozplantať • zried. rozkosíliť: rozpantal si šnúrky na topánkach • porozmotávať • porozplietať • porozväzovať (postupne, viac vecí)
2. p. rozlúštiť
rozpustiť 1. povoliť niečo zviazané • uvoľniť • rozviazať: rozpustila, rozviazala si vlasy
2. niečo tuhé uviesť do tekutého stavu • roztopiť: rozpustil, roztopil kocky ľadu • stopiť • vytopiť: vytopila masť, stopila maslo • roztaviť • rozliať (veľkým teplom): roztavili železo, olovo; rozliali oceľ • vyškvariť • rozškvariť (škvarením): vyškvariť slaninu • porozpúšťať (postupne)
3. p. roztiahnuť 1
rozviazať 1. uvoľniť spojené, zviazané konce • rozuzliť: rozviazať, rozuzliť slučku • expr.: rozpantať • rozsnovať • odkosíliť • rozkosíliť: nemohol rozpantať, rozkosíliť zamotané pásy • porozväzovať (postupne, viac vecí)
2. rozpojením uzla uvoľniť • rozuzliť: rozviazal, rozuzlil šnúrky na topánkach • rozputnať (uvoľniť zo spútania): rozputnal okovy väzňa • rozpustiť (vlasy): rozpustila si vrkoče • kniž. zried. rozpútať: rozpútali mu ruky • porozväzovať (postupne, viac vecí)
3. p. zrušiť
zrušiť zmariť pôsobnosť, znemožniť ďalšiu činnosť, platnosť niečoho: zrušiť termín volieb, zrušiť zmluvu • odvolať (vyhlásiť za neplatné): odvolať nariadenie • odrieknuť • odriecť • nedodržať: odriekli účasť na konferencii; zrušiť, nedodržať sľub • anulovať: výsledok zápasu anulovali • práv. nulifikovať (vyhlásiť za neplatné) • práv. derogovať (zrušiť platnosť istej normy, časti zákona) • likvidovať • zlikvidovať • odstrániť • subšt. skasírovať: (z)likvidovať, odstrániť všetky rozdiely medzi deťmi; (z)likvidovať umelé hranice; vedúci účet skasíroval • odb. stornovať (objednávku, zmluvu, účet) • zastaviť • skončiť (s niečím) • ukončiť (niečo): zastaviť, zrušiť vývoz zbraní; skončiť s výrobou chemikálií, ukončiť výrobu chemikálií • zavrieť • zatvoriť • uzavrieť (činnosť niečoho): (u)zavrieť priechod cez ulicu; zatvoriť baňu, podnik, prevádzku • pozrušovať • poodvolávať • poodriekať (postupne zrušiť): pozrušovať, poodvolávať termíny, nariadenia • rozviazať (zrušiť zmluvu, dohovor): rozviazali s nami pracovný pomer
rozviazať, -viaže, -viažu, -viazal dok.
1. (čo) uvoľniť, odviazať uzol al. mašľu na niečom: A jeden už aj rozviazal šnúrku na košeli. (Mor.) Nemec nemohol si rozviazať návlaky topánok. (Tat.) Mara s Adamom jej rozviazali povraz a vechte, ktorými boli zakrútené ruky. (Jégé) „Rozviažte mu povrazy!“ — rozkázal rytier zbrojnošom. (Jégé); pren. Myslím, že je potrebné rozviazať putá dogmatických predpisov (Jes-á) že ich treba uvoľniť.
● nie je hoden (hodna) ani remienky (šnúrky) mu (jej) na topánkach r. nemôže sa mu (jej) vyrovnať, nemôže sa s ním (s ňou) porovnávať, je oveľa menej hoden (hodna);
2. (koho, čo) uvoľniť niekoho z pripútania, zo spútania, zbaviť niekoho pút; uvoľniť niečo spútané, zviazané, priviazané, zaviazané, uviazané: Rusalky ho (vodníka) rozviažu. (Vaj.) Rýchlo rozviazal nohy i ruky. (Hor.); r. mešec s dukátmi, r. vrece so zemiakmi; r. obrúsok, batôžtek
● r. niekomu ruky a) dať mu (úplnú) slobodu, voľnosť; b) zbaviť niekoho nejakého záväzku, sľubu ap.; r. niekomu jazyk a) prinútiť niekoho hovoriť (násilím), b) priviesť niekoho k reči (napr. odmenou, alkoholom ap.): O trstenici bol presvedčený že rozviaže jazyk aj utopencovi. (Krno) Niekoľko kalíškov borovičky rozviazalo jazyky. (Zúb.); víno mu rozviazalo jazyk;
3. hovor. (čo) zrušiť (zmluvu, dohovor, pracovný pomer ap.): r. pracovný pomer, r. zmluvu, manželstvo; pren. Azda by sa našlo slovo, ktoré by rozviazalo kliatbu. (Al.);
nedok. rozväzovať, -uje, -ujú
|| rozviazať sa
1. (o niečom zaviazanom) uvoľniť sa, odviazať sa: tkanica na topánke sa mi rozviazala;
2. uvoľniť sa z pripútania, zbaviť sa pút, rozputnať sa: Už len niekoľko okamžikov a prsty sa mi rozviažu. (Hruš.); pren. Tej (Jole) sa svet rozviazal (Tim.) dobre, ľahko žije. Katica sa hodila na tie prsia, niečo sa v nej rozviazalo (Kuk.) uvoľnilo.
● jazyk sa mu rozviazal, reč sa mu rozviazala a) stal sa výrečným, zhovorčivým, rozvravel sa; b) (o deťoch) začať hovoriť: Po treťom poháriku rozviaže sa mu jazyk. (Zúb.) Čo Dundula napletie, keď sa jej jazyk rozviaže. (Kuk.) Rozviazal sa im jazyk a rozpovedali, aká príhoda sa im stala. (Zgur.) Jej reč sa v prudký potok rozviazala. (Kal.); expr. vari (čo) sa s nimi vrece rozviazalo? (o množstve) kde sa toľkí nabrali, kde sa toľkí berú?;
rozväzovať, rozväzovať sa p. rozviazať
rozviazať [-via-, -vá-] dk 1. čo uvoľniť, odviazať uzol na niečom: Dorota nohawice rozwazala, nawazagice ho, aby skutek s ny uczinil pezinok 1647; cestus: pás pánnensky, ktery ženjch rozwazal na weselu za dáwna ks 1763; pren kterak rozwázati uzel hrjchůw, kterehož (kňaz) newiďj? ia 1708 odpustiť • nie je hoden, aby aspoň remienok obuvi jeho rozviazal nemôže sa mu vyrovnať, je oveľa menej hoden: Yan Krstitel w ewangeliu dnessnem mluwj, že on nenj hoden, abj aspon remienok obuwj geho (Krista) rozwazal cs 18. st 2. koho, čo uvoľniť niekoho z pripútania, zbaviť niekoho pút; uvoľniť niečo spútané, zviazané, priviazané, zaviazané, uviazané: restringere bovem: wola zaprahnúti, od gasel rozwázati; laxare a vinculis: rozwázati ks 1763; pan Sinej Laclav dal mne poviazaneho vodzic až do Prešova, to cela slavna stolica videla, až ma pret panom viceišpanom rosviazali abov 1783 lp; otrokuw hnedki rozwažte a ze zeme zdwihnete pt 1796; pren oslobodiť niekoho od niečoho, zbaviť niekoho niečoho; Gežjssy, tys račil žiwot twug na drewo križe wydati a mne z hrjchuw rozwazati pop 1723–24; ty zawazugess, co žadny nerozwaže, ty rozwazugess, co žadny nezwaže ža 1732; prigde čas, kdiž zwrhness a rozwážess gármo bratru twému kb 1757; když pak rodička gjž z pomocy božj sstestliwe rozwazana bjwa, a predce bolesti cjti, muže se nasledugjcy mast potrebowati ht 1760 porodí • r. jazyk, r. nemý jazyk komu prinútiť rozprávať, priviesť k reči niekoho: gméno tak mocné bylo, že hnedky otewrelo usta geho (Jána), rozwázalo gazyk wp 1768; Petr, ten hlupy a nemy rybar, učzinen gest mluwnym rečznikem? Kdo gemu ten nemy gazyk rozwazal? sq 1781; r. zväzok jazyka svojho, r. svoje ústa začať rozprávať; zdaliž pak hluchj sam otewrel ussy swe a sam rozwazal zwazek gazjka sweho? cs 18. st; hrissni sudcowi gak ústa swé rozwáže a dá počet gemu, kdiž zástupca žádneho ňebude mat iste pie 18. st 3. čo zrušiť (zmluvu, dohovor ap.): nemuže-li se wjce staw manželský rozwázati? ukk 1768; obidwuch strán pru rozwáž súd pt 1778; pren a peccati et ecclesiae poenis absolvere: kladbu rozwazati; diremit amicitiam: prátelstwj rozwázal, rozpogil, roztrhl, rozlučil wu 1750 4. čo rozriešiť, vyriešiť, vysvetliť niečo: to gest ťesska otazka, tu chcem zagtřessný děn rozwázatj rw 1702; sphinx: seďela pri cesťe na wysokég skale, nerozwážne pohádki mjmogjdúcim predkladala a kterýkólwek gych rozwázati nemohli, s pazúrama byla mordowala ks 1763; rozväzovať [-va-] ndk k 1: stusskamj uzly uwazugeme neb rozwazugeme kob 1666; ma se take dobry pozor daty, aby wozary snopi nerozwazowaly nn 18. st k 2: Pán rozwazuge wezňú zakowanych, Pán oswetluge slepych blr 18. st • r. zviazané ľudské jazyky privádzať k reči niekoho: (Spasiteľ) zwázane lidské gaziky rozwazowal vp 1764; rozviazať sa dk uvoľniť sa, odviazať sa: (Conradus) putuwal, pokut retazi se nerozwazalj samj káz 18. st; pren kedy sa rozwáže miserné wezenj tohoto wjhnáňa? blr 18. st kedy sa otvorí • hned sa otewreli ussi geho (hluchonemého) y rozwazal sa swazek geho y mlúwil náležitě kb 1756 začal hovoriť; rozväzovať sa ndk k 2: rozwazugú sa swázki, kdiž sa žádost telesnych zdržadla roztrhagú blr 18. st • zpočátku bilo málo od každího mlúveno, až kďiž sa krev skrz popitý oheň ve všeckích rozhrívaťi počala, vtedi teprv aj jaziki sa počnuli rozvazuvaťi br 1785 začalo sa rozprávať