rozviazať, -viaže, -viažu, -viazal dok.
1. (čo) uvoľniť, odviazať uzol al. mašľu na niečom: A jeden už aj rozviazal šnúrku na košeli. (Mor.) Nemec nemohol si rozviazať návlaky topánok. (Tat.) Mara s Adamom jej rozviazali povraz a vechte, ktorými boli zakrútené ruky. (Jégé) „Rozviažte mu povrazy!“ — rozkázal rytier zbrojnošom. (Jégé); pren. Myslím, že je potrebné rozviazať putá dogmatických predpisov (Jes-á) že ich treba uvoľniť.
● nie je hoden (hodna) ani remienky (šnúrky) mu (jej) na topánkach r. nemôže sa mu (jej) vyrovnať, nemôže sa s ním (s ňou) porovnávať, je oveľa menej hoden (hodna);
2. (koho, čo) uvoľniť niekoho z pripútania, zo spútania, zbaviť niekoho pút; uvoľniť niečo spútané, zviazané, priviazané, zaviazané, uviazané: Rusalky ho (vodníka) rozviažu. (Vaj.) Rýchlo rozviazal nohy i ruky. (Hor.); r. mešec s dukátmi, r. vrece so zemiakmi; r. obrúsok, batôžtek
● r. niekomu ruky a) dať mu (úplnú) slobodu, voľnosť; b) zbaviť niekoho nejakého záväzku, sľubu ap.; r. niekomu jazyk a) prinútiť niekoho hovoriť (násilím), b) priviesť niekoho k reči (napr. odmenou, alkoholom ap.): O trstenici bol presvedčený že rozviaže jazyk aj utopencovi. (Krno) Niekoľko kalíškov borovičky rozviazalo jazyky. (Zúb.); víno mu rozviazalo jazyk;
3. hovor. (čo) zrušiť (zmluvu, dohovor, pracovný pomer ap.): r. pracovný pomer, r. zmluvu, manželstvo; pren. Azda by sa našlo slovo, ktoré by rozviazalo kliatbu. (Al.);
nedok. rozväzovať, -uje, -ujú
|| rozviazať sa
1. (o niečom zaviazanom) uvoľniť sa, odviazať sa: tkanica na topánke sa mi rozviazala;
2. uvoľniť sa z pripútania, zbaviť sa pút, rozputnať sa: Už len niekoľko okamžikov a prsty sa mi rozviažu. (Hruš.); pren. Tej (Jole) sa svet rozviazal (Tim.) dobre, ľahko žije. Katica sa hodila na tie prsia, niečo sa v nej rozviazalo (Kuk.) uvoľnilo.
● jazyk sa mu rozviazal, reč sa mu rozviazala a) stal sa výrečným, zhovorčivým, rozvravel sa; b) (o deťoch) začať hovoriť: Po treťom poháriku rozviaže sa mu jazyk. (Zúb.) Čo Dundula napletie, keď sa jej jazyk rozviaže. (Kuk.) Rozviazal sa im jazyk a rozpovedali, aká príhoda sa im stala. (Zgur.) Jej reč sa v prudký potok rozviazala. (Kal.); expr. vari (čo) sa s nimi vrece rozviazalo? (o množstve) kde sa toľkí nabrali, kde sa toľkí berú?;
nedok. rozväzovať sa