rozumový p. rozum
rozum, -u m.
1. ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať: ľudský r., bystrý, tupý r.; hovor. Má viac šťastia ako rozumu (úsl.)
● prejsť niekomu cez r. oklamať ho; pripraviť, doniesť, priniesť niekoho o r., mútiť, zamútiť, pliesť, popliesť, pomútiť, prevrátiť, prevracať niekomu r. a) pozbaviť, zbavovať niekoho triezveho uvažovania, b) doviesť, dovádzať niekoho do stavu šialenstva, nepríčetnosti; stráca (stratil), tratí (potratil) r., prišiel o r., pomiatol sa na r-e, pominul sa (s) r-om, kraj. i z r-u (na r-e), múti (pomútil) sa mu r., nie je pri r-e, hovor. i udrelo mu na r., r. sa mu zatemnil, je chorý na r., nár. pohýna sa (pohol sa) z r-u, zíde, schádza, postupuje, vychádza, vyrastá z r-u, r. sa mu kalí, čistí a) o niekom, kto nevie triezvo uvažovať, b) o niekom, kto prejavuje známky duševnej choroby; žart. prepil si r. ohlúpol od nemierneho pitia; správa sa, chodí ako r-u pozbavený, ako bez r-u počína si a) nerozvážne, b) nepríčetne, šialene; priviesť niekoho k r-u, expr. osvietiť niekomu r. usmerniť ho na správne uvažovanie, na správne konanie; otvoril sa mu r., chytil sa, lapil sa r-u, prišiel k r-u, dostal r., expr. chytil r. do hrsti začal rozumne, triezvo uvažovať, konať; hýbať r-om uvažovať; pohnúť r-om začať uvažovať; maj r.! správaj sa rozumne; nemá r. nespráva sa rozumne; má r. na mieste správa sa múdro, rozumne; má svoj r. a) o múdrom, rozvážnom človeku, b) o tvrdohlavom človeku; mať zdravý, čistý r., byť pri dobrom r-e správne, rozumne usudzovať, myslieť, konať; konať proti zdravému, dobrému r-u nerozumne, bláznivo; uvažovať s chladným r-om vecne, bez citového zaujatia; s jasným, triezvym r-om triezvo, rozumne; ten má (to je) otvorený r., expr. mať r. na pravom mieste o múdrom človeku; je slabý na r. o duševne chorom človeku; hovor. expr. treba mu r. (lievikom) nalievať o hlúpom človeku; hovor. to je r. a) iron. to je hlúpy nápad, nerozumná myšlienka; b) o veľmi múdrom, šikovnom človeku; niečo mi prišlo na r. napadlo ma niečo, spomenul som si na niečo; behá, chodí mi to (stále) po r-e (stále) na to myslím; poschodilo mi to na r. spomenul som si na niečo, prišiel som na niečo; po čom im r. chodí! na čo myslia; (ustavične) má niečo na r-e (ustavične) na niečo myslí; r. mi nad tým stojí, zastáva, nejde mi to na r. (do r-u) nemôžem to pochopiť
2. obyč. v mn. č. rozumy hovor. výsledok rozumovej činnosti, mienka, úsudok, názor: Kukali do mapy a trúsili rozumy. (Jégé) Chodil sem-ta, rozdával rozumy. (Švant.) Nepotrebujem si ísť po rozumy do susedov. (Fel.);
rozumový príd.
1. týkajúci sa rozumu, súvisiaci s rozumom: r-é vlastnosti, schopnosti, r-á vyspelosť, r. rozvoj dieťaťa; r-á výchova, r-á činnosť;
2. riadiaci sa, vedený, usmerňovaný rozumom, rozumný: r. človek, r-á bytosť, r. typ; r-é poznanie, r-é dôvody, r-é úvahy;
rozumček, -a m. zdrob. expr. k 1