rozumný príd.
1. spravujúci sa podľa rozumu, uplatňujúci v konaní rozum, múdry: r. človek, r-é dieťa
2. podložený rozumovou úvahou, vychádzajúci z nej: r-é slová, r-á reč, r. návrh, r-á rada;
rozumne prísl.: r. sa správať, r. hospodáriť;
rozumnosť -i ž.
rozumne 2. st. -nejšie prísl.
bystro 1. s obratnosťou a za (veľmi) krátky čas (op. nemotorne, ťarbavo) • rýchlo • svižko • svižne: bystro, svižko, svižne prejsť cez cestu • vrtko • rezko • hybko: vrtko, rezko kráčal za otcom • bodro • čulo: bodro, čulo sa pohybovať po zľadovatenej ploche • pružne • zľahka: pružne, zľahka zoskočiť z voza • expr. šibko: šibko liezť po skalách • expr.: dupkom • hupkom • hupky: dupkom, hupkom vyskočiť na rovné nohy
porov. aj bystrý 1
2. reagujúc, vnímajúc, uvažujúc rýchlo a dobre; prejavujúc tieto schopnosti • pohotovo • pohotove: bystro, pohotovo posudzovať vzniknutú situáciu • bystrozrako (s bystrým postrehom): bystrozrako si prezerať prichádzajúcich • dôvtipne • ostrovtipne (s dôvtipom): dôvtipne, ostrovtipne odpovedať na otázky • dômyselne: dômyselne konať na prospech podniku • duchaprítomne: duchaprítomne sa pohybovať v spoločnosti • vnímavo: vnímavo sledovať výklad • rozumne • múdro • inteligentne (prejavujúc rozumové schopnosti): rozumne, múdro uvažovať o svojich možnostiach; inteligentne rozmýšľať • hovor. šikovne: šikovne riešiť úlohy
porov. aj bystrý 2
múdro uplatňujúc rozum, vedomosti, rozvahu; pôsobiac takto (op. sprosto, hlúpo) • rozumne: v každej situácii koná múdro, rozumne • bystro: bystro odpovedal na otázky • vzdelane • osvietene: keď bolo treba, vedel hovoriť vzdelane, osvietene • šalamúnsky • hovor. expr. fiškálsky: múdro, šalamúnsky, fiškálsky rozriešil každý spor • expr. vševedúcky (všetko vediac): vždy sa tvári tak vševedúcky
porov. aj múdry
rozumne 1. porov. rozumný 2. p. múdro 3. p. bystro 2
1. uplatňujúci v konaní múdru rozvahu, rozum, správajúci sa podľa rozumu: r. človek, r. hospodár, r-é dieťa, r-á bytosť, osoba, r. tvor;
2. podložený múdrou rozvahou, vychádzajúci z múdrej rozvahy: r-é slovo, r-é dôvody, r. úsudok; r-á životospráva; r. plán, nápad, r-á rada; To je rozumná reč (Kuk.) správna, priliehavá, vhodná;
rozumne prísl.: správať sa, konať r., rozprávať, hovoriť r., žiť r.;
rozumnosť, -ti ž. vlastnosť toho, kto je rozumný: Vieme, že rozumnosť nie je výlučne k mužským pripútaná. (Šolt.)