Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
dorozumieť sa, -ie, -ejú dok. (s kým i bezpredm.)
1. dohodnúť sa, dojednať sa, uzrozumieť sa: Šafárik chcel sa dorozumieť s Kollárom na spôsobe slovenského písania. (Škult.)
2. dohovoriť sa: Česky hovoril zle, ale sa dorozumel. (Jégé) S tetou Šimčiskovou pre úplnú hluchotu ťažko sa bolo dorozumieť. (Ondr.);
nedok. k 2 dorozumievať sa
porozumieť, -ie, -ejú dok.
1. (čo, čomu i bezpredm.) rozumom postihnúť zmysel. význam niečoho, pochopiť niečo: p. význam vety; Porozumel prvej vete. (Krno) Táto žena porozumela by i hlbším pravdám. (Vaj.) Dievčatko už teraz porozumelo a počúvalo ďalej. (Janč.)
2. (komu, čomu, zried. i koho, čo) pochopiť, čo niekto vyjadruje rečou, posunkom, výrazom, správaním ap.: Ak mi neporozumie, ak ju urazím almužnou, ktorej nepýta? (Taj.) Prišiel naň strach, pustil sa do plaču. Anna mu porozumela. (Ráz.-Mart.) Martin porozumel jeho pohľadu. (Kuk.) Tomáš, však si už dospelý chlap. Môžeš ma porozumieť. (Tat.) Od detstva porozumel som psov túlavých a stepné kone. (Jes.)
|| porozumieť si (s kým i bezpredm.) vzájomne sa pochopiť, dosiahnuť zhodu v názoroch ap.: Náhodný pomocník porozumel si s majstrom veľmi dobre. (Zúb.); pren. Gregor a Judka si skoro porozumeli na veľkú radosť rodičov (Vaj.) zaľúbili sa.
rozumieť, -ie, -ejú nedok.
1. (čomu, čo, komu, koho i bezpredm.) postihnúť význam, zmysel niečoho, chápať niečo (najmä reč, slová niekoho): nerozumiem tomu, čo vravíš; Rozprávali sa len svojou rečou, ktorú sme my nerozumeli. (Švant.); nerozumiem ani slova nič; Ťažko slova rozumieť. (J. Kráľ) Nerozumiem ja z toho ani mak. (J. Kráľ); ja ťa (ti) nerozumiem; Keď auto zastalo, rozumeli, že volá Bertéka. (Hor.)
● Nemému dieťaťu ani vlastná mať nerozumie (prísl.) kto nedá najavo svoje ťažkosti, tomu nemožno pomôcť.
2. (komu, koho, čomu) mať pre niekoho, pre niečo pochopenie, porozumenie, zmysel: Žije bez srdca, ktoré by mu rozumelo. (Kuk.) Žena ho nijako nemôže rozumieť. (Taj.) Svarínsky rozumie žartu. (Ráz.)
3. (čomu) byť v niečom znalcom, odborníkom, vyznať sa v niečom, rozumieť sa do niečoho: Chytajú sa do roboty, ktorej nerozumejú. (Ondr.)
4. (čomu, čo ako; čím, pod čím čo) chápať, myslieť niečo istým spôsobom, mieniť niečím niečo: Jej muž rozumel to tak, že ak ona umrie prv, plachty nedostane. (Taj.) Slováci pod národnosťou nemohli inú rozumieť, len slovenskú. (Vaj.) Čo tým (pod tým) treba rozumieť? — Týmto slovom sa nemá rozumieť to, čo obvykle. (A. Mat.)
5. (čomu) (v spojení so slovesom nechcieť) nebrať na vedomie, neuznávať niečo, nesúhlasiť s niečím: Doktor nechcel rozumieť jeho úpenlivej prosbe. (Tim.) Ja sa bijem za kus chleba a ty tomu nechceš rozumieť. (Ráz.)
|| rozumieť sa
1. niečo sa rozumie (často v spojení s výrazom samo sebou) je samozrejmé, je jasné: Rozumie sa, že oči všetkých utkveli na nej. (Šolt.) Veď sa to rozumie samo sebou, že urobíme, čo je v našej moci. (Jégé) Samo sebou sa rozumie, (že bude maľovať) olejom. (Vaj.)
2. hovor. (do čoho, čomu) byť v niečom znalcom, odborníkom, vyznať sa v niečom: r. sa do hudby, do literatúry, do varenia, do gazdovstva; r. sa do politiky; Rozumel sa tesárčine i trochu kováčstvu. (Taj.) Ona sa ničomu nerozumie. (Jil.)
● expr. r. sa niečomu (do niečoho) ako hus do piva, ako koza petržlenu, ako krava muškátu vôbec sa niečomu nerozumieť, vôbec sa v niečom nevyznať;
3. trochu zastar. (s kým i bezpredm.) zhodovať sa s niekým v názoroch, v záľubách atď., dobre sa znášať s niekým, rozumieť si navzájom: Mne sa zdá, že sa vaša dcéra s Levickým rozumie. (Kal.) Hneď po svadbe sa nerozumeli. (Taj.) Rozumeli sme sa dobre. (Švant.)
|| rozumieť si (s kým) zhodovať sa s niekým v názoroch, v záľubách atď., dobre sa znášať: Starý si s Vendelom dobre rozumeli. (Jil.) Vojaci si rozumeli s obyvateľstvom. (Tomašč.)
uzrozumieť sa, -ie, -ejú dok. (s kým o čom i bezpredm.) dohodnúť sa, dohovoriť sa, dorozumieť sa: Slovanský kongres uzrozumel sa o spoločenských formách literárneho jazyka. (Škult.) Mladí ľudia, hoci sa ani neuzrozumeli, chceli si ostať verní. (Vans.)