Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dorozumieť sa -ie -ejú dok.

1. rečou docieliť dohodu, dohodnúť sa, dohovoriť sa: d-me sa s ním vo všetkom

2. dohovoriť sa (cudzím jazykom): už sa d-ie po anglicky;

nedok. dorozumievať sa -a

---

porozumieť -ie -ejú dok.

1. pochopiť (význ. 1): p. obsah(u) dokumentu, dieťa počúvalo a p-lo

2. vedieť pochopiť niečie správanie, prejavy, situáciu: p. pohľadu, p. básnickému dielu; my si nep-me nikdy nezhodneme sa v názoroch

---

rozumieť -ie -ejú nedok.

1. postihovať význ., zmysel niečoho: r. (po) slovensky, (po) nemecky; ner-m, čo vravíš; ner. ani slovo

2. mať pre niekoho, niečo pochopenie, porozumenie: r. žartom; žena mu ner-la, preto sa rozišli

3. rozumieť (čomu), rozumieť sa (čomu, do čoho) byť v niečom odborníkom, vyznať sa v niečom: r. autám, futbalu; r. sa politike, do politiky

4. chápať, myslieť niečo istým spôsobom, mieniť: čo (pod) tým r-te? každý tomu heslu r-l inak

5. rozumieť si zhodovať sa v názoroch, v záľubách, mať pochopenie pre niekoho: bratia si dobre r-li, partizáni si r-li s obyvateľstvom

● → nemému (dieťaťu) ani vlastná mať ner-ie; to sa r-ie (samo sebou) prisvedčenie; expr. r. sa do niečoho ako hus do piva vôbec ničomu nerozumieť

---

vyrozumieť -ie -ejú dok.

1. postihnúť zmysel, pochopiť: z telegramu sa nedalo nič v.; v-l (iba toľko), že vec súri

2. kniž. upovedomiť: v. všetkých o rozhodnutí komisie

dorozumieť sa ‑ie ‑ejú ‑el dok.

---

porozumieť ‑ie ‑ejú ‑el dok.

---

rozumieť (čomu, čo), rozumieť sa (čomu, do čoho) ‑ie ‑ejú ‑el nedok.; rozumieť si

---

vyrozumieť ‑ie ‑ejú ‑el dok.

---

---

---

---

dorozumieť sa, -ie, -ejú dok. (s kým i bezpredm.)

1. dohodnúť sa, dojednať sa, uzrozumieť sa: Šafárik chcel sa dorozumieť s Kollárom na spôsobe slovenského písania. (Škult.)

2. dohovoriť sa: Česky hovoril zle, ale sa dorozumel. (Jégé) S tetou Šimčiskovou pre úplnú hluchotu ťažko sa bolo dorozumieť. (Ondr.);

nedok. k 2 dorozumievať sa

---

porozumieť, -ie, -ejú dok.

1. (čo, čomu i bezpredm.) rozumom postihnúť zmysel. význam niečoho, pochopiť niečo: p. význam vety; Porozumel prvej vete. (Krno) Táto žena porozumela by i hlbším pravdám. (Vaj.) Dievčatko už teraz porozumelo a počúvalo ďalej. (Janč.)

2. (komu, čomu, zried. i koho, čo) pochopiť, čo niekto vyjadruje rečou, posunkom, výrazom, správaním ap.: Ak mi neporozumie, ak ju urazím almužnou, ktorej nepýta? (Taj.) Prišiel naň strach, pustil sa do plaču. Anna mu porozumela. (Ráz.-Mart.) Martin porozumel jeho pohľadu. (Kuk.) Tomáš, však si už dospelý chlap. Môžeš ma porozumieť. (Tat.) Od detstva porozumel som psov túlavých a stepné kone. (Jes.)

|| porozumieť si (s kým i bezpredm.) vzájomne sa pochopiť, dosiahnuť zhodu v názoroch ap.: Náhodný pomocník porozumel si s majstrom veľmi dobre. (Zúb.); pren. Gregor a Judka si skoro porozumeli na veľkú radosť rodičov (Vaj.) zaľúbili sa.

---

rozumieť, -ie, -ejú nedok.

1. (čomu, čo, komu, koho i bezpredm.) postihnúť význam, zmysel niečoho, chápať niečo (najmä reč, slová niekoho): nerozumiem tomu, čo vravíš; Rozprávali sa len svojou rečou, ktorú sme my nerozumeli. (Švant.); nerozumiem ani slova nič; Ťažko slova rozumieť. (J. Kráľ) Nerozumiem ja z toho ani mak. (J. Kráľ); ja ťa (ti) nerozumiem; Keď auto zastalo, rozumeli, že volá Bertéka. (Hor.)

● Nemému dieťaťu ani vlastná mať nerozumie (prísl.) kto nedá najavo svoje ťažkosti, tomu nemožno pomôcť.

2. (komu, koho, čomu) mať pre niekoho, pre niečo pochopenie, porozumenie, zmysel: Žije bez srdca, ktoré by mu rozumelo. (Kuk.) Žena ho nijako nemôže rozumieť. (Taj.) Svarínsky rozumie žartu. (Ráz.)

3. (čomu) byť v niečom znalcom, odborníkom, vyznať sa v niečom, rozumieť sa do niečoho: Chytajú sa do roboty, ktorej nerozumejú. (Ondr.)

4. (čomu, čo ako; čím, pod čím čo) chápať, myslieť niečo istým spôsobom, mieniť niečím niečo: Jej muž rozumel to tak, že ak ona umrie prv, plachty nedostane. (Taj.) Slováci pod národnosťou nemohli inú rozumieť, len slovenskú. (Vaj.) Čo tým (pod tým) treba rozumieť? — Týmto slovom sa nemá rozumieť to, čo obvykle. (A. Mat.)

5. (čomu) (v spojení so slovesom nechcieť) nebrať na vedomie, neuznávať niečo, nesúhlasiť s niečím: Doktor nechcel rozumieť jeho úpenlivej prosbe. (Tim.) Ja sa bijem za kus chleba a ty tomu nechceš rozumieť. (Ráz.)

|| rozumieť sa

1. niečo sa rozumie (často v spojení s výrazom samo sebou) je samozrejmé, je jasné: Rozumie sa, že oči všetkých utkveli na nej. (Šolt.) Veď sa to rozumie samo sebou, že urobíme, čo je v našej moci. (Jégé) Samo sebou sa rozumie, (že bude maľovať) olejom. (Vaj.)

2. hovor. (do čoho, čomu) byť v niečom znalcom, odborníkom, vyznať sa v niečom: r. sa do hudby, do literatúry, do varenia, do gazdovstva; r. sa do politiky; Rozumel sa tesárčine i trochu kováčstvu. (Taj.) Ona sa ničomu nerozumie. (Jil.)

● expr. r. sa niečomu (do niečoho) ako hus do piva, ako koza petržlenu, ako krava muškátu vôbec sa niečomu nerozumieť, vôbec sa v niečom nevyznať;

3. trochu zastar. (s kým i bezpredm.) zhodovať sa s niekým v názoroch, v záľubách atď., dobre sa znášať s niekým, rozumieť si navzájom: Mne sa zdá, že sa vaša dcéra s Levickým rozumie. (Kal.) Hneď po svadbe sa nerozumeli. (Taj.) Rozumeli sme sa dobre. (Švant.)

|| rozumieť si (s kým) zhodovať sa s niekým v názoroch, v záľubách atď., dobre sa znášať: Starý si s Vendelom dobre rozumeli. (Jil.) Vojaci si rozumeli s obyvateľstvom. (Tomašč.)

---

uzrozumieť sa, -ie, -ejú dok. (s kým o čom i bezpredm.) dohodnúť sa, dohovoriť sa, dorozumieť sa: Slovanský kongres uzrozumel sa o spoločenských formách literárneho jazyka. (Škult.) Mladí ľudia, hoci sa ani neuzrozumeli, chceli si ostať verní. (Vans.)

dorozumieť dokonavé sloveso
(ja) dorozumiem VKdsa+; (ty) dorozumieš VKdsb+; (on, ona, ono) dorozumie VKdsc+; (my) dorozumieme VKdpa+; (vy) dorozumiete VKdpb+; (oni, ony) dorozumejú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) dorozumel VLdsam+; (ona) dorozumela VLdsaf+; (ono) dorozumelo VLdsan+; (oni, ony) dorozumeli VLdpah+;
(ty) dorozumej! VMdsb+; (my) dorozumejme! VMdpa+; (vy) dorozumejte! VMdpb+;
(nejako) dorozumejúc VHd+;

---

nedorozumieť dokonavé sloveso
(ja) nedorozumiem VKdsa-; (ty) nedorozumieš VKdsb-; (on, ona, ono) nedorozumie VKdsc-; (my) nedorozumieme VKdpa-; (vy) nedorozumiete VKdpb-; (oni, ony) nedorozumejú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nedorozumel VLdsam-; (ona) nedorozumela VLdsaf-; (ono) nedorozumelo VLdsan-; (oni, ony) nedorozumeli VLdpah-;
(ty) nedorozumej! VMdsb-; (my) nedorozumejme! VMdpa-; (vy) nedorozumejte! VMdpb-;
(nejako) nedorozumejúc VHd-;

---

neporozumieť dokonavé sloveso
(ja) neporozumiem VKdsa-; (ty) neporozumieš VKdsb-; (on, ona, ono) neporozumie VKdsc-; (my) neporozumieme VKdpa-; (vy) neporozumiete VKdpb-; (oni, ony) neporozumejú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) neporozumel VLdsam-; (ona) neporozumela VLdsaf-; (ono) neporozumelo VLdsan-; (oni, ony) neporozumeli VLdpah-;
(ty) neporozumej! VMdsb-; (my) neporozumejme! VMdpa-; (vy) neporozumejte! VMdpb-;
(nejako) neporozumejúc VHd-;

---

nerozumieť nedokonavé sloveso
(ja) nerozumiem VKesa-; (ty) nerozumieš VKesb-; (on, ona, ono) nerozumie VKesc-; (my) nerozumieme VKepa-; (vy) nerozumiete VKepb-; (oni, ony) nerozumejú VKepc-;

(ja som, ty si, on) nerozumel VLesam-; (ona) nerozumela VLesaf-; (ono) nerozumelo VLesan-; (oni, ony) nerozumeli VLepah-;
(ty) nerozumej! VMesb-; (my) nerozumejme! VMepa-; (vy) nerozumejte! VMepb-;
(nejako) nerozumejúc VHe-;

---

nevyrozumieť dokonavé sloveso
(ja) nevyrozumiem VKdsa-; (ty) nevyrozumieš VKdsb-; (on, ona, ono) nevyrozumie VKdsc-; (my) nevyrozumieme VKdpa-; (vy) nevyrozumiete VKdpb-; (oni, ony) nevyrozumejú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nevyrozumel VLdsam-; (ona) nevyrozumela VLdsaf-; (ono) nevyrozumelo VLdsan-; (oni, ony) nevyrozumeli VLdpah-;
(ty) nevyrozumej! VMdsb-; (my) nevyrozumejme! VMdpa-; (vy) nevyrozumejte! VMdpb-;
(nejako) nevyrozumejúc VHd-;

---

porozumieť dokonavé sloveso
(ja) porozumiem VKdsa+; (ty) porozumieš VKdsb+; (on, ona, ono) porozumie VKdsc+; (my) porozumieme VKdpa+; (vy) porozumiete VKdpb+; (oni, ony) porozumejú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) porozumel VLdsam+; (ona) porozumela VLdsaf+; (ono) porozumelo VLdsan+; (oni, ony) porozumeli VLdpah+;
(ty) porozumej! VMdsb+; (my) porozumejme! VMdpa+; (vy) porozumejte! VMdpb+;
(nejako) porozumejúc VHd+;

---

rozumieť nedokonavé sloveso
(ja) rozumiem VKesa+; (ty) rozumieš VKesb+; (on, ona, ono) rozumie VKesc+; (my) rozumieme VKepa+; (vy) rozumiete VKepb+; (oni, ony) rozumejú VKepc+;

(ja som, ty si, on) rozumel VLesam+; (ona) rozumela VLesaf+; (ono) rozumelo VLesan+; (oni, ony) rozumeli VLepah+;
(ty) rozumej! VMesb+; (my) rozumejme! VMepa+; (vy) rozumejte! VMepb+;
(nejako) rozumejúc VHe+;

---

vyrozumieť dokonavé sloveso
(ja) vyrozumiem VKdsa+; (ty) vyrozumieš VKdsb+; (on, ona, ono) vyrozumie VKdsc+; (my) vyrozumieme VKdpa+; (vy) vyrozumiete VKdpb+; (oni, ony) vyrozumejú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) vyrozumel VLdsam+; (ona) vyrozumela VLdsaf+; (ono) vyrozumelo VLdsan+; (oni, ony) vyrozumeli VLdpah+;
(ty) vyrozumej! VMdsb+; (my) vyrozumejme! VMdpa+; (vy) vyrozumejte! VMdpb+;
(nejako) vyrozumejúc VHd+;

rozumieť ndk
1. čo, (k) čomu, o čom, komu, (od) koho, o kom postihovať význam, zmysel niečoho, chápať niečo, niekoho (najmä reč, slová niekoho): w kteremsto liste psal sem Wassy milosty, ze se k tomu psany nicz nerozumim, ktere ste my odeslaly bratislava 1606; rozumieti tuto mass, ty mug mili, dobri člowecže, tolyko o lidech pobožnich tc 1631; ten pan Andras any mluwit nemohol, toliko lolotat, takže mu swedek rozumyet nemohol any slowa turiec 1661; battyam uram, nakolko rozumjem, natolko howorim martin 1731; aby widjcy wiďeli y newiďeli a slyssjcy slyssali a nerozumeli kb 1756; allegoria: gináč se rozumi reč, nežly se mlúwi; excelsius dicere et sentire: znamenitégsség mlúwiti y rozumeti ó ňečem ks 1763; po potope sweta htely lide wistawit wezu, ktera bi dosahla až do neba, čo widice Buh, premenil gegich gaziky tak, že geden druheho nerozumel sj 18. st; Lukass po nemecky hwary, ale po slowensky rozumy kur 18. st
2. koho, čo, čomu aj
r. si s kým, s čím mať pre niekoho, niečo pochopenie, porozumenie, zmysel: žadass-ly žertowat, rowneho mass hledat, kdo twim žertom rozumj bv 1652; z naležitu uctiwosti prigmuce od Wassey Oswicenosti roskaz strani delani sena, abi sme z Geho Milostu panom fararom a s panu Maytheni Klaru gedno rozumely a o to se winasnažowali, abi s prilissnu vtratu nebilo trenčín 1706; ktery rozumj wssecky skutki gych kb 1757; rozumim wssecko pokoleni lidske, od lotruw a zbognikuw ms 1758; uno anno vivunt: rozumá geden druhého ks 1763; sotwa začjnam s tebu mlúwit a giž mne odhániss, nerozumiss-li mne? vp 1764
3. čo, (k) čomu, o čom, v čom, do čoho byť v niečom znalcom, vyznať sa v niečom, ovládať niečo: towariz gestly by neco meneg rozumel w remesle, tehda menssy summu aby byl gednaný l. mikuláš 1698; a tak newjem, prečo lidj takowy, ktery tomu nerozumia, starost y nedowerenj služebnika werneho spusobytj se opowažy dubnica n. v. 1722; s. aposstol rozumy o Starem zakone ža 1732; swedek takowim kamenom lepssy rozumicze za geden tolar ho dostal čachtice 1736; grammaticus: gramatyk, ktery umenj čjtarské rozumj ks 1763; prudens artis: dobre rozumi k mistrowstwi ld 18. st
• hovno r. vulg vôbec nič nechápať: hovno viss, hovno ziss, hovno k tomu rozumiss kc 1791
4. čo, skrze čo, o kom, o čom, pod čím, (za) koho chápať, myslieť niečo istým spôsobom, mieniť niečím niečo, niekoho: zle byl informowany pysar strany porukomy Petrusa, kdežto skrze cztwrtynu rozumel pol dwora turany 1658; toto pak ma se rozumieti y o tom, ktery niegaku summu peniez do pokladnice společneg do terminu nepoložil ca 1669; že bj to bil wetssi zlodeg, kdo zlodegow zastawa, ale koho bj rozumel, swedek newy, ponewadž nikoho nemenowal martin 1677; toto tess ma se rozumet o žene ponagprw za muž widaneg b. štiavnica 1697; to giste hoffierstwo njelen grunt samj rozumieme, ale hoffierstwo z placzom y ze stawanym turany 1724; tzo rozumés na szpravodlyivéj vére? mca 1750; y ty pohaňe, kdiž Boha spomenu, takowu bytnost pod gmenem Boha rozumegu, nad kteru lepssy myslet nemohu; neňy nam možne, aby sme rečú wyložiť mohli, co o nem rozumime pp 1734; Van Stiphout všech (spovedníkov) za janzenistuv (:za kaciruv rozumil:) pokladal br 1785
5. mať názor na niečo, predstavu o niečom, uznať za vhodné niečo: prosym obzwlasste pana ffoyta, aby on sam, czo neylepe rozumie, opatril žilina 1601; prigmem was techdy za swe owečky a slibugem wam, že y welmy, gak neglepe rozumetj budem, tak was pastj chcem kt 1753; namísto zmlúwa gsťe mali položiťi zmlúwanj, neb zmlúwa anebo smlúwa gest to, čo latinské pactum, a čo gsťe wi nechceli rozumiťi ba 1789; ga som wžďicki o sebe rozumela, že som ňe pekná ds 1795; wezmy konopneho semena, jak mnoho rozumis, a z vinem zmiszay, to szame odhani choruczku ro 18. st; pren euf spraw z masla, kuchinskeho cukru a maličko utlčeneg rasce čepiček a applikug, kde rozumieš rt 17. st do konečníka;
-ievať [-mí-],
-ievávať [-mí-] frekv k 3: jiní jiních učiteluv uslíchali, kďiž jedni druhích aňi ňerozumívali, jestli sa do ňejakích učeních rozprávek vpúšťali br 1785; trognásobnú rozumíwáwagú učiteľi prácu bn 1790;
rozumieť sa
1. k čomu, okolo čoho byť v niečom znalcom, odborníkom, vyznať sa v niečom: ya se dobrze rozumim okolo strziebra trenčín 1494 sll; ne každy se dobre k temto konům rozumj sr 17. st; pan Jossth János mnohokrate mluwice, že by toho stareho plessiucza, ktery sa k ničemu nerozumie, neposluchali a w ničom mu nepowolowali necpaly 1749; jsú predce ňekterí všaďe, jenž pomimo strúhaňá bradi aj k zevnitrnému ťela obražeňú sa rozumá, všeliké smoli lepiťi veďá br 1785
• r. sa k čomu ako osol na harfu vôbec sa nevyznať v niečom: ty se k tomuto rozumiss, múg Theudassy, gak osel na harffu vp 1764
2. s kým zhodovať sa s niekým v názoroch, v záľubách, rozumieť si navzájom: dissidere animo et voluntate ab aliqvo: z ňekym se spolú nerozumeti ks 1763

---

spolurozumieť ndk prejavovať voči niekomu pochopenie, spoločne sa rešpektovať, spolucítiť: assentio: priwolugem, spolucjtjm, spolúrozumjm ks 1763

---

sporozumieť dk čo na kom prezvedieť sa o niekom niečo: a take sporozumiel-li by czo na tiech paniech, mienyl-li k dobremu konczy, nebo czo misle muszyna 15. st

nerozumieť: ^{→speex →vorbis}

---

porozumieť: ^{→speex →vorbis}

---

rozumieť: ^{→speex →vorbis}

ale dorozumeli sme sa ≈ ale dorozuměli jsme se
a mlčky sa dorozumeli ≈ a mlčky se dorozuměli
Dorozumeli sme sa jediným ≈ Dorozuměli jsme se jediným
dorozumie, a zatiaľ si ≈ srozumí, a zatím si
keď sa pohľadom dorozumela ≈ když se pohledem dorozuměla
koleno, ale dorozumeli sme ≈ koleno, ale dorozuměli jsme
pohľadom dorozumela s dr ≈ pohledem dorozuměla s dr
sa s nimi dorozumieme ≈ se s nimi dorozumíme
...

celkom presne neporozumel, čo ≈ not perfectly understand what
neporozumela, a aj tak ≈ n't understand, and she
nerozumel, čo to znamená ≈ understand what it meant
o ňom, ale nerozumel ≈ about him but understanding
predstierať, že mi nerozumiete ≈ pretend to misunderstand me
si mu nikdy nerozumel ≈ you never understood him
to, kým som neporozumel ≈ it until I did
v tomto meste nerozumie ≈ in this city understand
...