Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

rozumieť -ie -ejú nedok.

1. postihovať význ., zmysel niečoho: r. (po) slovensky, (po) nemecky; ner-m, čo vravíš; ner. ani slovo

2. mať pre niekoho, niečo pochopenie, porozumenie: r. žartom; žena mu ner-la, preto sa rozišli

3. rozumieť (čomu), rozumieť sa (čomu, do čoho) byť v niečom odborníkom, vyznať sa v niečom: r. autám, futbalu; r. sa politike, do politiky

4. chápať, myslieť niečo istým spôsobom, mieniť: čo (pod) tým r-te? každý tomu heslu r-l inak

5. rozumieť si zhodovať sa v názoroch, v záľubách, mať pochopenie pre niekoho: bratia si dobre r-li, partizáni si r-li s obyvateľstvom

● → nemému (dieťaťu) ani vlastná mať ner-ie; to sa r-ie (samo sebou) prisvedčenie; expr. r. sa do niečoho ako hus do piva vôbec ničomu nerozumieť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rozumieť (čomu, čo), rozumieť sa (čomu, do čoho) ‑ie ‑ejú ‑el nedok.; rozumieť si

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

brať 1. uchopovať rukami, nástrojom (a istý čas držať) • chytať • lapať • schytávať: bral, chytal klobúk do ruky • expr.: habať • chabrať • chmátať • chvátať (brať s chvatom, prudko, nasilu a pod.): chabre, chmáce, chváce všetko, čo mu príde pod ruku • hovor. expr.: škrabať • škriabať • driapať (násilím brať): škr(i)abe, driape mu knihu z ruky • hovor. brakovať (vo veľkom množstve): brakovali všetko do posledného kusa

2. dávať odniekiaľ preč, zbavovať vlastníctva (op. dávať) • odoberať • odberať • odnímať: brať, odoberať krv pacientovi, včelám med; odnímať rodičom dieťa • odcudzovať • kradnúť (protiprávne brať): kradnúť z cudzieho

p. aj habať

3. nadobúdať ako vlastníctvo • prijímať • dostávať • poberať: bral, dostával, poberal vysoký plat; berie, prijíma úplatky • hovor. fasovať: včera sme fasovali prémie

4. prichádzať na zmysel niečoho • chápať • rozumieť: nevie, ako má brať, chápať zlomyseľnú narážku • vysvetľovať si • vykladať si: vykladať si niečo doslova; vysvetľuje si to v nesprávnom zmysle • kniž. ponímať

5. p. dvoriť 6. p. fotografovať

chápať 1. prichádzať na zmysel niečoho • kniž. ponímať: dobre chápal, ponímal význam slova • rozumieť: nerozumiem, čo tým myslíš • uvedomovať si (prichádzať k poznaniu): uvedomoval si, že prehral • brať • vykladať si • vysvetľovať si (zisťovať príčinu): nevedel, ako má brať, ako si má vykladať, vysvetľovať jeho čin; berie to osobne • zastar. pochopovať (Šoltésová, Kukučín) • vidieť • nazerať: Ako problém vidíte vy? Ako na problém nazeráte vy?

p. aj koncipovať

2. prejavovať uznanlivý postoj voči niekomu, niečomu • mať pochopenie • mať porozumenie: chápe jeho ťažkosti; má s ním pochopenie, porozumenie • rozumieť: rodičia nerozumeli synovi, nechápali ho • vyznať sa (v niekom): nevyznám sa vo vlastnom synovi

myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práci • expr. hútať: hútal o priateľoch • premýšľať • rozmýšľať • zamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problému • expr.: rozdumovať • rozhutovať • prehutovať • kniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle života • hovor. expr. páliť: dobre mu to páli • hĺbať • filozofovať • rozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láske • často expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovanie • pejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješ • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli deti • mať na zreteli • mať na pamäti • pamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätali • kniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysli • expr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlave • mieriť • zameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochotu • rozumieť • chápať • mieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inak • kniž. ponímať: ponímal to inak • predpokladať • počítať • rátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá

3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľať • pomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísť • mieniť • mať v úmysle: mieni, má v úmysle predať dom • chcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničí • kalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí

4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť si • mieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravdu • usudzovať • zmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobre • expr. hútať (si) • expr. zried. hútkať (si) • kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš? • domnievať sa • mať domnienku • byť v domnienke • nazdať sa • nazdávať sa • predpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sa • kraj. mívať (si) (Kukučín) • obmýšľať sa (Šoltésová) • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

orientovať sa 1. mať dostačujúce vedomosti o (svojej) polohe, o situácii, o stave v istom odbore a pod. • vyznať sa • mať rozhľad • mať prehľad: dobre sa orientuje, vyzná sa v meste, v cudzom prostredí; má prehľad o veciach; v politike má (dobrý) rozhľad • byť informovaný: v odbore je dobre informovaný • rozumieť sa (niečomu, do niečoho): rozumie sa športu, rozumie sa do športu

2. usmerňovať svoju činnosť istým smerom, na dosiahnutie istého cieľa • zameriavať sa • zacieľovať sa • upriamovať sa: výskum sa orientuje, zameriava, zacieľuje, upriamuje na vyliečenie rakoviny • sústreďovať sa • smerovať: publicistika sa sústreďuje na aktuálne problémy; politika smeruje k zachovaniu sociálneho mieru • kniž. sledovať: sledovať iba svoje záujmy • poznať: pozná len vlastný prospech

rozumieť sa p. vyznať sa2 1

rozumieť 1. prichádzať na zmysel niečoho (najmä slov, reči) • chápať: nerozumiem, nechápem, čo tým myslíš • vidieť • kniž. ponímať: správne videl, ponímal veci • vyznať sa (v niekom, v niečom): nevyzná sa v jeho rečiach • brať • vykladať si • vysvetľovať si: nevedel, ako má brať, ako si má vykladať jeho slová • zastar. pochopovať (Šoltésová, Kukučín)

2. prejavovať uznanlivý postoj voči niekomu, niečomu • chápať: žena mu nerozumie, žena ho nechápe • mať porozumenie • mať pochopenie: má s ním porozumenie, pochopenie

3. rozumieť si zhodovať sa v názoroch • byť rovnaký • byť zajedno: manželia si rozumejú, sú zajedno • nájsť sa (dok.): tí dvaja sa našli

4. p. vyznať sa2 1, 2

vedieť 1. mať vedomosť o niečom • poznať • uvedomovať si: vie o ňom všetko; pozná, uvedomuje si nebezpečenstvo • byť si vedomý: som si vedomý svojej zodpovednosti, svojich schopností • zastaráv. znať: počul o tom, ale nedal to znať

2. mať osvojené ako poznatok • poznať • chápať: vie, pozná predpisy; chápe význam slova; vie po anglicky • ovládať • zvládať: ovláda strojopis, dobre zvláda remeslo • vyznať sa (v niečom) • rozumieť (niečomu) • rozumieť sa (do niečoho) • mať dobré vedomosti (o niečom): v remesle sa vyzná, rozumie mu, rozumie sa doň

3. mať schopnosť vyrovnať sa so situáciou • byť schopný • dokázať • vládať: vie, dokáže, vládze veľa urobiť • vyznať sa: vyzná sa vo všetkom • môcť: nemohol sa rozpamätať; pretĺkali sa, ako mohli • hovor.: uhádnuť • potrafiť • zastaráv. dostačiť: kritizovať, to uhádne každý; dostačí ešte na veľa • vystať (byť schopný, vedieť niečo urobiť): nevedno, čo všetko z neho vystane, čo všetko vie (urobiť) • arch. dolieť

vyznať sa2 1. mať dobré vedomosti o niečom, vedieť o niečom veľa • rozumieť (niečomu) • rozumieť sa (do niečoho): v remesle sa vyzná, remeslu rozumie; v hubách sa nevyznám, do húb sa nerozumiem • ovládať: históriu národa ovláda • orientovať sa (vyznať sa v situácii, v polohe a pod.): v cudzom meste sa vie orientovať; orientuje sa v politike • mať rozhľad • mať prehľad: v literatúre má rozhľad

2. mať pochopenie pre niekoho • rozumieť • chápať: vyzná sa v ľuďoch, rozumie im, chápe ich

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rozumieť, -ie, -ejú nedok.

1. (čomu, čo, komu, koho i bezpredm.) postihnúť význam, zmysel niečoho, chápať niečo (najmä reč, slová niekoho): nerozumiem tomu, čo vravíš; Rozprávali sa len svojou rečou, ktorú sme my nerozumeli. (Švant.); nerozumiem ani slova nič; Ťažko slova rozumieť. (J. Kráľ) Nerozumiem ja z toho ani mak. (J. Kráľ); ja ťa (ti) nerozumiem; Keď auto zastalo, rozumeli, že volá Bertéka. (Hor.)

● Nemému dieťaťu ani vlastná mať nerozumie (prísl.) kto nedá najavo svoje ťažkosti, tomu nemožno pomôcť.

2. (komu, koho, čomu) mať pre niekoho, pre niečo pochopenie, porozumenie, zmysel: Žije bez srdca, ktoré by mu rozumelo. (Kuk.) Žena ho nijako nemôže rozumieť. (Taj.) Svarínsky rozumie žartu. (Ráz.)

3. (čomu) byť v niečom znalcom, odborníkom, vyznať sa v niečom, rozumieť sa do niečoho: Chytajú sa do roboty, ktorej nerozumejú. (Ondr.)

4. (čomu, čo ako; čím, pod čím čo) chápať, myslieť niečo istým spôsobom, mieniť niečím niečo: Jej muž rozumel to tak, že ak ona umrie prv, plachty nedostane. (Taj.) Slováci pod národnosťou nemohli inú rozumieť, len slovenskú. (Vaj.) Čo tým (pod tým) treba rozumieť? — Týmto slovom sa nemá rozumieť to, čo obvykle. (A. Mat.)

5. (čomu) (v spojení so slovesom nechcieť) nebrať na vedomie, neuznávať niečo, nesúhlasiť s niečím: Doktor nechcel rozumieť jeho úpenlivej prosbe. (Tim.) Ja sa bijem za kus chleba a ty tomu nechceš rozumieť. (Ráz.)

|| rozumieť sa

1. niečo sa rozumie (často v spojení s výrazom samo sebou) je samozrejmé, je jasné: Rozumie sa, že oči všetkých utkveli na nej. (Šolt.) Veď sa to rozumie samo sebou, že urobíme, čo je v našej moci. (Jégé) Samo sebou sa rozumie, (že bude maľovať) olejom. (Vaj.)

2. hovor. (do čoho, čomu) byť v niečom znalcom, odborníkom, vyznať sa v niečom: r. sa do hudby, do literatúry, do varenia, do gazdovstva; r. sa do politiky; Rozumel sa tesárčine i trochu kováčstvu. (Taj.) Ona sa ničomu nerozumie. (Jil.)

● expr. r. sa niečomu (do niečoho) ako hus do piva, ako koza petržlenu, ako krava muškátu vôbec sa niečomu nerozumieť, vôbec sa v niečom nevyznať;

3. trochu zastar. (s kým i bezpredm.) zhodovať sa s niekým v názoroch, v záľubách atď., dobre sa znášať s niekým, rozumieť si navzájom: Mne sa zdá, že sa vaša dcéra s Levickým rozumie. (Kal.) Hneď po svadbe sa nerozumeli. (Taj.) Rozumeli sme sa dobre. (Švant.)

|| rozumieť si (s kým) zhodovať sa s niekým v názoroch, v záľubách atď., dobre sa znášať: Starý si s Vendelom dobre rozumeli. (Jil.) Vojaci si rozumeli s obyvateľstvom. (Tomašč.)

Morfologický analyzátor

rozumieť nedokonavé sloveso
(ja) rozumiem VKesa+; (ty) rozumieš VKesb+; (on, ona, ono) rozumie VKesc+; (my) rozumieme VKepa+; (vy) rozumiete VKepb+; (oni, ony) rozumejú VKepc+;

(ja som, ty si, on) rozumel VLesam+; (ona) rozumela VLesaf+; (ono) rozumelo VLesan+; (oni, ony) rozumeli VLepah+;
(ty) rozumej! VMesb+; (my) rozumejme! VMepa+; (vy) rozumejte! VMepb+;
(nejako) rozumejúc VHe+;

Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať)

z r. 2000*.

rozumieť ndk
1. čo, (k) čomu, o čom, komu, (od) koho, o kom postihovať význam, zmysel niečoho, chápať niečo, niekoho (najmä reč, slová niekoho): w kteremsto liste psal sem Wassy milosty, ze se k tomu psany nicz nerozumim, ktere ste my odeslaly bratislava 1606; rozumieti tuto mass, ty mug mili, dobri člowecže, tolyko o lidech pobožnich tc 1631; ten pan Andras any mluwit nemohol, toliko lolotat, takže mu swedek rozumyet nemohol any slowa turiec 1661; battyam uram, nakolko rozumjem, natolko howorim martin 1731; aby widjcy wiďeli y newiďeli a slyssjcy slyssali a nerozumeli kb 1756; allegoria: gináč se rozumi reč, nežly se mlúwi; excelsius dicere et sentire: znamenitégsség mlúwiti y rozumeti ó ňečem ks 1763; po potope sweta htely lide wistawit wezu, ktera bi dosahla až do neba, čo widice Buh, premenil gegich gaziky tak, že geden druheho nerozumel sj 18. st; Lukass po nemecky hwary, ale po slowensky rozumy kur 18. st
2. koho, čo, čomu aj
r. si s kým, s čím mať pre niekoho, niečo pochopenie, porozumenie, zmysel: žadass-ly žertowat, rowneho mass hledat, kdo twim žertom rozumj bv 1652; z naležitu uctiwosti prigmuce od Wassey Oswicenosti roskaz strani delani sena, abi sme z Geho Milostu panom fararom a s panu Maytheni Klaru gedno rozumely a o to se winasnažowali, abi s prilissnu vtratu nebilo trenčín 1706; ktery rozumj wssecky skutki gych kb 1757; rozumim wssecko pokoleni lidske, od lotruw a zbognikuw ms 1758; uno anno vivunt: rozumá geden druhého ks 1763; sotwa začjnam s tebu mlúwit a giž mne odhániss, nerozumiss-li mne? vp 1764
3. čo, (k) čomu, o čom, v čom, do čoho byť v niečom znalcom, vyznať sa v niečom, ovládať niečo: towariz gestly by neco meneg rozumel w remesle, tehda menssy summu aby byl gednaný l. mikuláš 1698; a tak newjem, prečo lidj takowy, ktery tomu nerozumia, starost y nedowerenj služebnika werneho spusobytj se opowažy dubnica n. v. 1722; s. aposstol rozumy o Starem zakone ža 1732; swedek takowim kamenom lepssy rozumicze za geden tolar ho dostal čachtice 1736; grammaticus: gramatyk, ktery umenj čjtarské rozumj ks 1763; prudens artis: dobre rozumi k mistrowstwi ld 18. st
• hovno r. vulg vôbec nič nechápať: hovno viss, hovno ziss, hovno k tomu rozumiss kc 1791
4. čo, skrze čo, o kom, o čom, pod čím, (za) koho chápať, myslieť niečo istým spôsobom, mieniť niečím niečo, niekoho: zle byl informowany pysar strany porukomy Petrusa, kdežto skrze cztwrtynu rozumel pol dwora turany 1658; toto pak ma se rozumieti y o tom, ktery niegaku summu peniez do pokladnice společneg do terminu nepoložil ca 1669; že bj to bil wetssi zlodeg, kdo zlodegow zastawa, ale koho bj rozumel, swedek newy, ponewadž nikoho nemenowal martin 1677; toto tess ma se rozumet o žene ponagprw za muž widaneg b. štiavnica 1697; to giste hoffierstwo njelen grunt samj rozumieme, ale hoffierstwo z placzom y ze stawanym turany 1724; tzo rozumés na szpravodlyivéj vére? mca 1750; y ty pohaňe, kdiž Boha spomenu, takowu bytnost pod gmenem Boha rozumegu, nad kteru lepssy myslet nemohu; neňy nam možne, aby sme rečú wyložiť mohli, co o nem rozumime pp 1734; Van Stiphout všech (spovedníkov) za janzenistuv (:za kaciruv rozumil:) pokladal br 1785
5. mať názor na niečo, predstavu o niečom, uznať za vhodné niečo: prosym obzwlasste pana ffoyta, aby on sam, czo neylepe rozumie, opatril žilina 1601; prigmem was techdy za swe owečky a slibugem wam, že y welmy, gak neglepe rozumetj budem, tak was pastj chcem kt 1753; namísto zmlúwa gsťe mali položiťi zmlúwanj, neb zmlúwa anebo smlúwa gest to, čo latinské pactum, a čo gsťe wi nechceli rozumiťi ba 1789; ga som wžďicki o sebe rozumela, že som ňe pekná ds 1795; wezmy konopneho semena, jak mnoho rozumis, a z vinem zmiszay, to szame odhani choruczku ro 18. st; pren euf spraw z masla, kuchinskeho cukru a maličko utlčeneg rasce čepiček a applikug, kde rozumieš rt 17. st do konečníka;
-ievať [-mí-],
-ievávať [-mí-] frekv k 3: jiní jiních učiteluv uslíchali, kďiž jedni druhích aňi ňerozumívali, jestli sa do ňejakích učeních rozprávek vpúšťali br 1785; trognásobnú rozumíwáwagú učiteľi prácu bn 1790;
rozumieť sa
1. k čomu, okolo čoho byť v niečom znalcom, odborníkom, vyznať sa v niečom: ya se dobrze rozumim okolo strziebra trenčín 1494 sll; ne každy se dobre k temto konům rozumj sr 17. st; pan Jossth János mnohokrate mluwice, že by toho stareho plessiucza, ktery sa k ničemu nerozumie, neposluchali a w ničom mu nepowolowali necpaly 1749; jsú predce ňekterí všaďe, jenž pomimo strúhaňá bradi aj k zevnitrnému ťela obražeňú sa rozumá, všeliké smoli lepiťi veďá br 1785
• r. sa k čomu ako osol na harfu vôbec sa nevyznať v niečom: ty se k tomuto rozumiss, múg Theudassy, gak osel na harffu vp 1764
2. s kým zhodovať sa s niekým v názoroch, v záľubách, rozumieť si navzájom: dissidere animo et voluntate ab aliqvo: z ňekym se spolú nerozumeti ks 1763

Zvukové nahrávky niektorých slov

rozumieť: →speex →vorbis

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

a Bilbo mu rozumel ≈ a Bilbo mu rozuměl
a budeš drichmať, rozumieš ≈ a budeš chrnět, rozumíš
a rozumiem rastu a ≈ a rozumím růstu a
a veselo, rozumel som ≈ a vesele, rozuměl jsem
hlásim, že rozumiem a ≈ hlásím, že rozumím a
obyčajný dedinský učiteľ, rozumieš ≈ obyčejný vesnický učitel, rozumíš
pekár z Prostéjova, rozumiete ≈ pekař z Prostějova, rozumíte
rozumiete a pamätáte si ≈ rozumíte a pamatujete si
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

a že rozumie, že ≈ and she understands that
jej rozumie a podporuje ≈ understands it and fosters
každý veľmi dobre rozumie ≈ everyone understands very well
mu rozumela lepšie ako ≈ understood him better than
niekto, kto mu rozumie ≈ someone who understands him
rozumel, ale jeho oči ≈ understood, but his eyes
rozumie, možno lepšie než ≈ understands, perhaps better than
rozumie, že britské veľvyslanectvá ≈ understands that British Embassies
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor