rozumieť ndk
1. čo, (k) čomu, o čom, komu, (od) koho, o kom postihovať význam, zmysel niečoho, chápať niečo, niekoho (najmä reč, slová niekoho): w kteremsto liste psal sem Wassy milosty, ze se k tomu psany nicz nerozumim, ktere ste my odeslaly bratislava 1606; rozumieti tuto mass, ty mug mili, dobri člowecže, tolyko o lidech pobožnich tc 1631; ten pan Andras any mluwit nemohol, toliko lolotat, takže mu swedek rozumyet nemohol any slowa turiec 1661; battyam uram, nakolko rozumjem, natolko howorim martin 1731; aby widjcy wiďeli y newiďeli a slyssjcy slyssali a nerozumeli kb 1756; allegoria: gináč se rozumi reč, nežly se mlúwi; excelsius dicere et sentire: znamenitégsség mlúwiti y rozumeti ó ňečem ks 1763; po potope sweta htely lide wistawit wezu, ktera bi dosahla až do neba, čo widice Buh, premenil gegich gaziky tak, že geden druheho nerozumel sj 18. st; Lukass po nemecky hwary, ale po slowensky rozumy kur 18. st
2. koho, čo, čomu aj
r. si s kým, s čím mať pre niekoho, niečo pochopenie, porozumenie, zmysel: žadass-ly žertowat, rowneho mass hledat, kdo twim žertom rozumj bv 1652; z naležitu uctiwosti prigmuce od Wassey Oswicenosti roskaz strani delani sena, abi sme z Geho Milostu panom fararom a s panu Maytheni Klaru gedno rozumely a o to se winasnažowali, abi s prilissnu vtratu nebilo trenčín 1706; ktery rozumj wssecky skutki gych kb 1757; rozumim wssecko pokoleni lidske, od lotruw a zbognikuw ms 1758; uno anno vivunt: rozumá geden druhého ks 1763; sotwa začjnam s tebu mlúwit a giž mne odhániss, nerozumiss-li mne? vp 1764
3. čo, (k) čomu, o čom, v čom, do čoho byť v niečom znalcom, vyznať sa v niečom, ovládať niečo: towariz gestly by neco meneg rozumel w remesle, tehda menssy summu aby byl gednaný l. mikuláš 1698; a tak newjem, prečo lidj takowy, ktery tomu nerozumia, starost y nedowerenj služebnika werneho spusobytj se opowažy dubnica n. v. 1722; s. aposstol rozumy o Starem zakone ža 1732; swedek takowim kamenom lepssy rozumicze za geden tolar ho dostal čachtice 1736; grammaticus: gramatyk, ktery umenj čjtarské rozumj ks 1763; prudens artis: dobre rozumi k mistrowstwi ld 18. st
• hovno r. vulg vôbec nič nechápať: hovno viss, hovno ziss, hovno k tomu rozumiss kc 1791
4. čo, skrze čo, o kom, o čom, pod čím, (za) koho chápať, myslieť niečo istým spôsobom, mieniť niečím niečo, niekoho: zle byl informowany pysar strany porukomy Petrusa, kdežto skrze cztwrtynu rozumel pol dwora turany 1658; toto pak ma se rozumieti y o tom, ktery niegaku summu peniez do pokladnice společneg do terminu nepoložil ca 1669; že bj to bil wetssi zlodeg, kdo zlodegow zastawa, ale koho bj rozumel, swedek newy, ponewadž nikoho nemenowal martin 1677; toto tess ma se rozumet o žene ponagprw za muž widaneg b. štiavnica 1697; to giste hoffierstwo njelen grunt samj rozumieme, ale hoffierstwo z placzom y ze stawanym turany 1724; tzo rozumés na szpravodlyivéj vére? mca 1750; y ty pohaňe, kdiž Boha spomenu, takowu bytnost pod gmenem Boha rozumegu, nad kteru lepssy myslet nemohu; neňy nam možne, aby sme rečú wyložiť mohli, co o nem rozumime pp 1734; Van Stiphout všech (spovedníkov) za janzenistuv (:za kaciruv rozumil:) pokladal br 1785
5. mať názor na niečo, predstavu o niečom, uznať za vhodné niečo: prosym obzwlasste pana ffoyta, aby on sam, czo neylepe rozumie, opatril žilina 1601; prigmem was techdy za swe owečky a slibugem wam, že y welmy, gak neglepe rozumetj budem, tak was pastj chcem kt 1753; namísto zmlúwa gsťe mali položiťi zmlúwanj, neb zmlúwa anebo smlúwa gest to, čo latinské pactum, a čo gsťe wi nechceli rozumiťi ba 1789; ga som wžďicki o sebe rozumela, že som ňe pekná ds 1795; wezmy konopneho semena, jak mnoho rozumis, a z vinem zmiszay, to szame odhani choruczku ro 18. st; pren euf spraw z masla, kuchinskeho cukru a maličko utlčeneg rasce čepiček a applikug, kde rozumieš rt 17. st do konečníka;
-ievať [-mí-],
-ievávať [-mí-] frekv k 3: jiní jiních učiteluv uslíchali, kďiž jedni druhích aňi ňerozumívali, jestli sa do ňejakích učeních rozprávek vpúšťali br 1785; trognásobnú rozumíwáwagú učiteľi prácu bn 1790;
rozumieť sa
1. k čomu, okolo čoho byť v niečom znalcom, odborníkom, vyznať sa v niečom: ya se dobrze rozumim okolo strziebra trenčín 1494 sll; ne každy se dobre k temto konům rozumj sr 17. st; pan Jossth János mnohokrate mluwice, že by toho stareho plessiucza, ktery sa k ničemu nerozumie, neposluchali a w ničom mu nepowolowali necpaly 1749; jsú predce ňekterí všaďe, jenž pomimo strúhaňá bradi aj k zevnitrnému ťela obražeňú sa rozumá, všeliké smoli lepiťi veďá br 1785
• r. sa k čomu ako osol na harfu vôbec sa nevyznať v niečom: ty se k tomuto rozumiss, múg Theudassy, gak osel na harffu vp 1764
2. s kým zhodovať sa s niekým v názoroch, v záľubách, rozumieť si navzájom: dissidere animo et voluntate ab aliqvo: z ňekym se spolú nerozumeti ks 1763