Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

rozumieť -ie -ejú nedok.

1. postihovať význ., zmysel niečoho: r. (po) slovensky, (po) nemecky; ner-m, čo vravíš; ner. ani slovo

2. mať pre niekoho, niečo pochopenie, porozumenie: r. žartom; žena mu ner-la, preto sa rozišli

3. rozumieť (čomu), rozumieť sa (čomu, do čoho) byť v niečom odborníkom, vyznať sa v niečom: r. autám, futbalu; r. sa politike, do politiky

4. chápať, myslieť niečo istým spôsobom, mieniť: čo (pod) tým r-te? každý tomu heslu r-l inak

5. rozumieť si zhodovať sa v názoroch, v záľubách, mať pochopenie pre niekoho: bratia si dobre r-li, partizáni si r-li s obyvateľstvom

→ nemému (dieťaťu) ani vlastná mať ner-ie; to sa r-ie (samo sebou) prisvedčenie; expr. r. sa do niečoho ako hus do piva vôbec ničomu nerozumieť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rozumieť (čomu, čo), rozumieť sa (čomu, do čoho) ‑ie ‑ejú ‑el nedok.; rozumieť si

rozumieť -mie -mejú -mej! -mel -mejúc -mejúci -menie nedok.


rozumieť sa -mie sa -mejú sa -mel sa -mejúc sa -mejúci sa -menie sa nedok.


rozumieť si -mie si -mejú si -mel si -mejúc si -mejúci si -menie si nedok.

-eť/222956 3.65: verbá inf. nedok. 135456 vidi/38897 vedi/28391 musi/20604 mysli/11520 chci/8577 sedi/6354 rozumi/3072 trpi/2369 hľadi/1722 závisi/1702 zni/1173 nenávidi/1024 boli/947 (122/9104)

-ieť/211647 3.65: verbá inf. nedok. 135456 vidieť/38897 vedieť/28391 musieť/20604 myslieť/11520 chcieť/8577 sedieť/6354 rozumieť/3072 trpieť/2369 hľadieť/1722 závisieť/1702 znieť/1173 nenávidieť/1024 bolieť/947 (122/9104)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

brať 1. uchopovať rukami, nástrojom (a istý čas držať) • chytaťlapaťschytávať: bral, chytal klobúk do rukyexpr.: habaťchabraťchmátaťchvátať (brať s chvatom, prudko, nasilu a pod.): chabre, chmáce, chváce všetko, čo mu príde pod rukuhovor. expr.: škrabaťškriabaťdriapať (násilím brať): škr(i)abe, driape mu knihu z rukyhovor. brakovať (vo veľkom množstve): brakovali všetko do posledného kusa

2. dávať odniekiaľ preč, zbavovať vlastníctva (op. dávať) • odoberaťodberaťodnímať: brať, odoberať krv pacientovi, včelám med; odnímať rodičom dieťaodcudzovaťkradnúť (protiprávne brať): kradnúť z cudzieho

p. aj habať

3. nadobúdať ako vlastníctvo • prijímaťdostávaťpoberať: bral, dostával, poberal vysoký plat; berie, prijíma úplatkyhovor. fasovať: včera sme fasovali prémie

4. prichádzať na zmysel niečoho • chápaťrozumieť: nevie, ako má brať, chápať zlomyseľnú narážkuvysvetľovať sivykladať si: vykladať si niečo doslova; vysvetľuje si to v nesprávnom zmyslekniž. ponímať

5. p. dvoriť 6. p. fotografovať


chápať 1. prichádzať na zmysel niečoho • kniž. ponímať: dobre chápal, ponímal význam slovarozumieť: nerozumiem, čo tým myslíšuvedomovať si (prichádzať k poznaniu): uvedomoval si, že prehralbraťvykladať sivysvetľovať si (zisťovať príčinu): nevedel, ako má brať, ako si má vykladať, vysvetľovať jeho čin; berie to osobnezastar. pochopovať (Šoltésová, Kukučín)vidieťnazerať: Ako problém vidíte vy? Ako na problém nazeráte vy?

p. aj koncipovať

2. prejavovať uznanlivý postoj voči niekomu, niečomu • mať pochopeniemať porozumenie: chápe jeho ťažkosti; má s ním pochopenie, porozumenierozumieť: rodičia nerozumeli synovi, nechápali hovyznať sa (v niekom): nevyznám sa vo vlastnom synovi


myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práciexpr. hútať: hútal o priateľochpremýšľaťrozmýšľaťzamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problémuexpr.: rozdumovaťrozhutovaťprehutovaťkniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle životahovor. expr. páliť: dobre mu to pálihĺbaťfilozofovaťrozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láskečasto expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovaniepejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješpoet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli detimať na zretelimať na pamätipamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätalikniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysliexpr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlavemieriťzameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochoturozumieťchápaťmieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inakkniž. ponímať: ponímal to inakpredpokladaťpočítaťrátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá

3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľaťpomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísťmieniťmať v úmysle: mieni, má v úmysle predať domchcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničíkalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí

4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť simieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravduusudzovaťzmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobreexpr. hútať (si)expr. zried. hútkať (si)kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš?domnievať samať domnienkubyť v domnienkenazdať sanazdávať sapredpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sakraj. mívať (si) (Kukučín)obmýšľať sa (Šoltésová)poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)


orientovať sa 1. mať dostačujúce vedomosti o (svojej) polohe, o situácii, o stave v istom odbore a pod. • vyznať samať rozhľadmať prehľad: dobre sa orientuje, vyzná sa v meste, v cudzom prostredí; má prehľad o veciach; v politike má (dobrý) rozhľadbyť informovaný: v odbore je dobre informovanýrozumieť sa (niečomu, do niečoho): rozumie sa športu, rozumie sa do športu

2. usmerňovať svoju činnosť istým smerom, na dosiahnutie istého cieľa • zameriavať sazacieľovať saupriamovať sa: výskum sa orientuje, zameriava, zacieľuje, upriamuje na vyliečenie rakovinysústreďovať sasmerovať: publicistika sa sústreďuje na aktuálne problémy; politika smeruje k zachovaniu sociálneho mierukniž. sledovať: sledovať iba svoje záujmypoznať: pozná len vlastný prospech


rozumieť sa p. vyznať sa2 1


rozumieť 1. prichádzať na zmysel niečoho (najmä slov, reči) • chápať: nerozumiem, nechápem, čo tým myslíšvidieťkniž. ponímať: správne videl, ponímal vecivyznať sa (v niekom, v niečom): nevyzná sa v jeho rečiachbraťvykladať sivysvetľovať si: nevedel, ako má brať, ako si má vykladať jeho slovázastar. pochopovať (Šoltésová, Kukučín)

2. prejavovať uznanlivý postoj voči niekomu, niečomu • chápať: žena mu nerozumie, žena ho nechápemať porozumeniemať pochopenie: má s ním porozumenie, pochopenie

3. rozumieť si zhodovať sa v názoroch • byť rovnakýbyť zajedno: manželia si rozumejú, sú zajednonájsť sa (dok.): tí dvaja sa našli

4. p. vyznať sa2 1, 2


vedieť 1. mať vedomosť o niečom • poznaťuvedomovať si: vie o ňom všetko; pozná, uvedomuje si nebezpečenstvobyť si vedomý: som si vedomý svojej zodpovednosti, svojich schopnostízastaráv. znať: počul o tom, ale nedal to znať

2. mať osvojené ako poznatok • poznaťchápať: vie, pozná predpisy; chápe význam slova; vie po anglickyovládaťzvládať: ovláda strojopis, dobre zvláda remeslovyznať sa (v niečom) • rozumieť (niečomu) • rozumieť sa (do niečoho) • mať dobré vedomosti (o niečom): v remesle sa vyzná, rozumie mu, rozumie sa doň

3. mať schopnosť vyrovnať sa so situáciou • byť schopnýdokázaťvládať: vie, dokáže, vládze veľa urobiťvyznať sa: vyzná sa vo všetkommôcť: nemohol sa rozpamätať; pretĺkali sa, ako mohlihovor.: uhádnuťpotrafiťzastaráv. dostačiť: kritizovať, to uhádne každý; dostačí ešte na veľavystať (byť schopný, vedieť niečo urobiť): nevedno, čo všetko z neho vystane, čo všetko vie (urobiť)arch. dolieť


vyznať sa2 1. mať dobré vedomosti o niečom, vedieť o niečom veľa • rozumieť (niečomu) • rozumieť sa (do niečoho): v remesle sa vyzná, remeslu rozumie; v hubách sa nevyznám, do húb sa nerozumiemovládať: históriu národa ovládaorientovať sa (vyznať sa v situácii, v polohe a pod.): v cudzom meste sa vie orientovať; orientuje sa v politikemať rozhľadmať prehľad: v literatúre má rozhľad

2. mať pochopenie pre niekoho • rozumieťchápať: vyzná sa v ľuďoch, rozumie im, chápe ich

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rozumieť, -ie, -ejú nedok.

1. (čomu, čo, komu, koho i bezpredm.) postihnúť význam, zmysel niečoho, chápať niečo (najmä reč, slová niekoho): nerozumiem tomu, čo vravíš; Rozprávali sa len svojou rečou, ktorú sme my nerozumeli. (Švant.); nerozumiem ani slova nič; Ťažko slova rozumieť. (J. Kráľ) Nerozumiem ja z toho ani mak. (J. Kráľ); ja ťa (ti) nerozumiem; Keď auto zastalo, rozumeli, že volá Bertéka. (Hor.)

Nemému dieťaťu ani vlastná mať nerozumie (prísl.) kto nedá najavo svoje ťažkosti, tomu nemožno pomôcť.

2. (komu, koho, čomu) mať pre niekoho, pre niečo pochopenie, porozumenie, zmysel: Žije bez srdca, ktoré by mu rozumelo. (Kuk.) Žena ho nijako nemôže rozumieť. (Taj.) Svarínsky rozumie žartu. (Ráz.)

3. (čomu) byť v niečom znalcom, odborníkom, vyznať sa v niečom, rozumieť sa do niečoho: Chytajú sa do roboty, ktorej nerozumejú. (Ondr.)

4. (čomu, čo ako; čím, pod čím čo) chápať, myslieť niečo istým spôsobom, mieniť niečím niečo: Jej muž rozumel to tak, že ak ona umrie prv, plachty nedostane. (Taj.) Slováci pod národnosťou nemohli inú rozumieť, len slovenskú. (Vaj.) Čo tým (pod tým) treba rozumieť? — Týmto slovom sa nemá rozumieť to, čo obvykle. (A. Mat.)

5. (čomu) (v spojení so slovesom nechcieť) nebrať na vedomie, neuznávať niečo, nesúhlasiť s niečím: Doktor nechcel rozumieť jeho úpenlivej prosbe. (Tim.) Ja sa bijem za kus chleba a ty tomu nechceš rozumieť. (Ráz.)

|| rozumieť sa

1. niečo sa rozumie (často v spojení s výrazom samo sebou) je samozrejmé, je jasné: Rozumie sa, že oči všetkých utkveli na nej. (Šolt.) Veď sa to rozumie samo sebou, že urobíme, čo je v našej moci. (Jégé) Samo sebou sa rozumie, (že bude maľovať) olejom. (Vaj.)

2. hovor. (do čoho, čomu) byť v niečom znalcom, odborníkom, vyznať sa v niečom: r. sa do hudby, do literatúry, do varenia, do gazdovstva; r. sa do politiky; Rozumel sa tesárčine i trochu kováčstvu. (Taj.) Ona sa ničomu nerozumie. (Jil.)

expr. r. sa niečomu (do niečoho) ako hus do piva, ako koza petržlenu, ako krava muškátu vôbec sa niečomu nerozumieť, vôbec sa v niečom nevyznať;

3. trochu zastar. (s kým i bezpredm.) zhodovať sa s niekým v názoroch, v záľubách atď., dobre sa znášať s niekým, rozumieť si navzájom: Mne sa zdá, že sa vaša dcéra s Levickým rozumie. (Kal.) Hneď po svadbe sa nerozumeli. (Taj.) Rozumeli sme sa dobre. (Švant.)

|| rozumieť si (s kým) zhodovať sa s niekým v názoroch, v záľubách atď., dobre sa znášať: Starý si s Vendelom dobre rozumeli. (Jil.) Vojaci si rozumeli s obyvateľstvom. (Tomašč.)

rozumieť ndk
1. čo, (k) čomu, o čom, komu, (od) koho, o kom postihovať význam, zmysel niečoho, chápať niečo, niekoho (najmä reč, slová niekoho): w kteremsto liste psal sem Wassy milosty, ze se k tomu psany nicz nerozumim, ktere ste my odeslaly (BRATISLAVA 1606); rozumieti tuto mass, ty mug mili, dobri člowecže, tolyko o lidech pobožnich (TC 1631); ten pan Andras any mluwit nemohol, toliko lolotat, takže mu swedek rozumyet nemohol any slowa (TURIEC 1661); battyam uram, nakolko rozumjem, natolko howorim (MARTIN 1731); aby widjcy wiďeli y newiďeli a slyssjcy slyssali a nerozumeli (KB 1756); allegoria: gináč se rozumi reč, nežly se mlúwi; excelsius dicere et sentire: znamenitégsség mlúwiti y rozumeti ó ňečem (KS 1763); po potope sweta htely lide wistawit wezu, ktera bi dosahla až do neba, čo widice Buh, premenil gegich gaziky tak, že geden druheho nerozumel (SJ 18. st); Lukass po nemecky hwary, ale po slowensky rozumy (Kur 18. st)
2. koho, čo, čomu aj r. si s kým, s čím mať pre niekoho, niečo pochopenie, porozumenie, zmysel: žadass-ly žertowat, rowneho mass hledat, kdo twim žertom rozumj (BV 1652); z naležitu uctiwosti prigmuce od Wassey Oswicenosti roskaz strani delani sena, abi sme z Geho Milostu panom fararom a s panu Maytheni Klaru gedno rozumely a o to se winasnažowali, abi s prilissnu vtratu nebilo (TRENČÍN 1706); ktery rozumj wssecky skutki gych (KB 1757); rozumim wssecko pokoleni lidske, od lotruw a zbognikuw (MS 1758); uno anno vivunt: rozumá geden druhého (KS 1763); sotwa začjnam s tebu mlúwit a giž mne odhániss, nerozumiss-li mne? (VP 1764)
3. čo, (k) čomu, o čom, v čom, do čoho byť v niečom znalcom, vyznať sa v niečom, ovládať niečo: towariz gestly by neco meneg rozumel w remesle, tehda menssy summu aby byl gednaný (L. MIKULÁŠ 1698); a tak newjem, prečo lidj takowy, ktery tomu nerozumia, starost y nedowerenj služebnika werneho spusobytj se opowažy (DUBNICA n. V. 1722); s. aposstol rozumy o Starem zakone (ŽA 1732); swedek takowim kamenom lepssy rozumicze za geden tolar ho dostal (ČACHTICE 1736); grammaticus: gramatyk, ktery umenj čjtarské rozumj (KS 1763); prudens artis: dobre rozumi k mistrowstwi (LD 18. st)
F. hovno r. vulg vôbec nič nechápať: hovno viss, hovno ziss, hovno k tomu rozumiss (KC 1791)
4. čo, skrze čo, o kom, o čom, pod čím, (za) koho chápať, myslieť niečo istým spôsobom, mieniť niečím niečo, niekoho: zle byl informowany pysar strany porukomy Petrusa, kdežto skrze cztwrtynu rozumel pol dwora (TURANY 1658); toto pak ma se rozumieti y o tom, ktery niegaku summu peniez do pokladnice společneg do terminu nepoložil (CA 1669); že bj to bil wetssi zlodeg, kdo zlodegow zastawa, ale koho bj rozumel, swedek newy, ponewadž nikoho nemenowal (MARTIN 1677); toto tess ma se rozumet o žene ponagprw za muž widaneg (B. ŠTIAVNICA 1697); to giste hoffierstwo njelen grunt samj rozumieme, ale hoffierstwo z placzom y ze stawanym (TURANY 1724); tzo rozumés na szpravodlyivéj vére? (MCa 1750); y ty pohaňe, kdiž Boha spomenu, takowu bytnost pod gmenem Boha rozumegu, nad kteru lepssy myslet nemohu; neňy nam možne, aby sme rečú wyložiť mohli, co o nem rozumime (PP 1734); Van Stiphout všech (spovedníkov) za janzenistuv (:za kaciruv rozumil:) pokladal (BR 1785)
5. mať názor na niečo, predstavu o niečom, uznať za vhodné niečo: prosym obzwlasste pana ffoyta, aby on sam, czo neylepe rozumie, opatril (ŽILINA 1601); prigmem was techdy za swe owečky a slibugem wam, že y welmy, gak neglepe rozumetj budem, tak was pastj chcem (KT 1753); namísto zmlúwa gsťe mali položiťi zmlúwanj, neb zmlúwa anebo smlúwa gest to, čo latinské pactum, a čo gsťe wi nechceli rozumiťi (BA 1789); ga som wžďicki o sebe rozumela, že som ňe pekná (DS 1795); wezmy konopneho semena, jak mnoho rozumis, a z vinem zmiszay, to szame odhani choruczku (RO 18. st);
x. pren euf spraw z masla, kuchinskeho cukru a maličko utlčeneg rasce čepiček a applikug, kde rozumieš (RT 17. st) do konečníka; -ievať [-mí-], -ievávať [-mí-] frekv k 3: jiní jiních učiteluv uslíchali, kďiž jedni druhích aňi ňerozumívali, jestli sa do ňejakích učeních rozprávek vpúšťali (BR 1785); trognásobnú rozumíwáwagú učiteľi prácu (BN 1790); rozumieť sa
1. k čomu, okolo čoho byť v niečom znalcom, odborníkom, vyznať sa v niečom: ya se dobrze rozumim okolo strziebra (TRENČÍN 1494 SLL); ne každy se dobre k temto konům rozumj (SR 17. st); pan Jossth János mnohokrate mluwice, že by toho stareho plessiucza, ktery sa k ničemu nerozumie, neposluchali a w ničom mu nepowolowali (NECPALY 1749); jsú predce ňekterí všaďe, jenž pomimo strúhaňá bradi aj k zevnitrnému ťela obražeňú sa rozumá, všeliké smoli lepiťi veďá (BR 1785)
F. r. sa k čomu ako osol na harfu vôbec sa nevyznať v niečom: ty se k tomuto rozumiss, múg Theudassy, gak osel na harffu (VP 1764)
2. s kým zhodovať sa s niekým v názoroch, v záľubách, rozumieť si navzájom: dissidere animo et voluntate ab aliqvo: z ňekym se spolú nerozumeti (KS 1763)

Zvukové nahrávky niektorých slov

rozumieť: →speex →vorbis
a ak dobre rozumiem et, si je comprends bien
ale vy mi rozumiete mais vous me comprenez, vous
dobre rozumel s katom bien avec le bourreau
oni istotne lepšie rozumejú ils comprennent assurément mieux
rozumeli a obidvaja chceli comprenaient et tous deux voulaient
rozumel s katom, a čo avec le bourreau, et que
si rozumeli a obidvaja se comprenaient et tous deux
všetko viem, rozumejte mi je sais tout, comprenez -moi
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu