roztriasať, -a, -ajú nedok. (čo)
1. spôsobovať trasenie niečoho, rozochvievať, otriasať, triasť: Hunt hrkoce, roztriasa nervy v Gedeónových rukách. (Hor.)
2. trasením čechrať, kypriť, natriasať: r. periny, trávu, seno; Roztriasa v rukách sukňu. (Tim.) Po opálenom čele roztriasa vetrík havranie vlasy. (Fr. Kráľ)
3. expr. hovoriť o niečom, rozkladať, pretriasať: Viem, čo chceš povedať, netreba to roztriasať! (Kuk.) Nechcel roztriasať rodinné veci. (Hor.)
|| roztriasať sa rozsýpať sa, rozletovať sa: Čierne vlasy roztriasali sa po tvári. (Tat.)
roztriasť, -trasie, -trasú, -triasol dok.
1. (čo, koho, zried. i čím) začať niečím al. niekým triasť; dostať, uviesť niečo do trasľavého pohybu, rozkývať, rozknísať, rozochvieť: výbuch roztriasol obloky; Otcovi zas roztriaslo bradu. (Tat.) (Ondro) vrátil sa zo dvora zimou celý roztrasený. (Jil.)
2. (koho, čo) veľmi otriasť, pootriasať: Istotne už nemá jedinej kostičky celej, taká je roztrasená. (Švant.) Telo mal (Jančuš) rozbité, roztrasené. (Min.) Čertovská hlava! Traktor mi ju celkom roztriasol. (Jil.)
3. (čo) uviesť do neporiadku, rozhádzať: r. hnoj; Niekoľko ročníkov časopisov deti celkom roztriasli. (Šolt.)
4. (čo) trasením rozhodiť, načechrať, skypriť, natriasť: r. seno; Matka roztrasie poskladanú látku. (Zel.);
nedok. roztriasať, -a, -ajú
|| roztriasť sa
1. začať sa (veľmi) triasť: ruky, nohy sa mu roztriasli, kolená sa mu roztrasú; Kabína sa roztriasla výbuchmi motora. (Min.) Znovu sa roztriasli okná v domoch. (Jaš.) Roztrasiem sa načisto, ak čosi nepoviem. (Zel.)
2. rozpadnúť sa, rozsypať sa, rozhádzať sa: Nezmestný tovar roztriasol by sa. (Kuk.) Krúžok sa rozdvojil, až konečne celkom sa roztriasol. (Vaj.); pren. Front je roztrasený (Pláv.) v neporiadku. Igorove myšlienky sú roztrasené (Jaš.) rozptýlené.
3. vzrušiť sa, rozrušiť sa, prestrašiť sa, znepokojiť sa: Notár stál pri obloku roztrasený. (Fr. Kráľ) Matka sedela naľakaná, roztrasená. (Jes-á);
nedok. k 1 roztriasať sa