Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj

roztriasť -trasie -trasú dok.

1. uviesť do trasľavého pohybu, rozkývať: vietor r-l listy stromov; neos. r-lo mu bradu

2. trasením, otrasmi unaviť: byť r-ený po dlhej ceste

3. natriasaním, trasením rozhádzať, natriasť: r. hnoj, seno;

nedok. roztriasať -a

// roztriasť sa začať sa triasť: telo sa mu r-lo, okná sa od výstrelov r-li;

nedok. roztriasať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
roztriasať ‑a ‑ajú nedok.; roztriasať sa

roztriasať -sa -sajú -saj! -sal -sajúc -sajúci -saný -sanie nedok.


roztriasať sa -sa sa -sajú sa -saj sa! -sal sa -sajúc sa -sajúci sa -sanie sa nedok.

hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

porov. aj kričať 1

2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


šíriť 1. zväčšovať do šírky, zväčšovať priestorový, plošný rozmer • rozširovať: čerstvý vzduch šíri, rozširuje pľúca; voľný strih šiat ju šíri, rozširujerozťahovaťrozpínať: kôň rozťahuje, rozpína nozdry

2. robiť všeobecne známym, prijímaným • rozširovaťhlásať: šíriť, rozširovať, hlásať pokrokové myšlienky; hlása, šíri o nás bludypropagovať (šíriť poznatky o niečom a odporúčať to) • chýriťrozchyrovaťrozhlášaťrozhlasovať (do okolia): chýrili, rozchyrovali, rozhlášali, rozhlasovali o ňom, že má zlú minulosťexpr.: roznášaťroztrusovaťtrúsiťroztriasať (zlomyseľné, nepravdivé a pod. reči): roznášať, roztrusovať klebety po celom meste; trúsila, roztriasala o susedoch, o rodine samé výmyslyexpr.: trúbiťroztrubovaťvytrubovať: trúbiť, roztrubovať rodinné tajomstvo

3. p. vyžarovať 1


trúsiť 1. úmyselne al. mimovoľne po čiastkach nechávať padať niečo drobné, sypké • roztrusovať: trúsiť, roztrusovať smeti, slamu; trúsi múku po kuchynirozsýpať: dávaj pozor, rozsýpaš uhlie po schodochsypať (nechať padať prúdom): sypať zemiaky, orechy z vrecaroztriasať (trasením): roztriasa perie po celom dvoreroznášaťrozvláčať: vietor roznáša, rozvláča trávu po okolí

2. p. špiniť 2 3. p. šíriť 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

roztriasať, -a, -ajú nedok. (čo)

1. spôsobovať trasenie niečoho, rozochvievať, otriasať, triasť: Hunt hrkoce, roztriasa nervy v Gedeónových rukách. (Hor.)

2. trasením čechrať, kypriť, natriasať: r. periny, trávu, seno; Roztriasa v rukách sukňu. (Tim.) Po opálenom čele roztriasa vetrík havranie vlasy. (Fr. Kráľ)

3. expr. hovoriť o niečom, rozkladať, pretriasať: Viem, čo chceš povedať, netreba to roztriasať! (Kuk.) Nechcel roztriasať rodinné veci. (Hor.)

|| roztriasať sa rozsýpať sa, rozletovať sa: Čierne vlasy roztriasali sa po tvári. (Tat.)


roztriasť, -trasie, -trasú, -triasol dok.

1. (čo, koho, zried. i čím) začať niečím al. niekým triasť; dostať, uviesť niečo do trasľavého pohybu, rozkývať, rozknísať, rozochvieť: výbuch roztriasol obloky; Otcovi zas roztriaslo bradu. (Tat.) (Ondro) vrátil sa zo dvora zimou celý roztrasený. (Jil.)

2. (koho, čo) veľmi otriasť, pootriasať: Istotne už nemá jedinej kostičky celej, taká je roztrasená. (Švant.) Telo mal (Jančuš) rozbité, roztrasené. (Min.) Čertovská hlava! Traktor mi ju celkom roztriasol. (Jil.)

3. (čo) uviesť do neporiadku, rozhádzať: r. hnoj; Niekoľko ročníkov časopisov deti celkom roztriasli. (Šolt.)

4. (čo) trasením rozhodiť, načechrať, skypriť, natriasť: r. seno; Matka roztrasie poskladanú látku. (Zel.);

nedok. roztriasať, -a, -ajú

|| roztriasť sa

1. začať sa (veľmi) triasť: ruky, nohy sa mu roztriasli, kolená sa mu roztrasú; Kabína sa roztriasla výbuchmi motora. (Min.) Znovu sa roztriasli okná v domoch. (Jaš.) Roztrasiem sa načisto, ak čosi nepoviem. (Zel.)

2. rozpadnúť sa, rozsypať sa, rozhádzať sa: Nezmestný tovar roztriasol by sa. (Kuk.) Krúžok sa rozdvojil, až konečne celkom sa roztriasol. (Vaj.); pren. Front je roztrasený (Pláv.) v neporiadku. Igorove myšlienky sú roztrasené (Jaš.) rozptýlené.

3. vzrušiť sa, rozrušiť sa, prestrašiť sa, znepokojiť sa: Notár stál pri obloku roztrasený. (Fr. Kráľ) Matka sedela naľakaná, roztrasená. (Jes-á);

nedok. k 1 roztriasať sa

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu