Slovenské slovníky

kssj psp sss ssj ma hssjV

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

roztrhnúť -e -ú -hol dok.

1. trhnutím rozdeliť na kusy: r. špagát, r. list

2. trhnutím poškodiť, zničiť: r. si košeľu, nohavice

3. násilne poškodiť, porušiť: nahromadené plyny r-li nádobu

4. odtrhnúť, oddeliť: otec r-l bijúcich sa chlapcov

● expr. ide ho r. od hnevu, od jedu; div ho od zlosti, od jedu ner-e veľmi sa hnevá

// roztrhnúť sa

1. rozdeliť sa na kusy (pri ťahu, napätí ap.): reťaz sa r-la

2. trhnutím sa poškodiť, zničiť: r-lo sa mi sako

● expr.: r-lo sa vrece s nimi je ich veľa; ísť sa r. byť veľmi aktívny

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

roztrhnúť ‑e ‑ú ‑hol dok.; roztrhnúť sa

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

popustiť 1. urobiť voľnejším niečo napäté, stiahnuté, tesné; trocha pustiť (op. pritiahnuť) • povoliť • uvoľniť: popustiť, povoliť lano, remeň, opasok; popustiť, uvoľniť nohavice, uzdu

2. stratiť súdržnosť, dostať trhlinu, puklinu • prasknúť • prasknúť sa: pneumatika popustila, praskla; nafúknutý balón popustil, praskol sa, pukol; vodovodná rúra pukla, praskla • povoliť • roztrhnúť sa • rozdrapiť sa (obyč. o látke): nohavice sa pri skoku roztrhli, rozdrapili; pančucha sa na kolene roztrhla

3. (o telesných al. duševných pocitoch, o prírodných stavoch) začať menej účinkovať, stratiť na sile • poľaviť • povoliť: bolesť trocha popustila, poľavila, povolila; jeho hnev ešte stále nepopustil, nepoľavil; zima v marci popustila, poľavila; horúčavy povolili • zmierniť sa • zmiernieť • oslabnúť • zoslabnúť • stlmiť sa: žiaľ sa zmiernil, zoslabol, stlmil • ustúpiť • ustať • utíchnuť • utíšiť sa: zima, bolesť ustúpila, utíšila sa • prestať (celkom sa pominúť, zaniknúť): dážď už ustúpil, ustal; horúčka nad ránom prestala, ustala • poddať sa: choroba sa časom poddá • ochabnúť: víchor naraz ochabol

4. p. ustúpiť 2, 3 5. p. prenechať

prasknúť, prasknúť sa 1. rozrušiť sa puklinami, stratiť súdržnosť • puknúť • puknúť sa: stena praskla, pukla; pneumatika (sa) praskla, pukla • rozprasknúť sa: pery sa mi rozpraskli, rozpukli; pohár sa v horúcej vode rozpukol • rozpučiť sa (tlakom sa prasknúť): zemiaky varené v šupke sa na povrchu rozpučili • roztrhnúť sa • rozštiepiť sa (poškodiť sa puklinou): sud sa roztrhol • popraskať (sa) • popráskať (sa) • popukať (sa) • dopraskať (sa) • dopukať (sa) • rozpukať sa (na viacerých miestach dostať trhliny): vodovodné rúry sa na silnom mraze popraskali, popukali; ľadovcová kryha sa pod náporom ľadoborca popráskala, popukala, dopukala • zried. spukať: zem spukala od horúčavy

2. iba prasknúť vydať al. spôsobiť krátky ostrý zvuk • puknúť: balón dieťaťu hlasno praskol, pukol; stolička zakaždým pukla • chrupnúť • rupnúť (vydať al. spôsobiť zvuk sprevádzajúci lámanie): neos. chruplo, ruplo mu v krížoch; spadnutá škridla chrupla • tresnúť • tresknúť • plesnúť • plesknúť • rachnúť (spôsobiť al. vydať silný, obyč. tupý zvuk): zátka pri otváraní tres(k)la, ples(k)la, rachla • expr. lupnúť: dal mu zaucho, len tak luplo • zapraskať • zapráskať • zaprašťať • zapukať • zaplieskať (vydať al. spôsobiť praskavý zvuk): raždie zapraskalo, zaprašťalo; zapukal prstami • expr. zapraskotať

3. p. spadnúť 1 4. p. hodiť 5. p. udrieť 1

rozdeliť sa 1. utvoriť sa vo forme častí • rozčleniť sa • rozložiť sa: sprievod sa rozdelil, rozčlenil na tri prúdy; zlúčenina sa rozložila na zložky • rozštiepiť sa • rozvetviť sa: strana sa rozštiepila na frakcie; cesta sa rozvetvila • rozdvojiť sa • rozpoliť sa • rozpoltiť sa (na dvoje): štát sa rozdvojil • rozkúskovať sa • rozdrobiť sa (na malé časti): organizácia sa rozdrobila • kniž.: rozstúpiť sa • rozostúpiť sa: verejnosť sa roz(o)stúpila do dvoch táborov • roztrhnúť sa • rozsadnúť sa (puknutím sa rozdeliť): zem sa rozsadla

2. oddeliť sa od seba • odlúčiť sa • rozísť sa: ich cesty sa rozdelili, odlúčili, rozišli na križovatke • rozlúčiť sa (o ľuďoch): manželia sa rozlúčili

3. prežiť, zužitkovať niečo spolu s niekým • podeliť sa: rozdelil sa, podelil sa s ním o posledný kus chleba; so ženou sa podelí o radosť i starosť

rozpojiť oddeliť od seba niečo spojené • rozdeliť: rozpojili vlak; rozdelil bijúcich sa šarvancov • rozdvojiť • rozpoltiť • rozpoliť (dve osoby, veci): rozdvojili bitkárov; rozpolil reťaz • roztrhnúť • odtrhnúť (násilím): odtrhli súperov od seba • rozlepiť (niečo zlepené): rozlepil listy v knihe

roztrhnúť trhnutím rozdeliť na kusy al. porušiť celistvosť • pretrhnúť • rozdrapiť • rozšklbnúť: roztrhol list, niť; pretrhol, rozšklbol si nohavice na klinci • rozraziť • rozlomiť • rozťať (násilným trhnutím): rozrazil tvrdý obal • preraziť • prelomiť • preťať: ticho preťal výkrik • zatrhnúť • natrhnúť • nadtrhnúť • nadrapiť (trhnutím porušiť): zatrhnúť si ponožku; natrhnúť si sval, sveter • expr.: rozkmasnúť • rozhodiť • rozškrknúť • predrapiť: rozkmasol, predrapil plátno na dva kusy; rozhodili potrubie náložou • det. roztržkať • nár. rozsadiť (Dobšinský) • poroztŕhať • poroztrhávať (viac vecí al. na viacerých miestach) • ponatŕhať • ponatrhávať (trhnutím porušiť na viacerých miestach) • porozrážať • poprerážať (postupne)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

roztrhnúť, -ne, -nú, -hol dok.

1. (čo, koho) ťahom, trhnutím rozdeliť na dva kusy, na časti; urobiť na niečom trhlinu, dieru; pretrhnúť: r. si košeľu, kabát, šaty; r. lano, špagát; r. obálku; r. si sval, šľachu; Jedného roztrhol granát, druhému hlavu odtrhlo. (Tim.)

● roztrhnem ťa (ho) ako žabu vyhrážka nahnevaného človeka; ide mu (jej) srdce r., div mu (jej) srdce neroztrhne má veľký žiaľ, trápenie: ide mu (jej) hlavu r., div mu (jej) hlavu neroztrhne má veľa starostí; ide ho (ju) r. od hnevu, od zlosti, div ho (ju) od zlosti, od hnevu neroztrhne veľmi sa hnevá, zlostí; ide ho (ju) od smiechu r., div ho (ju) od smiechu neroztrhne veľmi sa smeje; niečo je plné, napchaté do roztrhnutia veľmi plné, napchaté; robiť niečo do roztrhnutia veľmi intenzívne;

2. (koho) rozdeliť, oddeliť, odlúčiť, rozlúčiť: Ak by nás rozthli ľudia, pri moste sa máme čakať. (Tomašč.) Teraz je už ťažko ich roztrhnúť, keď sú ako jedna duša. (Kuk.)

3. kniž. (čo) prerušiť, porušiť, pretrhnúť: r. ticho (Fr. Kráľ); Roztrhli ste mi niť myšlienok. (Stod.) Je ti možné styky s ním roztrhnúť? (Stod.) Obaja sa nenávidia, ale nemôžu roztrhnúť priateľstvo. (Jes-á)

|| roztrhnúť sa

1. rozdeliť sa, rozpadnúť sa, pretrhnúť sa na dva kusy (pri ťahu, napätí ap.); dostať trhlinu, dieru: drôt sa roztrhol, struna na husliach sa roztrhla; pri skoku sa mu sval na nohe roztrhol; šaty, nohavice sa mi roztrhli; Ruky zložené roztrhli sa mimovoľne (Tim.) prudko sa uvoľnili zo zovretia a vzdialili sa od seba.

● dobre (div) sa mu (jej) srdce neroztrhlo a) od žiaľu, od bolesti; b) od strachu, od ľaku; ide (idú) sa r. veľmi intenzívne niečo robí (robia): Kanáriky sa išli roztrhnúť od švitorenia (Jes.) veľmi hlasno švitorili; vari (čo) sa vrece (s nimi) roztrhlo, ani čo by sa s niečím, s niekým vrece roztrhlo o niečom, o niekom vyskytujúcom sa, prichádzajúcom, vznikajúcom vo veľkom množstve;

2. rozdeliť sa, odlúčiť sa, rozdvojiť sa: Od Inovca po Vtáčnik sa roztrhli ťažké mračná. (Laz.) Keď vhrmel vlak do nádražia, my, noví známi sme sa roztrhli. (Kuk.) Obec sa roztrhla. Jedni kričali: zaklať ho, druhí volali, treba ho nechať. (Taj.)

3. prerušiť sa, skončiť sa: Bude najlepšie, keď sa jeho pomer s miss Rosy roztrhne. (Jégé) V tom sa ticho roztrhlo. (Hor.)

trhať, -á, -ajú nedok.

1. (koho, čo; čím, kým) prudko mykať, šklbať, pomykávať, potrhávať: Keby ste ma neboli mykali, trhali, bol by som vám už ten hlas dal. (Taj.) Držali devu v mocných ramenách a začali ju zlostou besne trhať. (Vaj.); trhal sebou nervózne (Tim.); t. (celým) telom; trhal hnevne plecami (Jégé); trhá záverom pušky (Gráf); trhala ho za fúziky (Vaj.); bolesť trhá sluchy (Greg.); neos. sluchy mi trhá mám prudké trhavé bolesti v sluchách, pren. nemôžem to zniesť, počúvať; neos.: trhalo mu údmi (Taj.); Márii trhá kútikmi úst. (Jaš.); trhalo mi uši, v ušiach ma trhalo mal som prudké trhavé bolesti v ušiach, pren. pri počúvaní nepríjemných, ostrých zvukov; pren.: Nepretržité ujúkanie trhalo ma za dušu (Ondr.) vyvolávalo vo mne úzkosť. Macocha kričala, až srdce trhalo (Ondr.) až to spôsobovalo úzkosť, bôľ ap. Zúfalé vzdychy trhajú jej nežnú hruď (Tim.) prežíva pri nich bôľ, žiaľ, utrpenie. Smútok mu trhá dobrácku tvár (Fr. Kráľ) vidno mu na tvári smútok.

● niečo trhá (niekomu) nervy duševne vyčerpáva, ničí, robí nervóznym;

2. zried. natriasať, mykať, sácať, hegať, hádzať: Vlak uháňa zbesile, trhá a hádže. (Kuk.)

3. (čo, koho) driapať na kusy, šklbať, násilne rozdeľovať, roztrhávať, pretrhávať: t. papier, t. látku, t. nite; začala trhať zápisník na kusy (Jes-á); Alebo za živa nech šelmy trhajú ho (tyrana) na kusy. (Bunč.); t. niečo ako supy zdochlinu; t. nohavice drať; pren. t. priateľstvo, priateľské zväzky; pren. t. vernú lásku (Kuk.); t. rozhovor, myšlienky, slová; t. spánok niekomu vyrušovať, zobúdzať ho; majetky páni neradi, keď sa trhajú (Tim.) delia, drobia; pren. Čože mu ho [srdce] trháš na kusy? (Kuk.) spôsobuješ duševné utrpenie, muky; pren. Takého, čo má čo-to, na všetky strany trhajú (Tim.) všade chcú, potrebujú, všade majú o neho záujem.

4. (čo) vytrhávať, vyšklbávať, násilne vyťahovať: t. zuby niekomu; t. konope, ľan, repu, burinu, trávu; trhanie pňov (Jes.); t. si vlasy na znak zlosti, zúfalstva ap.;

5. (čo) (obyč. o kvetoch a plodoch) oddeľovať od byle, od vetvy ap.; oberať, zbierať: t. kvety, t. lístie, t. jahody, jablká, maliny; pren. Mysleli si, že z jej ruží každý môže trhať (Taj.) každý má na ňu právo. Umožňujete mi trhať plody mojich dobrých úmyslov (Fel.) mať úžitok z ich uskutočnenia.

6. (čo) niečo súvislé násilne rozrušovať, rozdeľovať, roztrhávaš: granáty trhajú zem (Fig.); pren. Láska je uragán, ktorý trhá hate (Mráz) odstraňuje prekážky, zábrany.

7. zried. (čo) násilím brať, vytrhávať zniekade, niekomu: Ľudia si priam trhali noviny z rúk. (Letz) Katka (trhá si ruku od neho, spurne). Aleže choď! (Tim.)

8. (čo z koho, z čoho) násilne strhávať, stŕhať, kmásať; vyzliekať: t. šaty z niekoho; všetko zo seba trhala (Kal.); pren. trhať masky z nehanebných obličajov (Vaj.) odhaľovať pokrytcov;

9. zried. (koho od čoho) násilne oddeľovať, odlučovať, odtŕhať: V Paškovi sa ozýva bolesť ako v každom sedliakovi, keď ho trháš od zeme. (Kuk.);

opak. trhávať, -a, -ajú;

dok. k 1 trhnúť, k 3, 6 roztrhať, potrhať, k 4 vytrhať, k 5 natrhať, k 3 dotrhať, k 8 strhať

|| trhať sa

1. mykať sa, šklbať sa, hádzať sa, pomykávať sa: (Uviazaný pes) trhal sa na reťazi. (Tomašč.) Trhal sa ako malý dravček, polapený do klepca. (Tat.) (Dieťa) len nasilu šlo s ním, trhajúc sa mu z ruky. (Jégé); pren. Ženiť povolil syna, no teraz sa už na neveste trhajú (Tim.) hádajú sa.

2. dostávať trhlinu, roztrhávať sa, rozrusovať sa: hmla sa trhá, mračná, oblaky sa trhajú; nite sa trhajú; steny sa trhali ani staré plátno (Jil.); šrapnel sa trhá vo vzduchu (Urb.); odb. trhanie obrazu (v televízii) chyba obrazu spôsobená poruchou synchronizácie;

3. zried. oddeľovať sa, odtrhávať sa: Veľmi sa trhajú (gombíky). (Kuk.); pren. trhajú sa rodiny, zväzky, priateľstvá ap.; plač sa počínal trhať (Hor.) prestával; Srdce trhá sa v nej (Tim.) prežíva žiaľ, bôľ, muky.

4. zried. deliť sa na skupiny, odtŕhať sa jeden od druhého: Škoda sa nám trhať, mohli by sme pekne svorne nažívať. (Vaj.)

5. expr. (o koho, o čo, zried. i za kým) zápasiť, bojovať, javiť záujem o niekoho, o niečo: Dievky sa o teba priam trhajú. (Zgur.) O tú rekreáciu sa roľníčky netrhali. (Laz.) I pani prezidentka sa trhá za ňou. (Jégé)

6. expr. namáhať sa, úmorne pracovať, drieť, hrdlačiť: Deti nemáš, čo by si sa trhal. (Kuk.) V práci netrhá sa veľmi. (Podj.);

opak. trhávať sa;

dok. k 1 trhnúť sa, k 2 roztrhnúť sa i roztrhať sa, k 3 odtrhnúť sa, k 5, 6 potrhať sa

Morfologický analyzátor

roztrhnúť dokonavé sloveso
(ja) roztrhnem VKdsa+; (ty) roztrhneš VKdsb+; (on, ona, ono) roztrhne VKdsc+; (my) roztrhneme VKdpa+; (vy) roztrhnete VKdpb+; (oni, ony) roztrhnú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) roztrhol VLdsam+; (ona) roztrhla VLdsaf+; (ono) roztrhlo VLdsan+; (oni, ony) roztrhli VLdpah+;
(ty) roztrhni! VMdsb+; (my) roztrhnime! VMdpa+; (vy) roztrhnite! VMdpb+;
(nejako) roztrhnúc VHd+;

Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať)

z r. 2000^*.

roztrhnúť [-t(e)r-] dk
1. čo trhnutím rozdeliť na kusy, na časti niečo: Pán Búch otewrel a rostrhl oblaky nebeské pep 1770; Samson roztrhnul prowázy prw 1780; Gob rostrhel rucho swe, ostrihal hlawu swu sq 1781; biskup hlawy swogeg neodkrige a ssaty swoge neroztrhne kp 18. st; kral Dawid chitnuce rucho swe, rostrhnul ho na dwoge spr 1783; Buch rostrhl skalu na pusti káz 18. st
• r. na kusy koho zabiť niekoho: (zviera) giste bi mne na kusj bilo roztrhlo pt 1796; fatens taku strunu ma na husloh, zeby kwon neroztrchnul (p. bystrica) 18. st takú silnú
2. čo trhnutím al. ináč poškodiť, zničiť niečo: (strečnianski poddaní) se zase wratyli, salass rostrhly a dobytek wzaly (strečno) 1584; diwizna ge obwzlásstné lekarstwo urazenim ludom a takym, ktery od bytki alebo spadnuťa w sebe nečo roztrhli zel 18. st
3. čo násilne porušiť, rozrušiť, prerušiť, rozbiť niečo: amicitiam abrumpere: prátelstwo roztrhnuti, zrussýti, rozlučiti, rozkmotriti; certamen sedare: bitwu rozwesti, roztrhnuti wu 1750; prytomny zwadu roztrhli pt 1778; jestliže sa ňekterá z manželek ňepáčí, múže ju (sultán) pusťiť, odehnať a s ňú roztrhnúť manželstvý br 1785; Buh tak mnoho učinil, aby putá hrjchuw nassjch roztrhnul sj 18. st
4. čo, koho násilím od seba oddialiť, odlúčiť, rozdeliť niečo, niekoho: (fatens) tež bol pry posedeny w Borczoweg wsy a že tam sa wadily Czertowia Gurik a Isstwan a ze potom pribehol pan Martin Czert a že gich rostrhol abramová 1596; nakazeny morne mnoho lidy vsmertilo, manzeluw rozterhlo ags 1708; towarisko, už nas smrt dnes roztrhla pie 18. st;
r. sa
1. rozdeliť sa, rozpadnúť sa, pretrhnúť sa na kusy (pri ťahu, napätí ap.): kdy se retaz rostrhne, ohnýwo gedno do waceg 4 d krupina 1721; skrze welike desste a prjwalj gezkine se roztrhla a otewrela vp 1764; po tmach opona chramu se rostrhla pri smrty Kristoweg sj 18. st; zlatá ňitka, s kteru falossné zubi priwázané boli, roztrhla sa, i oné wipadli na zem ds 1795; wezmi cybuli, rozkrog na križ, wssak at se neroztrhne rg 18. st; pren rostrhla se ňit žiwota, wiceg se nespogi gš 1758 nastala smrť
2. trhnutím sa poškodiť, zničiť: kdiz se mundér rozpara nebo rozterchne, musi on (vojak) to hnedki zassit a wiflakowat vop 1760
• dotud z dbanem chody sluzebnice z wodj, dokud se neroztrhne bv 1652 riskuje sa obyč. do prvého neúspechu
3. porušiť sa, narušiť sa, rozpadnúť sa: krestanskeg gednoti zwazek se roztrhnul a wssecka zlost se zmohla pp 1734; pratelstwy geho (Telemachovo) s Protesilaem bilo se roztrhlo pt 1796; ta swornost naweki bude trwaťi a ňikdy se neroztrhňe cdu 18. st
4. rozdeliť sa, oddialiť sa od seba, odlúčiť sa: potom hagcžy swedka opustil a k geho sinowj bežel, gako pak se roztrhlj, swedek na to nemerkuwal príbovce 1729; roztrhnu se susedowe y dobre pregicy gš 1758; bjlo pak pritom y welike suženj pro weliku roztržitost obiwateluw, nebo na tri stranj se Žide roztrhlj cs 18. st