roztrhať, -á, -ajú dok. (čo, koho, čo komu) trhaním rozdeliť na viac kusov, na viac častí; trhaním poškodiť, poraniť, dotrhať, potrhať: r. papier, knihu; r. nohavice, šaty; r. niečo na kusy, na (márne) kúsky, na franforce; r. niečo na pazdery; r. niekoho, niečo v zuboch, zubami; Balašovi kanec na poľovačke roztrhal stehno. (Jégé) (Chlap) roztrhaný nie je (Tomašč.) nemá obdratý, otrhaný oblek;
pren. narušiť, porušiť, zničiť: Neroztrhajte blaho svoje i moje! (Tim.) Roztrhal zväzky, ktoré ho pútali k Pavlíkovi. (Min.)
● hovor. niečo je na roztrhanie veľmi hľadané, žiadané, obľúbené: niekto je na roztrhanie a) o veľmi činnom, aktívnom človeku; b) o človeku, ktorý je v spoločnosti veľmi obľúbený: dievča bolo na roztrhanie (pri tanci) brali ho neustále do tanca; slúžiť niekomu, robiť niečo až do roztrhania (tela) veľmi oddane, so zápalom, s nadšením; v zuboch ťa roztrhám, v zuboch by ho roztrhal vyhrážka nahnevaného človeka;
nedok. roztŕhať i roztrhávať, -a, -ajú
|| roztrhať sa
1. trhaním sa poškodiť, zničiť, rozdriapať sa, dotrhať sa, potrhať sa: Sú to staré háby. Ale pri stolárstve sa veľa roztrhá. (Taj.);
pren. porušiť sa, narušiť sa, prestať existovať: Roztrhali sa rodinné zväzky. (Zgur.)
● ide (idú) sa r. veľmi sa o niečo snaží(-ia), veľmi usilovne niečo robí(-ia); môže sa (mohol sa, môžu sa, mohli sa), má sa (mal sa, majú sa, mali sa) od roboty r. o niekom, kto veľa robí: (Stázka a Vinco) sa mohli roztrhať od rečnenia (Laz.) veľa rečnili. Môže sa roztrhať, nikdy sa nenasýti (Zúb.) nech akokoľvek veľa robí, nech sa akokoľvek namáha, usiluje; nemôže sa r. a) nemôže toľko robiť; b) nemôže zvládnuť toľko roboty; div (dobre) sa (od roboty) neroztrhá veľa robí; neurobí to, nedosiahne to ani keď sa roztrhá i keď sa bude akokoľvek snažiť, namáhať;
2. rozdeliť sa, podeliť sa na časti: Pod dojmom slova (zrada) roztrhali sa zriadené šíky (Škult.) rozišli sa, rozpadli sa;
nedok. roztŕhať sa i roztrhávať sa
trhať, -á, -ajú nedok.
1. (koho, čo; čím, kým) prudko mykať, šklbať, pomykávať, potrhávať: Keby ste ma neboli mykali, trhali, bol by som vám už ten hlas dal. (Taj.) Držali devu v mocných ramenách a začali ju zlostou besne trhať. (Vaj.); trhal sebou nervózne (Tim.); t. (celým) telom; trhal hnevne plecami (Jégé); trhá záverom pušky (Gráf); trhala ho za fúziky (Vaj.); bolesť trhá sluchy (Greg.); neos. sluchy mi trhá mám prudké trhavé bolesti v sluchách, pren. nemôžem to zniesť, počúvať; neos.: trhalo mu údmi (Taj.); Márii trhá kútikmi úst. (Jaš.); trhalo mi uši, v ušiach ma trhalo mal som prudké trhavé bolesti v ušiach, pren. pri počúvaní nepríjemných, ostrých zvukov; pren.: Nepretržité ujúkanie trhalo ma za dušu (Ondr.) vyvolávalo vo mne úzkosť. Macocha kričala, až srdce trhalo (Ondr.) až to spôsobovalo úzkosť, bôľ ap. Zúfalé vzdychy trhajú jej nežnú hruď (Tim.) prežíva pri nich bôľ, žiaľ, utrpenie. Smútok mu trhá dobrácku tvár (Fr. Kráľ) vidno mu na tvári smútok.
● niečo trhá (niekomu) nervy duševne vyčerpáva, ničí, robí nervóznym;
2. zried. natriasať, mykať, sácať, hegať, hádzať: Vlak uháňa zbesile, trhá a hádže. (Kuk.)
3. (čo, koho) driapať na kusy, šklbať, násilne rozdeľovať, roztrhávať, pretrhávať: t. papier, t. látku, t. nite; začala trhať zápisník na kusy (Jes-á); Alebo za živa nech šelmy trhajú ho (tyrana) na kusy. (Bunč.); t. niečo ako supy zdochlinu; t. nohavice drať; pren. t. priateľstvo, priateľské zväzky; pren. t. vernú lásku (Kuk.); t. rozhovor, myšlienky, slová; t. spánok niekomu vyrušovať, zobúdzať ho; majetky páni neradi, keď sa trhajú (Tim.) delia, drobia; pren. Čože mu ho [srdce] trháš na kusy? (Kuk.) spôsobuješ duševné utrpenie, muky; pren. Takého, čo má čo-to, na všetky strany trhajú (Tim.) všade chcú, potrebujú, všade majú o neho záujem.
4. (čo) vytrhávať, vyšklbávať, násilne vyťahovať: t. zuby niekomu; t. konope, ľan, repu, burinu, trávu; trhanie pňov (Jes.); t. si vlasy na znak zlosti, zúfalstva ap.;
5. (čo) (obyč. o kvetoch a plodoch) oddeľovať od byle, od vetvy ap.; oberať, zbierať: t. kvety, t. lístie, t. jahody, jablká, maliny; pren. Mysleli si, že z jej ruží každý môže trhať (Taj.) každý má na ňu právo. Umožňujete mi trhať plody mojich dobrých úmyslov (Fel.) mať úžitok z ich uskutočnenia.
6. (čo) niečo súvislé násilne rozrušovať, rozdeľovať, roztrhávaš: granáty trhajú zem (Fig.); pren. Láska je uragán, ktorý trhá hate (Mráz) odstraňuje prekážky, zábrany.
7. zried. (čo) násilím brať, vytrhávať zniekade, niekomu: Ľudia si priam trhali noviny z rúk. (Letz) Katka (trhá si ruku od neho, spurne). Aleže choď! (Tim.)
8. (čo z koho, z čoho) násilne strhávať, stŕhať, kmásať; vyzliekať: t. šaty z niekoho; všetko zo seba trhala (Kal.); pren. trhať masky z nehanebných obličajov (Vaj.) odhaľovať pokrytcov;
9. zried. (koho od čoho) násilne oddeľovať, odlučovať, odtŕhať: V Paškovi sa ozýva bolesť ako v každom sedliakovi, keď ho trháš od zeme. (Kuk.);
opak. trhávať, -a, -ajú;
dok. k 1 trhnúť, k 3, 6 roztrhať, potrhať, k 4 vytrhať, k 5 natrhať, k 3 dotrhať, k 8 strhať
|| trhať sa
1. mykať sa, šklbať sa, hádzať sa, pomykávať sa: (Uviazaný pes) trhal sa na reťazi. (Tomašč.) Trhal sa ako malý dravček, polapený do klepca. (Tat.) (Dieťa) len nasilu šlo s ním, trhajúc sa mu z ruky. (Jégé); pren. Ženiť povolil syna, no teraz sa už na neveste trhajú (Tim.) hádajú sa.
2. dostávať trhlinu, roztrhávať sa, rozrusovať sa: hmla sa trhá, mračná, oblaky sa trhajú; nite sa trhajú; steny sa trhali ani staré plátno (Jil.); šrapnel sa trhá vo vzduchu (Urb.); odb. trhanie obrazu (v televízii) chyba obrazu spôsobená poruchou synchronizácie;
3. zried. oddeľovať sa, odtrhávať sa: Veľmi sa trhajú (gombíky). (Kuk.); pren. trhajú sa rodiny, zväzky, priateľstvá ap.; plač sa počínal trhať (Hor.) prestával; Srdce trhá sa v nej (Tim.) prežíva žiaľ, bôľ, muky.
4. zried. deliť sa na skupiny, odtŕhať sa jeden od druhého: Škoda sa nám trhať, mohli by sme pekne svorne nažívať. (Vaj.)
5. expr. (o koho, o čo, zried. i za kým) zápasiť, bojovať, javiť záujem o niekoho, o niečo: Dievky sa o teba priam trhajú. (Zgur.) O tú rekreáciu sa roľníčky netrhali. (Laz.) I pani prezidentka sa trhá za ňou. (Jégé)
6. expr. namáhať sa, úmorne pracovať, drieť, hrdlačiť: Deti nemáš, čo by si sa trhal. (Kuk.) V práci netrhá sa veľmi. (Podj.);
opak. trhávať sa;
dok. k 1 trhnúť sa, k 2 roztrhnúť sa i roztrhať sa, k 3 odtrhnúť sa, k 5, 6 potrhať sa