Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

roztržitý príd. neschopný sústrediť sa, nesústredený, nepozorný; svedčiaci o tom: r. žiak, r. učiteľ; r. úsmev;

roztržite, roztržito prísl.;

roztržitosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
roztržitý; roztržite, roztržito prísl.; roztržitosť ‑i ž.

nepozorný ktorý nedáva pozor, ktorý nevenuje niečomu pozornosť; svedčiaci o tom (op. pozorný) • nesústredený: nepozorný, nesústredený žiak; nesústredené čítanieroztržitý (ktorý má rozptýlenú pozornosť): nepozorný, roztržitý hlásateľnevšímavý (ktorý obyč. z ľahostajnosti nevenuje niečomu pozornosť): bol nepozorný, nevšímavý voči rodičom; nevšímavý vodičnegalantný (málo pozorný, všímavý voči ženám): negalantný tanečník


nesústredený ktorý nie je schopný sústrediť sa, zamerať pozornosť; svedčiaci o nesústredenosti (op. sústredený) • nekoncentrovaný (op. koncentrovaný): poslucháč bol na skúške nesústredený, nekoncentrovanýrozptýlený: rozptýlená myseľnepozorný (op. pozorný) • roztržitý: nepozorný, roztržitý vodič


popletený pociťujúci, prejavujúci zmätok, chaos v myslení, konaní, reakciách (o človeku); vyznačujúci sa zmätkom, nesúvislosťou, neusporiadanosťou • expr. dopletenýdomotaný: celá je popletená, pomotaná; dopletená, domotaná rečhovor. expr.: pomotanýpomútený: pomotaná, pomútená hlavaexpr.: pomítorenýzmítorený: pomítorená, zmítorená od radostisubšt. zmagorený • dezorientovaný (ktorý stratil orientáciu) • zmätenýexpr.: zmotanýzamotaný: dezorientovaná, zmätená myseľ; zmätené prejavy; zmotaný, zamotaný svetchaotickýneusporiadaný: ťažko vnímali profesorovu popletenú, chaotickú prednášku; chaotické, neusporiadané pomeryhovor. skomolený: skomolené vetybezhlavý (svedčiaci o nelogickosti, neusporiadanosti, nerozumnosti): bezhlavé správaniepomýlený (v dôsledku zmätku nesprávny): vykladal svoje pomýlené názoryexpr.: pomátanýohlúpenýosprostený: celkom je pomátaný, ohlúpený, osprostený z počítanianesúvislý (bez súvislosti, nadväzovania) • roztržitý (prejavujúci nesústredenosť): popletená, nesúvislá, roztržitá odpoveď študentapren. pejor. hotentotský: hotentotská reč


roztržitý neschopný sústrediť sa v danej chvíli al. vôbec; svedčiaci o takej vlastnosti (op. sústredený) • nesústredenýnepozorný: byť roztržitý, nesústredený, nepozorný pri prednáške; roztržitá, nesústredená, nepozorná myseľnervózny (svedčiaci o nervozite): nervózne pohyby, gestá (op. pokojné)

p. aj popletený

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

roztržitý príd. nesústredený, nepozorný: Ela bola roztržitá, prehadzovala po dva listy. (Vaj.) Býval namrzený, roztržitý, neraz bez príčiny začal nadávať. (Urb.); r. pohyb (Tim.);

roztržite/-o prísl.: odpovedať, hovoriť r., počúvať r., dívať sa, hľadieť r., správať sa r.;

roztržitosť, -ti ž.

Morfologický analyzátor

roztržitý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) roztržitý; (bez) roztržitého; (k) roztržitému; (vidím) roztržitého; (o) roztržitom; (s) roztržitým;

(traja) roztržití; (bez) roztržitých; (k) roztržitým; (vidím) roztržitých; (o) roztržitých; (s) roztržitými;


(jeden) roztržitejší; (bez) roztržitejšieho; (k) roztržitejšiemu; (vidím) roztržitejšieho; (o) roztržitejšom; (s) roztržitejším;

(štyria) roztržitejší; (bez) roztržitejších; (k) roztržitejším; (vidím) roztržitejších; (o) roztržitejších; (s) roztržitejšími;


(jeden) najroztržitejší; (bez) najroztržitejšieho; (k) najroztržitejšiemu; (vidím) najroztržitejšieho; (o) najroztržitejšom; (s) najroztržitejším;

(štyria) najroztržitejší; (bez) najroztržitejších; (k) najroztržitejším; (vidím) najroztržitejších; (o) najroztržitejších; (s) najroztržitejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) roztržitý; (bez) roztržitého; (k) roztržitému; (vidím) roztržitý; (o) roztržitom; (s) roztržitým;

(tri) roztržité; (bez) roztržitých; (k) roztržitým; (vidím) roztržité; (o) roztržitých; (s) roztržitými;


(jeden) roztržitejší; (bez) roztržitejšieho; (k) roztržitejšiemu; (vidím) roztržitejší; (o) roztržitejšom; (s) roztržitejším;

(dva) roztržitejšie; (bez) roztržitejších; (k) roztržitejším; (vidím) roztržitejšie; (o) roztržitejších; (s) roztržitejšími;


(jeden) najroztržitejší; (bez) najroztržitejšieho; (k) najroztržitejšiemu; (vidím) najroztržitejší; (o) najroztržitejšom; (s) najroztržitejším;

(tri) najroztržitejšie; (bez) najroztržitejších; (k) najroztržitejším; (vidím) najroztržitejšie; (o) najroztržitejších; (s) najroztržitejšími;


ženský rod

(jedna) roztržitá; (bez) roztržitej; (k) roztržitej; (vidím) roztržitú; (o) roztržitej; (s) roztržitou;

(štyri) roztržité; (bez) roztržitých; (k) roztržitým; (vidím) roztržité; (o) roztržitých; (s) roztržitými;


(jedna) roztržitejšia; (bez) roztržitejšej; (k) roztržitejšej; (vidím) roztržitejšiu; (o) roztržitejšej; (s) roztržitejšou;

(dve) roztržitejšie; (bez) roztržitejších; (k) roztržitejším; (vidím) roztržitejšie; (o) roztržitejších; (s) roztržitejšími;


(jedna) najroztržitejšia; (bez) najroztržitejšej; (k) najroztržitejšej; (vidím) najroztržitejšiu; (o) najroztržitejšej; (s) najroztržitejšou;

(tri) najroztržitejšie; (bez) najroztržitejších; (k) najroztržitejším; (vidím) najroztržitejšie; (o) najroztržitejších; (s) najroztržitejšími;


stredný rod

(jedno) roztržité; (bez) roztržitého; (k) roztržitému; (vidím) roztržité; (o) roztržitom; (s) roztržitým;

(tri) roztržité; (bez) roztržitých; (k) roztržitým; (vidím) roztržité; (o) roztržitých; (s) roztržitými;


(jedno) roztržitejšie; (bez) roztržitejšieho; (k) roztržitejšiemu; (vidím) roztržitejšie; (o) roztržitejšom; (s) roztržitejším;

(dve) roztržitejšie; (bez) roztržitejších; (k) roztržitejším; (vidím) roztržitejšie; (o) roztržitejších; (s) roztržitejšími;


(jedno) najroztržitejšie; (bez) najroztržitejšieho; (k) najroztržitejšiemu; (vidím) najroztržitejšie; (o) najroztržitejšom; (s) najroztržitejším;

(tri) najroztržitejšie; (bez) najroztržitejších; (k) najroztržitejším; (vidím) najroztržitejšie; (o) najroztržitejších; (s) najroztržitejšími;

roztržitý [-tr-, -ter-] príd
1. rozdvojený, rozdelený; nejednotný, nesvorný: rowne yako tolyko gedneho Boha we trech osobach mame, budme sworni a ne rostržiti tc 1631; pany arbitri tu gistu roztržitu summu wgedno napsaly necpaly 1670; Buh neučynyl Ewu ze zeme gako Adama, ale učynyl gu z rebra geho, aby manželowe mezy sebu nebily roztržity a geden od druheho rozdeleny, ale gako geden ská 18. st; (Morávius) po celé kragině klewety skrze roztržitých kazateluw rozsýwatj poručil, aby zemanstwo k nawrácenj cyrkewných a duchowných statkuw prinúceno bylo žs 1764; (bratia) swarliwj a roztržytj ludja byli s. l. 1773
2. nesústredený, nepozorný: ó, můg Pane a Bože, nenecheg mne wjce z gedneg do wjceg wěcý roztržitým býti mps 1777; člowěk býwá mnohými starostmi roztržitý ko 1782; kupcowe w chramu pohorssliwe kupčenj mawagu, pobožnost mnozych rozteržitu činga sj 18. st;
-e prísl k 1: tehdy wčas wimeneni ma se wssecko podla aestimatie nauplne simul et semel a nje roztržjte položjti s. l. 1726; disconditer: roztržiťe pd 18. st; k 2: (modleníci) modlili se roztržjtě, modlili se prosice za wecy marne, neužjtečne a sskodliwe sk 1697; muze w stawu manzelském kazdj Bohu sluzit, ale w panenském spusobnégsi a ne tak roztrzjte káz 18. st;
-osť ž
1. roztržka, hádka, spor, nezhoda: od nekolika pominulich rokův nemale zwady a roztržytosti vznikly a držane bily mezy richtarmy stranovskymy (!) strečno 1669; mezy mimi ditkamy po meg smrty zeby nigakeg roztrzytosty, sudow a kiselosty nebilo, takito poradek ze statku meho zanechawam príles 1713; za osem rokuw sme bez manželskeg roztrzitosty žilj liptov 1760; čo po strible, zlate, kde neni svornosti, kde su dva serdečka vše v rozteržitosti pv 18. st
2. ľahkomyseľnosť, roztopašnosť: neqvities: ssybalstwo, roztržitost ks 1763; gesly téhdy srdco od túlawych roztržitost zadržati nemožess, w wúli sa nepostrass, ostatek na wúlu bózsku poruč blr 18. st

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor