roztržitý príd. neschopný sústrediť sa, nesústredený, nepozorný; svedčiaci o tom: r. žiak, r. učiteľ; r. úsmev;
roztržite, roztržito prísl.;
roztržitosť -i ž.
roztržitý -tá -té 2. st. -tejší príd.
nepozorný ktorý nedáva pozor, ktorý nevenuje niečomu pozornosť; svedčiaci o tom (op. pozorný) • nesústredený: nepozorný, nesústredený žiak; nesústredené čítanie • roztržitý (ktorý má rozptýlenú pozornosť): nepozorný, roztržitý hlásateľ • nevšímavý (ktorý obyč. z ľahostajnosti nevenuje niečomu pozornosť): bol nepozorný, nevšímavý voči rodičom; nevšímavý vodič • negalantný (málo pozorný, všímavý voči ženám): negalantný tanečník
nesústredený ktorý nie je schopný sústrediť sa, zamerať pozornosť; svedčiaci o nesústredenosti (op. sústredený) • nekoncentrovaný (op. koncentrovaný): poslucháč bol na skúške nesústredený, nekoncentrovaný • rozptýlený: rozptýlená myseľ • nepozorný (op. pozorný) • roztržitý: nepozorný, roztržitý vodič
popletený pociťujúci, prejavujúci zmätok, chaos v myslení, konaní, reakciách (o človeku); vyznačujúci sa zmätkom, nesúvislosťou, neusporiadanosťou • expr. dopletený • domotaný: celá je popletená, pomotaná; dopletená, domotaná reč • hovor. expr.: pomotaný • pomútený: pomotaná, pomútená hlava • expr.: pomítorený • zmítorený: pomítorená, zmítorená od radosti • subšt. zmagorený • dezorientovaný (ktorý stratil orientáciu) • zmätený • expr.: zmotaný • zamotaný: dezorientovaná, zmätená myseľ; zmätené prejavy; zmotaný, zamotaný svet • chaotický • neusporiadaný: ťažko vnímali profesorovu popletenú, chaotickú prednášku; chaotické, neusporiadané pomery • hovor. skomolený: skomolené vety • bezhlavý (svedčiaci o nelogickosti, neusporiadanosti, nerozumnosti): bezhlavé správanie • pomýlený (v dôsledku zmätku nesprávny): vykladal svoje pomýlené názory • expr.: pomátaný • ohlúpený • osprostený: celkom je pomátaný, ohlúpený, osprostený z počítania • nesúvislý (bez súvislosti, nadväzovania) • roztržitý (prejavujúci nesústredenosť): popletená, nesúvislá, roztržitá odpoveď študenta • pren. pejor. hotentotský: hotentotská reč
roztržitý neschopný sústrediť sa v danej chvíli al. vôbec; svedčiaci o takej vlastnosti (op. sústredený) • nesústredený • nepozorný: byť roztržitý, nesústredený, nepozorný pri prednáške; roztržitá, nesústredená, nepozorná myseľ • nervózny (svedčiaci o nervozite): nervózne pohyby, gestá (op. pokojné)
p. aj popletený
roztržitý príd. nesústredený, nepozorný: Ela bola roztržitá, prehadzovala po dva listy. (Vaj.) Býval namrzený, roztržitý, neraz bez príčiny začal nadávať. (Urb.); r. pohyb (Tim.);
roztržite/-o prísl.: odpovedať, hovoriť r., počúvať r., dívať sa, hľadieť r., správať sa r.;
roztržitosť, -ti ž.
roztržitý [-tr-, -ter-] príd 1. rozdvojený, rozdelený; nejednotný, nesvorný: rowne yako tolyko gedneho Boha we trech osobach mame, budme sworni a ne rostržiti (TC 1631); pany arbitri tu gistu roztržitu summu wgedno napsaly (NECPALY 1670); Buh neučynyl Ewu ze zeme gako Adama, ale učynyl gu z rebra geho, aby manželowe mezy sebu nebily roztržity a geden od druheho rozdeleny, ale gako geden (SKá 18. st); (Morávius) po celé kragině klewety skrze roztržitých kazateluw rozsýwatj poručil, aby zemanstwo k nawrácenj cyrkewných a duchowných statkuw prinúceno bylo (ŽS 1764); (bratia) swarliwj a roztržytj ludja byli (s. l. 1773) 2. nesústredený, nepozorný: ó, můg Pane a Bože, nenecheg mne wjce z gedneg do wjceg wěcý roztržitým býti (MPS 1777); člowěk býwá mnohými starostmi roztržitý (KO 1782); kupcowe w chramu pohorssliwe kupčenj mawagu, pobožnost mnozych rozteržitu činga (SJ 18. st); -e prísl k 1: tehdy wčas wimeneni ma se wssecko podla aestimatie nauplne simul et semel a nje roztržjte položjti (s. l. 1726); disconditer: roztržiťe (PD 18. st); k 2: (modleníci) modlili se roztržjtě, modlili se prosice za wecy marne, neužjtečne a sskodliwe (SK 1697); muze w stawu manzelském kazdj Bohu sluzit, ale w panenském spusobnégsi a ne tak roztrzjte (Káz 18. st); -osť ž 1. roztržka, hádka, spor, nezhoda: od nekolika pominulich rokův nemale zwady a roztržytosti vznikly a držane bily mezy richtarmy stranovskymy (!) (STREČNO 1669); mezy mimi ditkamy po meg smrty zeby nigakeg roztrzytosty, sudow a kiselosty nebilo, takito poradek ze statku meho zanechawam (PRÍLES 1713); za osem rokuw sme bez manželskeg roztrzitosty žilj (LIPTOV 1760); čo po strible, zlate, kde neni svornosti, kde su dva serdečka vše v rozteržitosti (PV 18. st) 2. ľahkomyseľnosť, roztopašnosť: neqvities: ssybalstwo, roztržitost (KS 1763); gesly téhdy srdco od túlawych roztržitost zadržati nemožess, w wúli sa nepostrass, ostatek na wúlu bózsku poruč (BlR 18. st)