roztopiť dok.
1. pôsobením tepla premeniť na tekutinu, rozpustiť: slnko r-lo sneh, r. maslo
2. dať rozpustiť niečo tuhé: r. cukor v káve;
nedok. roztápať -a
// roztopiť sa
1. pôsobením tepla sa stať tekutým, rozpustiť sa: ľad, syr sa r-l
2. rozplynúť sa v kvapaline, rozpustiť sa: cukor sa v čaji rýchlo r-l;
nedok. roztápať sa
pustiť sa 1. začať niečo robiť, začať nejakú činnosť • dať sa: pustili sa, dali sa s chuťou do kosenia; pustiť sa, dať sa do jedla • chytiť sa • chopiť sa: bez slova sa chytili, chopili do roboty; nemá sa čoho chytiť, chopiť • pribrať sa • prichytiť sa: pomaly sa pribrala do pletenia; prichytiť sa do varenia • prikročiť • pristúpiť (obyč. v úradnom styku): hneď prikročili, pristúpili k riešeniu naliehavej úlohy • podobrať sa • podujať sa (s vedomím zodpovednosti): podobrali, podujali ste sa na ťažkú úlohu • priprieť sa (s premáhaním vôle): priprieť sa do štúdia • kniž. jať sa: jať sa do práce • expr.: vhryznúť sa • zahryznúť sa • pozahrýzať sa (postupne) • hovor. expr.: vrhnúť sa • zažrať sa: s veľkým elánom sa vrhli, zažrali do problému, do čítania • pohrúžiť sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa do čítania, do roboty • expr.: schytiť sa • vychytiť sa (zrazu sa pustiť do niečoho): schytila sa, vychytila sa upratovať; schytiť sa na útek • hovor. expr. lapiť sa: lapiť sa do roboty • fraz. vyhrnúť si rukávy: neotáľali, vyhrnuli si hneď rukávy • zastaráv. oddať sa: oddal sa rozjímať • hovor. spustiť (o reči, speve a pod.): spustiť krik, plač
2. začať sa pohybovať istým smerom, začať ísť niekam • dať sa • vydať sa: pustili sa, dali sa, vydali sa na cestu domov • zamieriť • vykročiť • pobrať sa: po dlhšom rozmýšľaní zamieril, vykročil, pobral sa doprava • podať sa: podali sa rezko ku kostolu • expr.: schytiť sa • vychytiť sa • rozbehnúť sa (naraz, prudko): naraz sa schytili, vychytili smerom k divadlu • hovor. vziať (to): vzal to krížom cez polia
3. (o tuhých látkach) pôsobením tepla sa stať tekutým al. sa rozplynúť v tekutine • rozpustiť sa • roztopiť sa: sneh sa cez obed pustil, rozpustil, roztopil • stopiť sa: ľad sa v pohári stopil • vyškvariť sa • rozškvariť sa (pustiť sa škvarením): slanina sa na ohni vyškvarila, rozškvarila
rozmrznúť prestať byť zamrznutý • odmrznúť: zem, pôda rozmrzla, odmrzla; mrazená zelenina odmrzla • rozpustiť sa • roztopiť sa • roztaviť sa (stať sa kvapalným): ľad, sneh sa rozpustil • porozmŕzať • poodmŕzať (postupne; o viacerých veciach)
rozpustiť 1. povoliť niečo zviazané • uvoľniť • rozviazať: rozpustila, rozviazala si vlasy
2. niečo tuhé uviesť do tekutého stavu • roztopiť: rozpustil, roztopil kocky ľadu • stopiť • vytopiť: vytopila masť, stopila maslo • roztaviť • rozliať (veľkým teplom): roztavili železo, olovo; rozliali oceľ • vyškvariť • rozškvariť (škvarením): vyškvariť slaninu • porozpúšťať (postupne)
3. p. roztiahnuť 1
roztiecť sa 1. tečením sa rozplynúť na rozličné strany • rozliať sa • vyliať sa: farba sa roztiekla, rozliala • poroztekať sa • porozlievať sa • povylievať sa (postupne): víno sa poroztekalo
2. stať sa veľmi mäkkým • roztopiť sa • rozpustiť sa • rozliať sa: maslo sa roztieklo, rozlialo
roztopiť p. rozpustiť 2
roztopiť, -í, -ia dok.
1. (čo) premeniť tuhú látku na kvapalinu (obyč. pôsobením tepla), roztaviť, rozpustiť: r. na rajnici masť, maslo; slnce roztopilo sneh, ľad; r. rudu; roztopené sklo, zlato, olovo; roztopený parafín; pren. r. bolesť, zatrpklosť niekoho rozptýliť;
2. (čo v čom) niečo tuhé nechať rozplynúť, rozpustiť v kvapaline: r. vo vode cukor, mydlo;
nedok. roztápať, -a, -ajú
|| roztopiť sa
1. (o tuhých látkach) pôsobením tepla premeniť sa na kvapalinu, roztaviť sa, rozpustiť sa: sneh, vosk sa roztopí, kovy sa roztopia, smola sa roztopila;
pren. zaniknúť, stratiť sa, zmiznúť, rozplynúť sa: nenávisť sa roztopila (Zúb., Karv.); húževnatosť sa roztopila (Krno); odpor sa roztopil (Vaj.); Ako sa roztopí jedným razom celá dôstojnícka sláva! (Kuk.) Prišla drahota, všetky úspory sa roztopili (Min.) minuli sa; pren. Vraví hlasom, že ľad by sa roztopil (Kuk.) milým, prívetivým. Tak chladno hľadí a pred chvíľou mala sa roztopiť (Kuk.) bola veľmi milá, prívetivá. Pri jedle by sa roztopil a pri práci zmrzol (Kal.) žart. rád je a nerád pracuje.
● je mi na roztopenie, idem sa roztopiť, veď sa roztopím je mi veľmi teplo, horúco; div sa mu (jej) srdce neroztopí o niekom veľmi citlivom, citovom;
2. (v čom) rozplynúť sa, rozpustiť sa v kvapaline: cukor sa v káve rýchlo roztopí;
topiť2, -í, -ia nedok. (čo) teplom uvádzať niečo do tekutého stavu, rozpúšťať, roztápať, taviť: slnko topí sneh, ľad; t. masť, slaninu; topené maslo; Medenú rudu topili v rozžeravených peciach. (Al.); fyz. bod topenia pri ktorom sa tuhá látka mení na kvapalnú; pren. Veľký mesiac topil mračná a prelieval sa štrbinami k chladnej jesennej zemi (Urb.) trhal;
opak. topievať, -a, -ajú;
dok. roztopiť
|| topiť sa meniť sa pôsobením tepla z tuhého stavu na tekutý, rozpúšťať sa, roztápať sa, taviť sa: sneh, ľad sa topí, maslo, vosk sa topí; kovy sa topia pri vysokej teplote; pren. Hnev sa začal topiť náhlym prívalom tajomníkovho smiechu (Jaš.) začal ustupovať;
opak. topievať sa;
dok. roztopiť sa
roztápať, roztápať sa p. roztopiť
roztopiť dk 1. čo pôsobením tepla premeniť tuhú látku na tekutinu, roztaviť, rozpustiť niečo: mnohem diwnegssy gest, že hrom měd, zlato, stribro roztopi a nadobe, w ktereg tito wecy gsau skrite, nic zhola neusskody sk 1697; wezmy sadla geden funth, roztop ho rt 17. st; rostop jeden ffunt topeneho masla rn 17.–18. st; rostopel kuchar mogu gednu czinowu misu žilina 1712; pren roztopil jsem hu (moftiho dcéru) ja ništmeňéj zčástki písmem takímto, zčástki pak ústovňe natolko, že po ňedlhém čase milovala br 1785 obmäkčil som ju 2. čo v čom dať rozpustiť tuhú látku v kvapaline: wezmi zabaciny a roztop w nj malo ljadku a prikladeg na čelo ht 1760; užitečnegssj bude kaupel, gestliže se málo mýdla v wodě roztopj tis 1788; -ovať, roztápať ndk k 1: za kotliczek medeny log roztapat, ponewadž se z hrnczi nestačsilo, f 1 d 40 žilina 1716; oheň driwi na uhel obraca, metal roztopuge gš 1758; liqvo: topjm, roztopugem, rozpússťám; replumbo: olowo roztopugem, rozpússťám ks 1763; roztopúvať frekv k 1: liquefacere frequent: roztopuwati pd 18. st; roztopiť sa dk 1. pôsobením tepla sa stať tekutým, rozpustiť sa: kdy se (sadlo) roztopilo, polož wssecky oznamene wecy pomaličky wnitr rt 17. st; polož ho (hrniec) také na uhlj žiwé prázny, aby se rozpálil a roztopila se meď geho kb 1757; od horučosti se roztopá wssecky wěcy k žiwotu potrebné wp 1768; od mastneg tráwy prjcházagjca tučnost (oviec) se roztopí a na ostré kyslé wláhy obrátj, která nečistota sypanice donássa vov 1779; wosk se welice lachko rostopi s pomocu ohne pr 18. st • hora ocelowa w okamženy gak wosk neb maslo bi se roztopila mik 18. st úplne by sa rozplynula 2. rozplynúť sa v kvapaline, rozpustiť sa: naleg wody tak mnoho, aby se wssecko roztopilo rta 17. st; -ovať sa, -ievať sa, roztápať sa ndk k 1: kowi se y rostopyewagj kob 1666; liqvor: rozpljwám sa, roztopugem sa ks 1763; liqueo: meknu, roztapam se ml 1779 • hory gakossto wosk se roztopugu mk 18. st strácajú svoj tvar
roztopovať, roztopovať sa, roztopúvať p. roztopiť