roztisnúť, -ne, -nú, -sol dok. (čo)
1. tlačením, tlakom zväčšiť objem niečoho: Niekedy sa mu pozdávalo, že bude musieť roztisnúť dvor. (Hor.) Anča by chcela steny na nej (na chyžke) roztisnúť. (Taj.) Sám sa pustí do jedla, keď sa mu droby roztisnú. (Heč.); pren. bás. Svetlo roztislo úzku štrbinu úsvitu (Gráf) začalo svitať.
● malo mu (jej) prsia r., div mu (jej) prsia neroztislo a) od zlosti; b) od túžby; c) od strachu;
2. tisnutím, tlakom roztvoriť (obyč. na dve strany, dvoma smermi): Roztisla rýchle obločné krídla. (Heč.) Miestnosť bola plná a ešte museli roztisnúť dvere. (Karv.);
nedok. roztískať, -a, -ajú