roztápať, roztápať sa p. roztopiť, roztopiť sa
roztopiť, -í, -ia dok.
1. (čo) premeniť tuhú látku na kvapalinu (obyč. pôsobením tepla), roztaviť, rozpustiť: r. na rajnici masť, maslo; slnce roztopilo sneh, ľad; r. rudu; roztopené sklo, zlato, olovo; roztopený parafín; pren. r. bolesť, zatrpklosť niekoho rozptýliť;
2. (čo v čom) niečo tuhé nechať rozplynúť, rozpustiť v kvapaline: r. vo vode cukor, mydlo;
nedok. roztápať, -a, -ajú
|| roztopiť sa
1. (o tuhých látkach) pôsobením tepla premeniť sa na kvapalinu, roztaviť sa, rozpustiť sa: sneh, vosk sa roztopí, kovy sa roztopia, smola sa roztopila;
pren. zaniknúť, stratiť sa, zmiznúť, rozplynúť sa: nenávisť sa roztopila (Zúb., Karv.); húževnatosť sa roztopila (Krno); odpor sa roztopil (Vaj.); Ako sa roztopí jedným razom celá dôstojnícka sláva! (Kuk.) Prišla drahota, všetky úspory sa roztopili (Min.) minuli sa; pren. Vraví hlasom, že ľad by sa roztopil (Kuk.) milým, prívetivým. Tak chladno hľadí a pred chvíľou mala sa roztopiť (Kuk.) bola veľmi milá, prívetivá. Pri jedle by sa roztopil a pri práci zmrzol (Kal.) žart. rád je a nerád pracuje.
● je mi na roztopenie, idem sa roztopiť, veď sa roztopím je mi veľmi teplo, horúco; div sa mu (jej) srdce neroztopí o niekom veľmi citlivom, citovom;
2. (v čom) rozplynúť sa, rozpustiť sa v kvapaline: cukor sa v káve rýchlo roztopí;
nedok. roztápať sa