Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

rozsúdiť -i dok.

1. vyniesť rozsudok ako sudca: r. spor, r. hádajúcich sa

2. hovor. rozhodnúť (význ. 2): otec r-l, že syn pôjde do školy;

nedok. rozsudzovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rozsudzovať ‑uje ‑ujú nedok.

rozhodovať 1. vynášať úsudky o niečom a tým odstraňovať pochybnosti: správne, zle rozhodovaťodb. decidovať: decidovať o predložených žiadostiachsúdiť (v súdnom procese): súdiť, či je obžalovaný vinnýmať posledné slovo: u nás má posledné slovo otecpejor. poručníkovať (rozhodovať za niekoho, ovládať niečie konanie): nie som dieťa, aby mi niekto poručníkovalrozkazovať (určovať, čo a ako má byť): v rodine rozkazovala mamarozsudzovať (rozhodovať ako sudca): hádky v dedine obyčajne rozsudzoval richtár

2. viesť športové stretnutie • hovor. sudcovať: rozhodoval, sudcoval všetky dôležité zápasy


rozsudzovať p. rozhodovať 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rozsúdiť, -i, -ia dok.

1. (čo, koho, zried. i medzi kým) rozhodnúť o niečom ako sudca, vyniesť rozsudok: Dajte hádku vašu rozsúdiť starešinstvu srbskému. (Kal.) Dobre, ja vás rozsúdim. (Dobš.) Chlapci, ja rozsúdim medzi vami. (Kal.)

2. (so spoj. že, či i bezpredm.) určiť, rozhodnúť: Nech Jančuš rozsúdi, či by to nepatrilo inému. (Min.) Náčelník rozsúdil: „Fiera bude in ordine!“ (Kuk.) Slúžny rozsúdil, že môže dievča maľovať. (Taj.)

3. (bezpredm. i čo) urobiť si úsudok o niečom, o niekom, posúdiť niečo, niekoho, usúdiť: „Muselo sa jej dobre vodiť,“ rozsúdila rozvažitá Matija. (Kuk.) Táto cesta bola jeho najväčšia zásluha, ako to kamaráti rozsúdili. (Taj.) Rozsúdil aj moju prvú knižku. (Min.);

nedok. rozsudzovať, -uje, — ujú


rozsudzovať p. rozsúdiť

Morfologický analyzátor

rozsudzovať nedokonavé sloveso
(ja) rozsudzujem VKesa+; (ty) rozsudzuješ VKesb+; (on, ona, ono) rozsudzuje VKesc+; (my) rozsudzujeme VKepa+; (vy) rozsudzujete VKepb+; (oni, ony) rozsudzujú VKepc+;

(ja som, ty si, on) rozsudzoval VLesam+; (ona) rozsudzovala VLesaf+; (ono) rozsudzovalo VLesan+; (oni, ony) rozsudzovali VLepah+;
(ty) rozsudzuj! VMesb+; (my) rozsudzujme! VMepa+; (vy) rozsudzujte! VMepb+;
(nejako) rozsudzujúc VHe+;

rozsúdiť dk
1. čo (čím), koho, medzi kým, proti komu, podľa koho práv vyniesť rozhodnutie súdu: kazali sme gim (obidvom stranám) gegich prawdy dolow poloziti, abychme miezi nimy sprawedliwie vmieli rozsuditi blatnica 1479 sčl; den prawny, kdy se ta zlobywost ma prawem rozsudit, vložen gest ad 13. diem marcj beckov 1608; sine acceptone personarum jus dicere: nehledjce na osobu práwo rozsuditi, učiniti wu 1750; uderil by kdo ženu tehótnu a potratila by, poddany bude pokute, kolikó by manžel ženi požádal a sudcowé aby rozsúdili kb 1757; indicta de causa damnari: bez obhagného slysseňá rozsúditi ks 1763; v tom se utikame k slavnej stolici, aby svym vysokym sudem to rosuditi račila l. teplá 1774
2. rozhodnúť, určiť: nech rači W. Oswicenost rossudit, že neni možne y platit, y poradkowat selec 1727; nenj mezi wamy mudreho ani gedneho, kteriž bi mohl rosudity mezi bratrimi swimy? le 1730; zišli sme sa šecga pred sl. panstwj a rosudilj tak, abi sa Nyegyelištanja nikda dalej nechitalj, len po wrch d. tisovník 1774; aspon dnes rozsudme a poznagme, že na swete tomto žádne sstestj se nenachádza sj 18. st
3. čo urobiť si úsudok o niečom, posúdiť, zhodnotiť niečo: prosiece unižene a pokorne pro milosrdenstwi a odplatu božj, žeby račili ste rozwažit a rosudit tuto wec jasenica 1656; datie my oprawdiwe na znamost, gak sa ta wecz stala, to panom prislucha, ponewač sa w panskich gruntoch stalo, tak budiem wediet rossudit wssetku wecz bučany 1721; ga tehdy rozsudyc naproty husytum tj slowa, poradne sem to zawrel duh 1723; to newigeme, kolko dny učiny, nech Wassa Urozena Milost to rosuda samy moškovec 1741; snadno se muže rozsudity, že (živôtiky) na sskodu bity musegu šd 1784
4. čo (od čoho) rozoznať niečo (od niečoho): popreg y mnie, Bože mug, srdce mudre, abich dobre od zleho rozeznatj, prawdu od falssj rozsuditj mohl kt 1753; když tri križe ze zemi wikopali, rozeznati aneb rosuditi nemohli, ktery bi bil oprawdiwy križ Krysta Gežisse ms 1758;
rozsudzovať [-sudz-, -sud-, -suď-, -suz-] ndk k 1: arbitrium facio: rozsuďugem ks 1763; giný pretržki lidu rozsuzuwali bpr 1787; (obrátený) telesni, ač tagiti nemuže, že hrich ma, ten vszak praudive nerozsudzuge slovem božim, než drži za hrich ss 18. st; k 2: odpórnósti potlačuge los, y mezy mocnyma také rozsuďuge kb 1757; nerozsuzuge, že gjm (včelám) gest w společnosti lépé byt, nežli když se na mnohé strany skrze rogenj trhagi go 1792; k 3: rozpomeňme se sami na sebe a rozsuďugme swědomi nasse, kolikráte sme zhressyli mp 1718; duchowne wecy duchowne magi rosuzowane bity le 1730; čnost, miloserdenstwy, zasluchy nerossudzugu, ale psoty polechcuge (!) sj 18. st; censor: který néco rozsuzuge grp 1771; k 4: pod wrškem hlawy prebiwa saud, kteryž rozdilnosti wecy rozsuzuge koa 17. st; nekdo rosuzuge mezi dnem a dnem a nekdo sudy každy den le 1730; (Herodes) bezbožnich katuw wjsjla protj newjnnim ditkam, ktere gesste newedelj rozsuzowatj mezj dobrim a zljm cs 18. st;
rozsudzovať sa ndk s kým súdiť sa s niekým: wčil stógte, abych sa rozsúdówal s wáma pred Pánem; súd Páňe gest z lidem geho a z Yzrahélom sa rozsúďowat bude kb 1757

rozsudzowať_1 rozsudzowať rozsudzowať_2 rozsudzowať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor