rozsudok -dku m. rozhodnutie súdu vynesené na konci súdneho procesu: vyniesť r.; r. ešte nie je právoplatný; r. smrti; odvolať sa proti r-u
rozsudok -dku pl. N -dky m.
rozhodnutie 1. vyslovenie úsudku, ktorým sa s konečnou platnosťou odstraňuje nejasnosť al. spornosť: rozhodnutie súdu • uznesenie (obyč. kolektívne rozhodnutie): výbor prijal uznesenie • výnos (úradne zverejnené rozhodnutie): výnos ministerstva • nariadenie (úradné rozhodnutie): podľa nariadenia vlády • ustanovenie (úradné rozhodnutie): ustanovenie závetu • dekrét (rozhodnutie s povahou zákona): vládnuť pomocou dekrétov • výrok: vyriecť výrok • rozsudok (rozhodnutie súdu vynesené na konci súdneho procesu): odvolať sa proti rozsudku • súd (súdne rozhodnutie): vyniesť súd • kniž. verdikt: verdikt rozhodcu • kniž. ortieľ (odsudzujúci rozsudok): vykonať ortieľ • kniž. edikt (úradný výnos)
2. úmysel niečo vykonať • odhodlanie • predsavzatie: pevné rozhodnutie, odhodlanie nepovoliť; dozrelo v ňom odhodlanie, predsavzatie ísť študovať
rozsudok rozhodnutie súdu vynesené na konci súdneho procesu • kniž.: ortieľ • verdikt: vyniesť rozsudok, ortieľ, verdikt; vykonať ortieľ smrti • zastar. sentencia (Vansová) • výrok: súdny výrok • súd: vyriecť súd nad niekým
rozsudok, -dku m.
1. práv. výrok al. rozhodnutie súdu vynesené na konci súdneho pojednávania: vykonať, vyniesť, podpísať, prečítať r., zrušiť r.; konečný, právoplatný r., oslobodzujúci r., r. smrti; protestovať, odvolať sa proti r-u;
2. rozhodnutie, úsudok, názor: Ťažko jej bolo vyniesť na sebou rozsudok. (Fig.) Nemal som vynášať rozsudok. (Heč.) Trýzni ju (Ernu) príkry rozsudok, ktorý (Igor) vyniesol. (Jaš.)
3. zastar. schopnosť uvažovať, rozmýšľať, súdnosť, úsudok: (Štúr) ostril vtip a rozsudok budúcich svojich poslucháčov. (Hurb.) Na starú sa neodvolávaj, ona už nemá dobrého rozsudku. (Kuk.);
rozsudkový príd.: r. výrok, r. poplatok
rozsudok [-ok, -ek] m 1. práv rozhodnutie súdu vynesené na konci súdneho procesu: Thomass Bakaler starssy bratr ginssyho statku otczowskeho gim (bratom) mnoho utratil a pewneho dluhu gym wedle rozsudku prawa nasseho nieczo zustal dluzen (P. ĽUPČA 1552); pakli bi se stranam ten rozsudek nezdal, stolicze hned in prima instantia aby mezy nimy hned rozsudek uczinila (TRENČÍN 1597); co nassel? (Pán Boh) Pri sudnych stolicijch neprawe sudy, za dary kupene rosudky (SK 1697); ktery na rozkaz geho (richtára) se neustanowj, ma gednim zlatim rh trestanj bit y na tele podle rozsudku magistratu ma pokutowanj bit (BOCA 1760); toto ale zdá se mi, žeby nebil sprawedliwi rozsúdek (VP 1764) 2. rozhodnutie, posúdenie, uváženie: jestliže by buducné žito anebo pivo podraželo, techda podle rozsudku urednikoveho vetší suma za týchto 8 sudúv piva platiti bude (BOJNICE 1614 U2); a tak milostivi pani, my se na rosudek milostivej vrchnosti nechavame (STAŠKOV 1671 LP); nowy cechmister ma bity s prisahu potwerdeny, ze chcze bohatemu, chudobnemu sprawedliwe rosudek czinity (CA 1675); s teg teda pričyni Wasse Milosti ponižene prosim, aby račyly podle sweho mudreho rosudku rozwažyty (TURIEC 1710); wisse dolozeni dwa zide, nemohucze se meczi sebu ugednostaynit, dobrowolne pristali a priwolili na nass rossudek (ČACHTICE 1737) F. vziať v bedlivý r. koho, vziať do r-u koho uvážiť, rozhodnúť o niekom: kdiž nekdo s žalobu predstupi, ma (cechmajster) bez wsseho prohljdanj na osobu gednu y druhu stranku w tichosti wislissati a w bedliwy rozsudok wzjti (D. KUBÍN 1791); takoweto gedneg y druh (!) stranky praetensij do rozwaženy a do rozsudku wezmuce, sme opet k pratelskemu zrownany swe obe strany napomenuly (KRUPINA 1734) 3. schopnosť uvažovať, rozmýšľať, súdnosť, úsudok: oko ňemagic rozsudku, čo mu ge k libosti, to do srdca žada wtlačit k nasilneg milosti (GV 1755); (Raduch) pri dobrej pamety a uplnem rozsudku postaweny, rozwažujice sobe krechkost a nestalost žiwobiti lidskeho a gistotu rozluceny s tymto marnym swetem (L. MIKULÁŠ 1760); tento milosti prostredek, jestli k zdravemu rosudku se nenavratite, jestli vinu vašu nenapravite, strašlive trestani budete (RUŽOMBEROK 1786 DPB)