rozskočiť sa -čí sa -čia sa rozskoč sa! -čil sa -čiac sa -čený -čenie (sa) dok.
rozskočiť sa, -í, -ia dok.
1. skokom sa od seba vzdialiť, odskočiť od seba: voly sa rozskočili; Diví jazdci sa rozskočili. (Jégé); hovor. brána sa rozskočila, dvere sa rozskočili prudko sa roztvorila(-i);
2. roztrhnúť sa, rozpadnúť sa, puknúť; pren. Jeho pokoj sa rozskočí na márne kúsky (Vaj.) pominie sa.
● ide sa mi (jej) srdce r., div sa mu (jej) srdce nerozskočilo a) od veľkého šťastia; b) od veľkého žiaľu, od bolesti; hlava sa mu (jej) ide r., div sa mu (jej) hlava nerozskočí a) od bolesti; b) od starostí
rozskočiť dk puknúť, prasknúť: dissilire: rozskočiti (PD 18. st); rozskakávať ndk/frekv: dissilire frequent: rozskákáwati (PD 18. st); rozskočiť sa dk rozletieť sa, puknúť, prasknúť: ten čzlowiek takowau mocz ma, kdyby gi uwrhl do sklenicze, w niž by wino s gedem smissene bylo, hned se sklenice rozskočy (KORYČANY 1560); rozskakovať sa ndk: dissulto: rozskakugem se (KS 1763); dissilire imperf: rozskakowati sa (PD 18. st)