rozriedený -ná -né príd.
riedky 1. ktorý má slabšiu konzistenciu; ktorý obsahuje menej podstatných častíc (op. hustý) • zriedený • riedený • rozriedený (obyč. pridaním nejakej tekutiny): riedka, zriedená natieracia farba; riedky, riedený, rozriedený roztok • hovor. pančovaný (ktorý pridaním tekutiny, obyč. vody stratil pôvodnú chuť): pančované víno • vodnatý • vodavý (v ktorom prevláda voda nad pôvodnými časticami): uvarila vodnatú, vodavú polievku • pren. pejor. brečkový (ako brečka): brečkový čaj • slabý: slabá omáčka, polievka • expr.: riedučký • riedunký • riedulinký
2. ktorého časti sú vo väčšej vzdialenosti od seba (op. hustý): riedke vlasy • prerednutý • preriedený • porednutý (ktorý sa stal redším, riedkym): prerednuté, preriedené zuby • medzerovitý (majúci medzery): medzerovitý porast • expr.: riedučký • riedunký • riedulinký
3. p. zriedkavý
rozriedený p. riedky 1
rozriedený príd.
1. (o plynoch, kvapalinách a tuhých hmotách) majúci redšiu konzistenciu, redší, zriedený: r. vzduch, r-á kyselina, r-é víno, mlieko; r-é blato, r-é farby;
2. zried. ktorého časti, zložky sú od seba vzdialené, riedky, preriedený: r. les, r-é stromy, r-é zuby;
rozriedene prísl.: mal. nanášať farby r.
rozriedený [-rí-] príd zriedený: rarefactus: rozrjďeny, na rjdkó ďelany (KS 1763)