Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

rozptýliť -i -ľ! dok.

1. spôsobiť rozšírenie niečoho po okolí: r. voňavku po miestnosti; chalupy r-ené po lazoch; fyz. r. zvuk, svetlo

2. spôsobiť rozplynutie niečoho: svetlo r-lo tmu, slnko r-lo hmlu

3. rozohnať na rozlič. strany: r. banditov, demonštrantov

4. zahnať (význ. 4), zapudiť: r. pochybnosti, podozrenie, obavy

5. zbaviť zlej nálady, smútku, zabaviť: spoločnosť, kniha ho r-i

6. spôsobiť nesústredenosť, nekoncentrovanosť: buchot r-l pozornosť poslucháčov; žiaci r-ení únavou;

nedok. rozptyľovať

// rozptýliť sa

1. rozšíriť sa na rozlič. strany: dym sa r-l; prach sa r-l

2. rozísť sa po skupinách, roztratiť sa: vojaci r-ení v lese

3. prestať jestvovať, zmiznúť: strach, smútok sa r-l

4. zbaviť sa zlej nálady, smútku, rozveseliť sa: r. sa pri knihe, hrou; chodil do kaviarne, aby sa r-l

5. dostať sa do stavu nesústredenosti: pozornosť detí sa r-la;

nedok. rozptyľovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rozptýliť ‑i ‑ia ‑ľ! dok.; rozptýliť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

potešiť sa pocítiť radosť, potechu z niekoho, niečoho • zaradovať sa: potešili sa mu, zaradovali sa mu ako rodine; jeho srdce sa tomu potešilo, zaradovalo sa nad týmzried. zatešiť sa (Kalinčiak)rozradovať sanaradovať sarozradostiť sarozradostniť sa: z rodinných udalostí sa celý rozradoval, rozradost(n)ilporadovať sa (trochu sa potešiť) • rozveseliť saobveseliť sa: dievčence sa idú do spoločnosti rozveseliť, obveseliťzabaviť sapobaviť sarozptýliť sa (zbaviť sa zlej nálady, smútku zábavou): pri hudbe sa dobre zabaviť, rozptýliť; na žarte sa všetci zabavili, pobavilirozjariť sarozihrať sarozžiariť sarozjasať sapoet. rozplesať sa (veľmi sa potešiť z niečoho): rozjarili, rozžiarili sa nad synovým úspechomrozohriať saoblažiť sa: rozohriať sa, oblažiť sa lúčom nádejekniž. zastar. ukochať sa: jeho oko sa ukochá malebným krajom


potešiť 1. poskytnúť útechu (v zármutku, trápení a pod.) • utešiť: potešiť, utešiť pozostalých, trpiacichrozhovárať (nedok.) (rozptyľovať chmúrne, pesimistické myšlienky): rozhováral priateľa, aby si z toho nič nerobil

2. spôsobiť niekomu radosť, potechu; urobiť veselým, radostným • rozradovaťrozradostiťrozradostniť: vaša odpoveď ma potešila, rozradost(n)ila; aj maličkosť ju vie potešiť, rozradovaťrozveseliťobveseliť: pohľad na deti ju vždy rozveselí, obveselírozihraťrozjariťzried. rozjasniť (priviesť do veselej, radostnej nálady): rozihrať, rozjariť spevom celú spoločnosťrozohriaťoblažiť: rozohriať, oblažiť srdce, myseľpobaviťzabaviťrozptýliť (zbaviť zlej nálady, smútku): dobrá kniha najlepšie zabaví, pobaví, rozptýli


rozísť sa 1. odísť z jedného miesta na rozličné strany: členovia komisie sa rozišlirozpŕchnuť saexpr.: rozbehnúť sarozbehať sarozutekať sarozletieť saroztrieliť sarozsypať sa (rýchlo sa rozísť): po zvonení sa žiaci rozutekali, rozleteli po chodbáchrozptýliť saroztratiť saexpr.: rozliezť saroztárať saroztrúsiť sa (pomaly sa rozísť): sprisahanci sa roztratili; skupinka sa roztrúsila po uliciachexpr.: rozvandrovať saroztúlať sa: chlapci sa roztúlali po svetekniž.: rozstúpiť sarozostúpiť sa: Slovania sa rozostúpili v pravlastizried. rozpadnúť sazastar. rozstať sa: rozstali sa v hneveporozchádzať saporozchodiť saexpr.: porozbiehať sapotratiť saporoztrácať saporozbehúvať saporozbehávať saporozliezať sa (postupne, jeden po druhom)

2. stať sa odlišným od druhého • odlíšiť sarozlíšiť sa: rozišli sa, odlíšili sa, rozlíšili sa v názore na vecdiferencovať sa: diferencovať sa z hľadiska užitočnostiodchýliť sanezhodnúť sa: vo výskume sa nezhodli

3. p. rozlúčiť sa 1 4. p. rozšíriť sa 3 5. p. rozdeliť sa 2


rozohnať 1. prinútiť rýchlo odísť skupinu ľudí al. zvierat (na všetky strany) • zastar. rozhnať: policajti rozohnali demonštrantovrozptýliťroztrúsiť: vojna roztrúsila mužov po sveteexpr.: rozduriťrozprášiťrozniesťrozkúriť: pes rozduril sliepky; rozprášiť, rozniesť vojskorozplašiť (plašením rozohnať): výstrelmi rozplašili stádoporozháňať (postupne)

2. p. rozptýliť 2


rozptýliť sa 1. rozšíriť sa na všetky strany (o neživých veciach) • rozprestrieť sa: dym sa rozptýlil, rozprestrel nad mestomroztiahnuť sarozložiť sa: hmla sa roztiahla, rozložila po polirozniesť sarozšíriť sa: vôňa sa rozšírila po izberozpŕchnuť sarozprskať sarozprsknúť sa (rýchlo sa rozptýliť): mračná sa rozpŕchli po celej oblohe; slnečné svetlo sa rozprsklo medzi stromamiexpr.: rozfŕkať sarozfŕknuť sa: myšlienky sa jej rozfŕklirozplynúť sa (o niečom prchavom) • rozviať sa (závanom vzduchu sa rozptýliť): popol sa rozvial po miestnostiroztrúsiť sazried. rozsiať sa (o semenách): púpavové semená sa rozsiali po záhradekniž.: rozostúpiť sarozstúpiť sa: para, hmla sa roz(o)stúpilaporozptyľovať sa (postupne)

2. p. rozísť sa 1, rozutekať sa 1 3. p. zmiznúť 3 4. p. rozveseliť sa, zabaviť sa 1


rozptýliť 1. spôsobiť rozšírenie po okolí • rozprášiť: rozptýliť, rozprášiť dezinfekčný prostriedokrozstreknúťrozprsknúťrozprskať (prudko rozptýliť): rozprskla sprej po izberozosiaťrozsiať (rozptýliť siatím): roz(o)siať semeno; pren. osud nás rozsial po sveterozviať (fúkaním): vietor rozvial mrakyporozptyľovať (postupne)

2. spôsobiť rozplynutie niečoho • rozohnať: slnko rozptýlilo, rozohnalo hmluporozptyľovaťporozháňať (postupne)

3. zbaviť niekoho zlej nálady, smútku • zabaviťrozveseliť: rozptýlil, zabavil, rozveselil celú spoločnosťpobaviťpotešiť: jeho rozprávanie ju potešilorozobraťprebraťvzpružiťosviežiť (zbaviť ochabnutosti): spomienky mu rozobrali, osviežili myseľrozjariť (vo veľkej miere rozveseliť): víno ho rozjariloporozptyľovať (postupne, viac ľudí)

4. p. rozohnať 1 5. p. zahnať 2


rozsypať 1. sypaním dostať na väčšiu plochu • rozptýliťroztrúsiť: rozsypať, rozptýliť zrno po poli; roztrúsiť semeno do hriadokrozsiaťrozosiať (siatím) • rozkydať (kydaním): rozkydali hnojroztriasťrozprášiť: roztriasla, rozprášila po izbe dezinfekčný prostriedokporozsýpaťporoztrusovaťporoztriasať (postupne, väčšie množstvo)

2. z neopatrnosti sypaním rozhádzať • vysypať: deti rozsypali, vysypali cukorroztrúsiťnatrúsiťvytrúsiť: roztrúsil omrvinky po koberci; pri obede natrúsil; vytrúsil obsah vrecka na zemroztriasťrozprášiť: roztriasť hnoj; rozprášila múku pri pečeníporozsýpaťnarozsýpaťporoztrusovaťporoztriasať (postupne, väčšie množstvo)


rozutekať sa 1. behom sa dostať na rozličné strany • rozbehnúť sarozpŕchnuť sa: deti sa rozutekali, rozbehli, rozpŕchli po dvoreexpr.: rozletieť sarozlietnuť saroztrieliť sarozbŕknuť sarozfŕknuť sarozstreliť sarozsypať sa: skupina sa rozletela, rozfŕkla, rozsypala po mestezried. rozutiecť sa: dievčence sa rozutieklirozptýliť saroztratiť sa (po väčšom priestore) • rozplašiť sa (o zveri): srny sa rozplašiliporozutekať saporozbiehať sa (postupne)

2. začať utekať • rozbehnúť sa: rozutekal sa, rozbehol sa za autobusomexpr.: rozletieť sarozfrčať saroztrieliť sarozohnať sa: kôň sa rozohnal do kopca

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rozptýliť, -i, -ia, rozk. rozptýľ dok.

1. (čo) spôsobiť rozplynutie, zmiznutie niečoho; zapríčiniť roztiahnutie, rozšírenie niečoho po okolí: r. tmu; fyz. r. svetlo, zvuk, teplo, plyn;

2. zried. (čo) rozniesť, rozhodiť, roztrúsiť niečo po čiastkach na rôzne miesta: r. hnojivo po poli;

3. (koho, čo) rozohnať, rozprášiť: r. banditov, r. vojská nepriateľa;

4. (čo) rozohnať, zahnať, zapudiť: r. pochybnosti, podozrenie, stiesnenosť, obavy, ilúzie; r. nudu, r. svoje rozpaky; Chcela rozptýliť zlý dojem otcovej reči. (Jes.)

5. (koho) zbaviť niekoho zlej nálady, smútku, rozveseliť, zabaviť: Mňa rozptýli dosť deň dlhý-krátky. (Hviezd.) Robil to len preto, aby rozptýlil svojho trpiteľa. (Jes-á)

6. (koho, čo) dostať do stavu myšlienkovej, citovej ap. nesústredenosti: r. žiakov; r. pozornosť žiakov;

nedok. rozptyľovať, -uje, -ujú

|| rozptýliť sa

1. rozplynúť sa, roztiahnuť sa, rozšíriť sa, rozložiť sa všetkými smermi, na všetky strany: mračná sa rozptýlili, dym sa rozptýli, tma sa rozptýlila, vôňa sa rozptýlila; prach sa rozptýlil;

2. rozísť sa, rozpŕchnuť sa, rozbehnúť sa, roztratiť sa: partizáni sa v horách rozptýlili;

3. rozpŕchnuť sa, prestať existovať, zaniknúť, zmiznúť: nádeje sa rozptýlili, neistota sa rozptýlila, strach, žiaľ sa rozptýlil;

4. zbaviť sa zlej nálady, smútku ap.; rozveseliť sa zabaviť sa: Musel sa prísť vyvetrať, rozptýliť. (Švant.)

5. dostať sa do stavu myšlienkovej, citovej ap. nesústredenosti: pozornosť žiakov sa rozptýlila;

nedok. rozptyľovať sa

Morfologický analyzátor

rozptýliť dokonavé sloveso
(ja) rozptýlim VKdsa+; (ty) rozptýliš VKdsb+; (on, ona, ono) rozptýli VKdsc+; (my) rozptýlime VKdpa+; (vy) rozptýlite VKdpb+; (oni, ony) rozptýlia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) rozptýlil VLdsam+; (ona) rozptýlila VLdsaf+; (ono) rozptýlilo VLdsan+; (oni, ony) rozptýlili VLdpah+;
(ty) rozptýľ! VMdsb+; (my) rozptýľme! VMdpa+; (vy) rozptýľte! VMdpb+;
(nejako) rozptýliac VHd+;

rozptýliť dk
1. čo spôsobiť rozplynutie, rozptýlenie niečoho, odstrániť niečo: o, Pane, swým swetlem zustáweg wždy s nami, každú tmu pri nás rospťyl sám cc 1655
2. čo rozniesť, rozhodiť, roztrúsiť niečo po čiastkach na rozličné miesta: obrubte panoži geho (stromu), obite list a owotcj s nieho rozhažte, rozptilte kde kadj y list, y owotcj geho kt 1753; wapno, ktere bilo na hromadach, wetrem rozptilene gest; Julianus doklada, zebj kosti geho bjly spalene a rozptilene cs 18. st
3. čo medzi koho rozdeliť niečo medzi niekoho: (Paulín s manželkou Teréziou) chrám zbudowaly a čo pozustáwalo penez, mecy chudé rosptilily pep 1771
4. čo rozhádzať, rozmrhať niečo, obyč. majetok: (dcéra) swug statek dosti weliky marne rozptilila p. ľupča 1636; Elizabetha Czehotowska weliku čžastku statku meho, kteri mne po rodiczeh mich prawie a sprawodliwe prinaležal, rozptilice a utratice, ano y wicz suce žadostiwa statku meho, mne za muž dati chtela bratislava 1662 e; podiw se nad weliku nemúdrostu, že sy rosptilil a zmrhal tak welike poklady cdu 18. st
5. koho, čo rozohnať, rozprášiť niekoho, niečo na rozličné strany: lační vlci roztrhali stádo boží, rozptýlili rl 1571; Karel Welyký, cisar, rozptilel tito (Uhrov) okolo roku sedemstého osemdesatého osmjho krp 1760; (Gomaeliti) rosptilicze wssech do zágmu a rabstwa zagaly pep 1769; (poľovníci) wislanjch do ležeňj meho posluw napadlj, ostatnjch až k negdelssjm lesum rozptjlili pt 1796
6. čo zahnať, zapudiť niečo: Dusse swaty, rozptil ružnice, zle swari, podwed nas w pokogi lasky pop 1723–24; nech rozptílí Pán wšecki rťi lsťiwé bn 1790; skrze swornost rozmahagi se welmi welike weczi, ale skrze neswornost y neiwetši bywagi rozptilene kremnica 18. st e;
rozptyľovať ndk k 1: mesto nesnaži se meske luki rozptilowat, než radneg prisporit jelšava 1737; mayorana warena w wine a pita žaludek zahriwa, zsinalosty od zrazeny krwy rozptiluge mt 17. st; kmyn lučny powetrnosty a nadimanie w strewach rozptyluge hl 17. st
• concordia res paruae crescunt, discordia maximae dilabuntur: swornost malo rozmnožuge, swar pak mnostwj rozptiluge se 18. st svornosťou malé veci rastú, nesvornosťou sa aj najväčšie rozpadávajú k 2: spargo: rozsypam, rozptilugem as 1728; pren (láska sv. Františka) y na staw nagopowrssenegssy swe paprčky rosptilowala pep 1769 k 4: (pán) marne rozptilowal a marnowal statek y wsselike hospodarstwy p. bystrica 1636; maczochu a matku nassu w slobodnom a pokognom užitku zanechawam, tak wssak, aby s takowich zemy a užitkuw zakladaty a rosptylowaty nemohla folkušová 1731; ucsineny gest porub na seno a owos s pričsini teg, ze ponewačs mestganstwu lachczeg pride takowe weczi in natura dat gako hotowe penize, abi sa y duochodky meskge na takowe weczi nerosptilowaly s. ľupča 1733; po smrti gmenowaneho Kajaba Jánosa druha manželka geho zeme a luki počina rozptilowat a do zálohu dawat jelšava 1745 k 5: Pan Bůch nemůže znasseti pichy a nadhernosty, ale wždički na odpor tomu postawuge, rosptiluge wssech tich, ktery se winassegy tc 1631
r. ako plevy koho odstraňovať, rozháňať niekoho: Bože, neprately skrz angely gako plewy rozptilug pop 1723–24 k 6: nowa swoboda ewangelitska wsse zamita a rozptiluge šv 1675; hle, ustanowil sem tebe učitelem naroduw, abis hubil, kazil, rozptilowal, wniweč uwadial wsseckj zle zwiklostj kt 1753;
rozptýliť sa dk
1. rozísť sa, rozpŕchnuť sa, roztratiť sa: musime se po swete rosptilyty a swe bidy panom nassym dedicznym poddaty ivanovce 1668; psow wlkom widal wen, odkud stado geho wssetko se rozptililo s. l. 1688 e
2. prestať existovať, zmiznúť: rozptjly se udatnost, tak gako we snach wiďenj mizj pt 1796
3. dostať sa do stavu nesústredenosti: vipadne-li kotva, miszleni se rozptili ss 18. st;
rozptyľovať sa ndk
1. rozširovať sa na rozličné strany: (blesk) w okamženj se rozptiluge kob 1666
2. k 1: unižene a pokorne Vašu Osvietenost pro Boha živeho prosime a žadame, že by se za nas ubohych svych poddanych račila milostive zaujati, abychom se nemuseli rozptylovati po svete papradno 1673 lp

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor