Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

rozptýliť -i -ľ! dok.

1. spôsobiť rozšírenie niečoho po okolí: r. voňavku po miestnosti; chalupy r-ené po lazoch; fyz. r. zvuk, svetlo

2. spôsobiť rozplynutie niečoho: svetlo r-lo tmu, slnko r-lo hmlu

3. rozohnať na rozlič. strany: r. banditov, demonštrantov

4. zahnať (význ. 4), zapudiť: r. pochybnosti, podozrenie, obavy

5. zbaviť zlej nálady, smútku, zabaviť: spoločnosť, kniha ho r-i

6. spôsobiť nesústredenosť, nekoncentrovanosť: buchot r-l pozornosť poslucháčov; žiaci r-ení únavou;

nedok. rozptyľovať

// rozptýliť sa

1. rozšíriť sa na rozlič. strany: dym sa r-l; prach sa r-l

2. rozísť sa po skupinách, roztratiť sa: vojaci r-ení v lese

3. prestať jestvovať, zmiznúť: strach, smútok sa r-l

4. zbaviť sa zlej nálady, smútku, rozveseliť sa: r. sa pri knihe, hrou; chodil do kaviarne, aby sa r-l

5. dostať sa do stavu nesústredenosti: pozornosť detí sa r-la;

nedok. rozptyľovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rozptýliť ‑i ‑ia ‑ľ! dok.; rozptýliť sa

rozptýliť -li -lia rozptýľ! -lil -liac -lený -lenie dok.


rozptýliť sa -li sa -lia sa rozptýľ sa! -lil sa -liac sa -lený -lenie sa dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

potešiť sa pocítiť radosť, potechu z niekoho, niečoho • zaradovať sa: potešili sa mu, zaradovali sa mu ako rodine; jeho srdce sa tomu potešilo, zaradovalo sa nad týmzried. zatešiť sa (Kalinčiak)rozradovať sanaradovať sarozradostiť sarozradostniť sa: z rodinných udalostí sa celý rozradoval, rozradost(n)ilporadovať sa (trochu sa potešiť) • rozveseliť saobveseliť sa: dievčence sa idú do spoločnosti rozveseliť, obveseliťzabaviť sapobaviť sarozptýliť sa (zbaviť sa zlej nálady, smútku zábavou): pri hudbe sa dobre zabaviť, rozptýliť; na žarte sa všetci zabavili, pobavilirozjariť sarozihrať sarozžiariť sarozjasať sapoet. rozplesať sa (veľmi sa potešiť z niečoho): rozjarili, rozžiarili sa nad synovým úspechomrozohriať saoblažiť sa: rozohriať sa, oblažiť sa lúčom nádejekniž. zastar. ukochať sa: jeho oko sa ukochá malebným krajom


potešiť 1. poskytnúť útechu (v zármutku, trápení a pod.) • utešiť: potešiť, utešiť pozostalých, trpiacichrozhovárať (nedok.) (rozptyľovať chmúrne, pesimistické myšlienky): rozhováral priateľa, aby si z toho nič nerobil

2. spôsobiť niekomu radosť, potechu; urobiť veselým, radostným • rozradovaťrozradostiťrozradostniť: vaša odpoveď ma potešila, rozradost(n)ila; aj maličkosť ju vie potešiť, rozradovaťrozveseliťobveseliť: pohľad na deti ju vždy rozveselí, obveselírozihraťrozjariťzried. rozjasniť (priviesť do veselej, radostnej nálady): rozihrať, rozjariť spevom celú spoločnosťrozohriaťoblažiť: rozohriať, oblažiť srdce, myseľpobaviťzabaviťrozptýliť (zbaviť zlej nálady, smútku): dobrá kniha najlepšie zabaví, pobaví, rozptýli


rozísť sa 1. odísť z jedného miesta na rozličné strany: členovia komisie sa rozišlirozpŕchnuť saexpr.: rozbehnúť sarozbehať sarozutekať sarozletieť saroztrieliť sarozsypať sa (rýchlo sa rozísť): po zvonení sa žiaci rozutekali, rozleteli po chodbáchrozptýliť saroztratiť saexpr.: rozliezť saroztárať saroztrúsiť sa (pomaly sa rozísť): sprisahanci sa roztratili; skupinka sa roztrúsila po uliciachexpr.: rozvandrovať saroztúlať sa: chlapci sa roztúlali po svetekniž.: rozstúpiť sarozostúpiť sa: Slovania sa rozostúpili v pravlastizried. rozpadnúť sazastar. rozstať sa: rozstali sa v hneveporozchádzať saporozchodiť saexpr.: porozbiehať sapotratiť saporoztrácať saporozbehúvať saporozbehávať saporozliezať sa (postupne, jeden po druhom)

2. stať sa odlišným od druhého • odlíšiť sarozlíšiť sa: rozišli sa, odlíšili sa, rozlíšili sa v názore na vecdiferencovať sa: diferencovať sa z hľadiska užitočnostiodchýliť sanezhodnúť sa: vo výskume sa nezhodli

3. p. rozlúčiť sa 1 4. p. rozšíriť sa 3 5. p. rozdeliť sa 2


rozohnať 1. prinútiť rýchlo odísť skupinu ľudí al. zvierat (na všetky strany) • zastar. rozhnať: policajti rozohnali demonštrantovrozptýliťroztrúsiť: vojna roztrúsila mužov po sveteexpr.: rozduriťrozprášiťrozniesťrozkúriť: pes rozduril sliepky; rozprášiť, rozniesť vojskorozplašiť (plašením rozohnať): výstrelmi rozplašili stádoporozháňať (postupne)

2. p. rozptýliť 2


rozptýliť sa 1. rozšíriť sa na všetky strany (o neživých veciach) • rozprestrieť sa: dym sa rozptýlil, rozprestrel nad mestomroztiahnuť sarozložiť sa: hmla sa roztiahla, rozložila po polirozniesť sarozšíriť sa: vôňa sa rozšírila po izberozpŕchnuť sarozprskať sarozprsknúť sa (rýchlo sa rozptýliť): mračná sa rozpŕchli po celej oblohe; slnečné svetlo sa rozprsklo medzi stromamiexpr.: rozfŕkať sarozfŕknuť sa: myšlienky sa jej rozfŕklirozplynúť sa (o niečom prchavom) • rozviať sa (závanom vzduchu sa rozptýliť): popol sa rozvial po miestnostiroztrúsiť sazried. rozsiať sa (o semenách): púpavové semená sa rozsiali po záhradekniž.: rozostúpiť sarozstúpiť sa: para, hmla sa roz(o)stúpilaporozptyľovať sa (postupne)

2. p. rozísť sa 1, rozutekať sa 1 3. p. zmiznúť 3 4. p. rozveseliť sa, zabaviť sa 1


rozptýliť 1. spôsobiť rozšírenie po okolí • rozprášiť: rozptýliť, rozprášiť dezinfekčný prostriedokrozstreknúťrozprsknúťrozprskať (prudko rozptýliť): rozprskla sprej po izberozosiaťrozsiať (rozptýliť siatím): roz(o)siať semeno; pren. osud nás rozsial po sveterozviať (fúkaním): vietor rozvial mrakyporozptyľovať (postupne)

2. spôsobiť rozplynutie niečoho • rozohnať: slnko rozptýlilo, rozohnalo hmluporozptyľovaťporozháňať (postupne)

3. zbaviť niekoho zlej nálady, smútku • zabaviťrozveseliť: rozptýlil, zabavil, rozveselil celú spoločnosťpobaviťpotešiť: jeho rozprávanie ju potešilorozobraťprebraťvzpružiťosviežiť (zbaviť ochabnutosti): spomienky mu rozobrali, osviežili myseľrozjariť (vo veľkej miere rozveseliť): víno ho rozjariloporozptyľovať (postupne, viac ľudí)

4. p. rozohnať 1 5. p. zahnať 2


rozsypať 1. sypaním dostať na väčšiu plochu • rozptýliťroztrúsiť: rozsypať, rozptýliť zrno po poli; roztrúsiť semeno do hriadokrozsiaťrozosiať (siatím) • rozkydať (kydaním): rozkydali hnojroztriasťrozprášiť: roztriasla, rozprášila po izbe dezinfekčný prostriedokporozsýpaťporoztrusovaťporoztriasať (postupne, väčšie množstvo)

2. z neopatrnosti sypaním rozhádzať • vysypať: deti rozsypali, vysypali cukorroztrúsiťnatrúsiťvytrúsiť: roztrúsil omrvinky po koberci; pri obede natrúsil; vytrúsil obsah vrecka na zemroztriasťrozprášiť: roztriasť hnoj; rozprášila múku pri pečeníporozsýpaťnarozsýpaťporoztrusovaťporoztriasať (postupne, väčšie množstvo)


rozutekať sa 1. behom sa dostať na rozličné strany • rozbehnúť sarozpŕchnuť sa: deti sa rozutekali, rozbehli, rozpŕchli po dvoreexpr.: rozletieť sarozlietnuť saroztrieliť sarozbŕknuť sarozfŕknuť sarozstreliť sarozsypať sa: skupina sa rozletela, rozfŕkla, rozsypala po mestezried. rozutiecť sa: dievčence sa rozutieklirozptýliť saroztratiť sa (po väčšom priestore) • rozplašiť sa (o zveri): srny sa rozplašiliporozutekať saporozbiehať sa (postupne)

2. začať utekať • rozbehnúť sa: rozutekal sa, rozbehol sa za autobusomexpr.: rozletieť sarozfrčať saroztrieliť sarozohnať sa: kôň sa rozohnal do kopca

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rozptýliť, -i, -ia, rozk. rozptýľ dok.

1. (čo) spôsobiť rozplynutie, zmiznutie niečoho; zapríčiniť roztiahnutie, rozšírenie niečoho po okolí: r. tmu; fyz. r. svetlo, zvuk, teplo, plyn;

2. zried. (čo) rozniesť, rozhodiť, roztrúsiť niečo po čiastkach na rôzne miesta: r. hnojivo po poli;

3. (koho, čo) rozohnať, rozprášiť: r. banditov, r. vojská nepriateľa;

4. (čo) rozohnať, zahnať, zapudiť: r. pochybnosti, podozrenie, stiesnenosť, obavy, ilúzie; r. nudu, r. svoje rozpaky; Chcela rozptýliť zlý dojem otcovej reči. (Jes.)

5. (koho) zbaviť niekoho zlej nálady, smútku, rozveseliť, zabaviť: Mňa rozptýli dosť deň dlhý-krátky. (Hviezd.) Robil to len preto, aby rozptýlil svojho trpiteľa. (Jes-á)

6. (koho, čo) dostať do stavu myšlienkovej, citovej ap. nesústredenosti: r. žiakov; r. pozornosť žiakov;

nedok. rozptyľovať, -uje, -ujú

|| rozptýliť sa

1. rozplynúť sa, roztiahnuť sa, rozšíriť sa, rozložiť sa všetkými smermi, na všetky strany: mračná sa rozptýlili, dym sa rozptýli, tma sa rozptýlila, vôňa sa rozptýlila; prach sa rozptýlil;

2. rozísť sa, rozpŕchnuť sa, rozbehnúť sa, roztratiť sa: partizáni sa v horách rozptýlili;

3. rozpŕchnuť sa, prestať existovať, zaniknúť, zmiznúť: nádeje sa rozptýlili, neistota sa rozptýlila, strach, žiaľ sa rozptýlil;

4. zbaviť sa zlej nálady, smútku ap.; rozveseliť sa zabaviť sa: Musel sa prísť vyvetrať, rozptýliť. (Švant.)

5. dostať sa do stavu myšlienkovej, citovej ap. nesústredenosti: pozornosť žiakov sa rozptýlila;

nedok. rozptyľovať sa

rozptýliť dk
1. čo spôsobiť rozplynutie, rozptýlenie niečoho, odstrániť niečo: o, Pane, swým swetlem zustáweg wždy s nami, každú tmu pri nás rospťyl sám (CC 1655)
2. čo rozniesť, rozhodiť, roztrúsiť niečo po čiastkach na rozličné miesta: obrubte panoži geho (stromu), obite list a owotcj s nieho rozhažte, rozptilte kde kadj y list, y owotcj geho (KT 1753); wapno, ktere bilo na hromadach, wetrem rozptilene gest; Julianus doklada, zebj kosti geho bjly spalene a rozptilene (CS 18. st)
3. čo medzi koho rozdeliť niečo medzi niekoho: (Paulín s manželkou Teréziou) chrám zbudowaly a čo pozustáwalo penez, mecy chudé rosptilily (PeP 1771)
4. čo rozhádzať, rozmrhať niečo, obyč. majetok: (dcéra) swug statek dosti weliky marne rozptilila (P. ĽUPČA 1636); Elizabetha Czehotowska weliku čžastku statku meho, kteri mne po rodiczeh mich prawie a sprawodliwe prinaležal, rozptilice a utratice, ano y wicz suce žadostiwa statku meho, mne za muž dati chtela (BRATISLAVA 1662 E); podiw se nad weliku nemúdrostu, že sy rosptilil a zmrhal tak welike poklady (CDu 18. st)
5. koho, čo rozohnať, rozprášiť niekoho, niečo na rozličné strany: lační vlci roztrhali stádo boží, rozptýlili (RL 1571); Karel Welyký, cisar, rozptilel tito (Uhrov) okolo roku sedemstého osemdesatého osmjho (KrP 1760); (Gomaeliti) rosptilicze wssech do zágmu a rabstwa zagaly (PeP 1769); (poľovníci) wislanjch do ležeňj meho posluw napadlj, ostatnjch až k negdelssjm lesum rozptjlili (PT 1796)
6. čo zahnať, zapudiť niečo: Dusse swaty, rozptil ružnice, zle swari, podwed nas w pokogi lasky (PoP 1723-24); nech rozptílí Pán wšecki rťi lsťiwé (BN 1790); skrze swornost rozmahagi se welmi welike weczi, ale skrze neswornost y neiwetši bywagi rozptilene (KREMNICA 18. st E); rozptyľovať ndk k 1: mesto nesnaži se meske luki rozptilowat, než radneg prisporit (JELŠAVA 1737); mayorana warena w wine a pita žaludek zahriwa, zsinalosty od zrazeny krwy rozptiluge (MT 17. st); kmyn lučny powetrnosty a nadimanie w strewach rozptyluge (HL 17. st)
F. concordia res paruae crescunt, discordia maximae dilabuntur: swornost malo rozmnožuge, swar pak mnostwj rozptiluge (Se 18. st) svornosťou malé veci rastú, nesvornosťou sa aj najväčšie rozpadávajú k 2: spargo: rozsypam, rozptilugem (AS 1728);
x. pren (láska sv. Františka) y na staw nagopowrssenegssy swe paprčky rosptilowala (PeP 1769) k 4: (pán) marne rozptilowal a marnowal statek y wsselike hospodarstwy (P. BYSTRICA 1636); maczochu a matku nassu w slobodnom a pokognom užitku zanechawam, tak wssak, aby s takowich zemy a užitkuw zakladaty a rosptylowaty nemohla (FOLKUŠOVÁ 1731); ucsineny gest porub na seno a owos s pričsini teg, ze ponewačs mestganstwu lachczeg pride takowe weczi in natura dat gako hotowe penize, abi sa y duochodky meskge na takowe weczi nerosptilowaly (S. ĽUPČA 1733); po smrti gmenowaneho Kajaba Jánosa druha manželka geho zeme a luki počina rozptilowat a do zálohu dawat (JELŠAVA 1745) k 5: Pan Bůch nemůže znasseti pichy a nadhernosty, ale wždički na odpor tomu postawuge, rosptiluge wssech tich, ktery se winassegy (TC 1631)
F. r. ako plevy koho odstraňovať, rozháňať niekoho: Bože, neprately skrz angely gako plewy rozptilug (PoP 1723-24) k 6: nowa swoboda ewangelitska wsse zamita a rozptiluge (ŠV 1675); hle, ustanowil sem tebe učitelem naroduw, abis hubil, kazil, rozptilowal, wniweč uwadial wsseckj zle zwiklostj (KT 1753); rozptýliť sa dk
1. rozísť sa, rozpŕchnuť sa, roztratiť sa: musime se po swete rosptilyty a swe bidy panom nassym dedicznym poddaty (IVANOVCE 1668); psow wlkom widal wen, odkud stado geho wssetko se rozptililo (s. l. 1688 E)
2. prestať existovať, zmiznúť: rozptjly se udatnost, tak gako we snach wiďenj mizj (PT 1796)
3. dostať sa do stavu nesústredenosti: vipadne-li kotva, miszleni se rozptili (SS 18. st); rozptyľovať sa ndk
1. rozširovať sa na rozličné strany: (blesk) w okamženj se rozptiluge (KoB 1666)
2. k 1: unižene a pokorne Vašu Osvietenost pro Boha živeho prosime a žadame, že by se za nas ubohych svych poddanych račila milostive zaujati, abychom se nemuseli rozptylovati po svete (PAPRADNO 1673 LP)

a chcel rozptýliť podozrenie et voulut détourner les soupçons
čo nás môže rozptýliť ce qui peut distraire
môže sa rozptýliť priamo elle peut être dispersée directement

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu