rozptýlený príd.
1. na rôznych miestach sa nachádzajúci; roztrúsený, roztiahnutý, rozložený na veľkej ploche: r-é osady, r-é roľnícke hospodárstva; Karmanovcov našiel rozptýlených po záhrade a izbách. (Tim.); Votrubove štúdie, rozptýlené po časopisoch (A. Mat.); fyz. r-é svetlo vznikajúce rozptylom, difúzne: r. kyslík voľný;
2. na rôzne strany, rôznymi smermi rozídený, rozohnaný, rozprášený: r-é šíky vojska; pren. r-é obavy, starosti (Kuk.) ktoré sa stratili, prestali existovať;
3. pod vplyvom rôznych dojmov, javov ap. roztrieštený, nesústredený, roztržitý: r-á povaha, r-á pozornosť; r. človek, r-é dieťa, r. žiak;
rozptýlene prísl.: bývať r. každý inde;
rozptýlenosť, -ti ž.: r. osád, pôdy; trpieť r-ou (na r.)