Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

rozprávať -a nedok.

1. vyjadrovať myšlienky rečou, hovoriť, vravieť: dieťa už r-a; r. po slovensky, po anglicky; nevie poriadne r.

2. slovami vyjadrovať dojmy, zážitky, predstavy ap.: r. príbehy, žarty; r. obsah filmu; r. o živote zvierat, o svojich priateľoch; r-a (nám), že sa chystá do cudziny

3. svedčiť (význ. 2), nasvedčovať, hovoriť: maľby r-jú o jeho talente; za neho r-li výsledky

r. ako kniha a) plynne b) rozumne, múdro; r. niekomu do duše robiť mu výčitky; r. dve na tri tárať; s ním sa nedá r. je neprístupný argumentom; r. k veci byť vecný

// rozprávať sa hovoriť medzi sebou, zhovárať sa: r-li sa o deťoch, o dovolenke; dlho sa r-li; nemá sa s kým r.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rozprávať ‑a ‑ajú nedok.; rozprávať sa

diskutovať vymieňať si názory na problémy (obyč. v širšom kruhu): poslanci diskutovali o návrhu zákonarokovaťprerokúvaťprerokovávaťkniž. pertraktovať (oficiálne diskutovať): rokovať o stanovách spolku; budeme prerokúvať, pertraktovať vec na ministerstveradiť sa (diskutovať s úmyslom dávať si rady): radiť sa o novom plánekonzultovať (diskutovať s odborníkom): konzultovať s lekárom o zdravotnom stavebesedovaťdebatovaťkonverzovať (neoficiálne, nenútene diskutovať): besedovali, debatovali o novom filmerozprávať sazhovárať sahovor. diškurovať (sa): zhovárali sa, diškurovali o dovolenkeexpr. baviť sa (veselo, nezáväzne diskutovať): bavili sa pri pivezastar.: dišputovaťrákošiťnár. kočendovať


hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

porov. aj kričať 1

2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


povrávať (si) 1. šíriť reči (často potichu, nie verejne) • rozprávaťhovoriťvravieť: ľudia povrávajú, rozprávajú, že zdražie benzín; povráva sa, hovorí sa, vraví sa, že vláda padnešíriť sarozširovať sa (neos.): šíri sa, rozširuje sa, povráva sa, že…šuškaťšepkať (neos.): všeličo sa o nej šušká, šepkáexpr. šušúkať: ľudia si o prípade veľmi dlho šušúkali

2. vravieť si niečo pre seba al. s niekým tlmeným, nezrozumiteľným hlasom • šepkať (si)šuškať (si): nahnevaná si povráva, šepká, šušká slová vzdoruexpr.: šepotaťšušúkať: šepocú si do ucha nežné slová; dievčence si čosi v kúte šušúkajúhovor. expr. šušotať: chodí po dome a ustavične si čosi šušoceexpr.: mrmlaťmrmotaťmumlaťmumraťhundraťšomraťbrblaťdudrať (nezrozumiteľne): nezaplatím nič – mrmle, mrmoce, šomre si otecexpr.: šemotiťšamotiťšemoniť: šemotiť si, šamotiť si niečo pod nos


rozprávať p. hovoriť 1


rozprávať sa oznamovať si navzájom myšlienky, dojmy, zážitky a pod. • zhovárať sa: O čom sa rozprávate, zhovárate?dovrávať sakonverzovať: dovrávali sa na ulici; nezáväzne konverzovali; konverzovali v cudzom jazykuviesť rozhovor: viedli rozhovor dlho do nocihovor.: vyprávať sadiškurovaťdiškurovať sazastaráv. rozhovárať sa: po večeroch živo diškurovaliexpr. baviť sa: bavili sa o deťochbesedovaťdebatovaťdiskutovať (v skupine; o nejakej téme): diskutovali o kultúrerokovať (oficiálne sa rozprávať o politickej, hospodárskej a pod. téme): rokovali o skončení vojny; rokovať o rozpočte

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rozprávať, -a, -ajú nedok.

1. používať ľudskú reč na dorozumievanie, na vyjadrovanie svojich myšlienok, dojmov, zážitkov, predstáv ap., hovoriť, vravieť: dieťa sa učí r., dieťa ešte nerozpráva, nevie r.; r. pekne, spisovne, čisto, (po) slovensky; r. ticho, hlasno, ťahavo, živo, nadšene, rozhorčene, r. úprimne, priamo; r. falošne; r. pútavo, zoširoka, popletene, nesúvisle; Nerozprával ako človek, len reval ako zver. (Min.) Nemý by bol aspoň naznačil, že nevie rozprávať. (Barč)

2. (čo, o čom, o kom, komu i so spoj. že) vyjadrovať svoje myšlienky, dojmy, zážitky, predstavy ap. rečou, vykladať, vyprávať: r. rozprávky, žarty, veselé príhody, r. svoje zážitky, r. hlúposti, r. niekomu obsah knihy, filmu; r. zo sna; r. o zvieratách, r. o bojoch a hrdinstvách partizánov, r. deťom o Jánošíkovi; Rozprával, že už nie sme sami. (Štítn.); pren. r. rukami gestikulovať

r. niekomu do duše robiť mu výčitky; r. ako z knihy (ako kniha) veľmi rozumne; hovor. r. dve na tri, r. do sveta hovoriť hlúposti, nezmysly, tárať; škoda r.! je zbytočné o niečom hovoriť, je zbytočné niečo spomínať; nedá sa s ním (s ňou) r. je neprístupný(-á) argumentom; možno pred ním r. je hoden dôvery;

3. kniž. (bezpredm. i čo) (o veciach a javoch) svedčiť, nasvedčovať, byť dôkazom, dokazovať, prezrádzať: Špavor sa jej díval do očú. Čo mu všetko tie oči rozprávali. (Jégé) Jasno na zemi, jasno v dušiach, lebo okolo všetko to isté rozpráva. (Urb.);

dok. k 2, 3 porozprávať, vyrozprávať

|| rozprávať sa (o čom, o kom, s kým i bezredm.) dorozumievať sa rečou, oznamovať si rečou svoje myšlienky, dojmy, zážitky, predstavy ap., zhovárať sa: Rozprávali sa o všeličom. (Barč) Mne prišlo ľúto, že si jeho rodičia museli o mne tak rozprávať. (Janč.) (Tonko) sa na všetko spytoval ženy, aby sa mal s kým rozprávať. (Taj.) Prišla na mrku k lavičke a rozprávali sa. (Ondr.); pren. Vie sa s ním rozprávať (Ráz.) rozumie mu, chápe ho; hovor. r. sa s niekým na pol úst a) povýšenecky; b) nevrlo

nerozpráva sa so mnou hnevá sa na mňa;

dok. porozprávať sa

Morfologický analyzátor

rozprávať nedokonavé sloveso
(ja) rozprávam VKesa+; (ty) rozprávaš VKesb+; (on, ona, ono) rozpráva VKesc+; (my) rozprávame VKepa+; (vy) rozprávate VKepb+; (oni, ony) rozprávajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) rozprával VLesam+; (ona) rozprávala VLesaf+; (ono) rozprávalo VLesan+; (oni, ony) rozprávali VLepah+;
(ty) rozprávaj! VMesb+; (my) rozprávajme! VMepa+; (vy) rozprávajte! VMepb+;
(nejako) rozprávajúc VHe+;

rozprávať [-va-, -vja-, -ve-] ndk
1. vyjadrovať myšlienky rečou, hovoriť, vravieť: za riby p. Kocz, gak rosprawgal, okolo triczetty zlattich przigal skalica 1687; w tegto (knihe) hognu rečy se rozpráwa pp 1734; narro: rozpráwám, powjdám ks 1763; co wiem, p. Gotth Ferencz obssirnegsse rozprawal ružomberok 1764; (bezbožní kresťania) w nem (v chráme) gakssto negakem obecnim dome sa drža, spia, rozprawagu, očy po ludoch pasu, ginich w ssatach sudia ps 1782; viď, najmilejšá, viď, jak bláznive mnohí lidé rozprávajú br 1785; (Slovák) gakoby slowenský mluwiti neznal, a pritom uherský neb nemecký rozpráwa stn 1786
ako sa rozpráva vsuvka, kt. zdôrazňuje platnosť výpovede: jak se rozpravi, že by ho (Turka) bylo ven asi tri tisice, nebo nekolik chotarov zaujal, mlatice zboži ludanice 1663 rat
2. čo (komu, o kom, pred kým), o čom, komu (o čom), pred kým vyjadrovať slovami dojmy, zážitky, predstavy ap.: rathaus nassého mesta, který byl fundowaný a budowaný, gak nám nassj starý rozpráwali, pred pol druha sto roký p. ľupča 1566; gestlj sstastne chcess w ucenj pokračowat, hned druhemu powecz a rozpraweg kob 1666; že ge tomu tak, že y Christina Citerakowich w domje Iakuba Dobissa o tei wieczi rosprawyala skalica 1699; (Adamová) kdjkolwek na winyiczu prissla, pred fatensom wzdi rosprawala, žebi boli tam dolu winyicze poziabli krupina 1722; czo wiczeg taz Novota Angelika rosprawgala takoweho skalica 1724; od sweho stricza fatens slichawal, kdy rozprawal, že pany Dolnojasenczi yarek do stareho žrjedla opet naprawily dulice 1726; rozpráwal prwny wládar ssenkársky sen swúg kb 1757; když ťi kdo učyňi dobre, mnohim to rosprawag, gak ty komu dobre čyňiss, k znamosťi nedawag gp 1782; Lot gakobi negake žarti pred nima mluwil a rozprawal mk 18. st
• čo ti mne rozpráwáss, Telemachu, podozrene nemám, ale mohél gsem myti pt 1778 zbytočne o tom hovoríš
3. s kým rozprávať sa, zhovárať sa s niekým: fabulantur inter se: rozpráwagú mezy sebú; colloqvuntur inter se: geden z druhym rozpráwagú ks 1763; rozumna sedlačka gazdina kdi pri preslicy a ssiti sedy a ditky wukol ni behagj, rada bi rozprawela s nimi o dobrych wecich ud 1775; abys to, co ustamy se modljss, y myslý rjkal, a tak zdluha, gakobys s negakým knjžetem nebo králem rozpráwial mps 1777; meci sebú wogáci toto rozpráwali pt 1778
4. svedčiť, nasvedčovať, hovoriť: postawil sem teba, abych ukázal na tebe moc mu y aby rozpráwalo méno mé po wsseckég zemi kb 1757; historia nuncia vetustatis: dawné weci rozprawá hystoria ks 1763; any mjsto nedopússtá, žeby sme tuto wssecky weci prednésli, které ewangelitská hystória rozpráwá blr 18. st;
r. sa s kým hovoriť medzi sebou, zhovárať sa s niekým: (panna) dúverňe, láskave a milosťive jest sa s ním rozprávala br 1785

rozpráwať_1 rozpráwať rozpráwať_2 rozpráwať

Zvukové nahrávky niektorých slov

rozprávať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor