Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rozprávať -a nedok.

1. vyjadrovať myšlienky rečou, hovoriť, vravieť: dieťa už r-a; r. po slovensky, po anglicky; nevie poriadne r.

2. slovami vyjadrovať dojmy, zážitky, predstavy ap.: r. príbehy, žarty; r. obsah filmu; r. o živote zvierat, o svojich priateľoch; r-a (nám), že sa chystá do cudziny

3. svedčiť (význ. 2), nasvedčovať, hovoriť: maľby r-jú o jeho talente; za neho r-li výsledky

● r. ako kniha a) plynne b) rozumne, múdro; r. niekomu do duše robiť mu výčitky; r. dve na tri tárať; s ním sa nedá r. je neprístupný argumentom; r. k veci byť vecný

// rozprávať sa hovoriť medzi sebou, zhovárať sa: r-li sa o deťoch, o dovolenke; dlho sa r-li; nemá sa s kým r.

rozprávať, -a, -ajú nedok.

1. používať ľudskú reč na dorozumievanie, na vyjadrovanie svojich myšlienok, dojmov, zážitkov, predstáv ap., hovoriť, vravieť: dieťa sa učí r., dieťa ešte nerozpráva, nevie r.; r. pekne, spisovne, čisto, (po) slovensky; r. ticho, hlasno, ťahavo, živo, nadšene, rozhorčene, r. úprimne, priamo; r. falošne; r. pútavo, zoširoka, popletene, nesúvisle; Nerozprával ako človek, len reval ako zver. (Min.) Nemý by bol aspoň naznačil, že nevie rozprávať. (Barč)

2. (čo, o čom, o kom, komu i so spoj. že) vyjadrovať svoje myšlienky, dojmy, zážitky, predstavy ap. rečou, vykladať, vyprávať: r. rozprávky, žarty, veselé príhody, r. svoje zážitky, r. hlúposti, r. niekomu obsah knihy, filmu; r. zo sna; r. o zvieratách, r. o bojoch a hrdinstvách partizánov, r. deťom o Jánošíkovi; Rozprával, že už nie sme sami. (Štítn.); pren. r. rukami gestikulovať

● r. niekomu do duše robiť mu výčitky; r. ako z knihy (ako kniha) veľmi rozumne; hovor. r. dve na tri, r. do sveta hovoriť hlúposti, nezmysly, tárať; škoda r.! je zbytočné o niečom hovoriť, je zbytočné niečo spomínať; nedá sa s ním (s ňou) r. je neprístupný(-á) argumentom; možno pred ním r. je hoden dôvery;

3. kniž. (bezpredm. i čo) (o veciach a javoch) svedčiť, nasvedčovať, byť dôkazom, dokazovať, prezrádzať: Špavor sa jej díval do očú. Čo mu všetko tie oči rozprávali. (Jégé) Jasno na zemi, jasno v dušiach, lebo okolo všetko to isté rozpráva. (Urb.);

dok. k 2, 3 porozprávať, vyrozprávať

|| rozprávať sa (o čom, o kom, s kým i bezredm.) dorozumievať sa rečou, oznamovať si rečou svoje myšlienky, dojmy, zážitky, predstavy ap., zhovárať sa: Rozprávali sa o všeličom. (Barč) Mne prišlo ľúto, že si jeho rodičia museli o mne tak rozprávať. (Janč.) (Tonko) sa na všetko spytoval ženy, aby sa mal s kým rozprávať. (Taj.) Prišla na mrku k lavičke a rozprávali sa. (Ondr.); pren. Vie sa s ním rozprávať (Ráz.) rozumie mu, chápe ho; hovor. r. sa s niekým na pol úst a) povýšenecky; b) nevrlo

● nerozpráva sa so mnou hnevá sa na mňa;

dok. porozprávať sa