rozpoznať dok. rozoznať (význ. 1, 2): r. chorobu; v diaľke r-l známy dom;
nedok. rozpoznávať -a
diferencovať poznávať, určovať rozdielnosť v porovnaní s iným; robiť odlišným, rozdielnym • odlišovať • rozlišovať: diferencovať dobro a zlo; odlišovať, rozlišovať významové odtienky slov; autor odlišuje postavy hry jazykovými prostriedkami • rozoznávať • rozpoznávať: dieťa nevie rozoznávať farby • kniž. rozrôzňovať (diferencovať podľa istých kritérií): veda rozrôzňuje svoj výskum • špecifikovať (zároveň spresňovať): špecifikovať výrobnú činnosť
odlišovať poznávať, určovať rozdielnosť v porovnaní s iným; robiť odlišným, rozdielnym • rozlišovať: neodlišuje, nerozlišuje farby • rozoznávať • rozpoznávať • diferencovať: rozoznávať, rozpoznávať dobré od zlého; autor diferencuje, rozlišuje, odlišuje postavy hry jazykovými prostriedkami
rozpoznávať p. diferencovať, odlišovať
rozpoznať, -á, -ajú dok.
1. (čo od čoho, čo, koho) uvedomiť si, poznať rozdielnosť, odlišnosť, rozlíšiť, odlíšiť, rozoznať; poznaním, rozborom zistiť, uvedomiť si: rozpoznať pravdu od lži alebo deň od tmavej noci (Pláv.); rozpoznal aj gigantickú sociálnu nespravodlivosť (A. Mat.); r. chorobu; Rozpoznať rozvratníkov, to je vašou úlohou. (Tat.)
2. (čo, koho) pozorovaním, vnímaním, počúvaním ap. zistiť, postrehnúť, spoznať, obyč. niečo známe al. niekoho známeho, rozoznať: V šere večera rozpoznala pred sebou neďaleko voz. (Zgur.) V mraku bolo ťažko rozpoznať postavy. (Hor.) Oči si navykli na tmu a rozpoznali obrysy vecí. (Zúb.) Bolo už tma na nerozpoznanie. (Švant.);
nedok. rozpoznávať, -a, -ajú
rozpoznávať p. rozpoznať