rozplývať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie (sa) nedok.
vyparovať sa prechádzať do plynného stavu • odb. prchať: éter sa rýchlo vyparuje, rýchlo prchá • pren. rozplývať sa: vidina blahobytu sa rozplývala
rozplynúť sa, -nie, -nú dok.
1. pomaly, nenápadne zmiznúť, stratiť sa, roztratiť sa, zaniknúť: hmla, para sa rozplynie, dym sa rozplynul, mraky sa rozplynuli; sen sa rozplynul; nádej sa rozplynula; predsavzatie sa rozplynulo ako dym (Urb.); dôvody rozplynú sa ako hmla (Lask.); pren. vety sa rozplynuli (Urb.) po vyslovení zanikli; rozplynuli sa peniažky (Jes-á) utratili sa, minuli sa;
2. rozšíriť sa, rozložiť sa, rozliať sa na všetky strany: Dym a vôňa jemného tabaku sa rozplynula po miestnosti. (Fig.) Akoby sa okolo srdca horkosť bola rozplynula. (Kuk.)
3. expr. zried. podľahnúť silnému citovému vzrušeniu, poddať sa silnému citu: r. sa v slzách; Srdiečko sa citmi budí, ľúbosťou sa rozplynie. (Urb.) (Zuza) rozplynula sa v bolesti. (Jil.);
nedok. rozplývať sa
rozplývať sa, -a, -ajú dok.
1. expr. oddávať sa silnému citu, podliehať silným citom, napr. nadšeniu zápalu, horlivosti ap.: r. sa od radosti, r. sa šťastím, nadšením, r. sa v citoch, slzách ap.; osoba, ktorú si tak vysoko ctil a o ktorej sa rozplýval chválou (Zúb.); „Juj, či to len krásne!“ rozplýval sa Majdloch. (Mor.)
2. pomaly, nenápadne miznúť, strácať sa, zanikať: Biela para rozplývala sa v povetrí nádvoria. (Fig.) Veľký sen jeho života rozplýva sa vnivoč. (Urb.) Keplerove pochybnosti sa teraz rozplývajú. (Zúb.)
3. strácať jasné kontúry, obrysy, rozmazávať sa, stávať sa nejasným, nezreteľným: Zreteľné riadky knihy sa mi rozplývali. (Jes-á) Okraje obzoru tratili ostré línie a rozplývali sa. (Vaj.);
dok. rozplynúť sa
rozplynúť (sa) dk 1. pomaly zmiznúť, stratiť sa, roztratiť sa, zaniknúť: kdyz by gednoho czlowieka zbozij w wodie potonulo a rozplynulo, tehdy gma gemu zasse nawratiti (ŽK 1473); trtina se richle polame, rozpline y rozprchne (SP 1696); nebesa horice rozpusti se a žiwlowe priliwosty ohne rozplinu se (Le 1730); diffluere, liquescere: rozplynauti (PD 18. st); x. pren slowa ma, ta se nepominu y nerozplinu (PoP 1723-24) nezaniknú F. r. sa ako voda stratiť sa: newdečneho čloweka nadege rozpline se gako woda neužjtečna (CS 18. st) 2. roztopiť, rozpustiť sa; roztopiť, rozpustiť niečo: nech patient dolu na chrbet lahne, oči otewre, potom pust gednu kwapku do oka, kterym nech hibe, aby se wodka w oku roplinula (!) (RT 17. st); cera tabuerat: wosk se byl rozplinul (KS 1763) F. r. sa ako vosk v peci pominúť sa: (človeče) uč se, ze wsse zemske wecy rozplinu se gak wosk w pecy (PoP 1723-24) 3. podľahnúť silnému citovému vzrušeniu, poddať sa silnému citu: záworu dwer mych otéwrela sem miláčku mému, dussa má rozplynula sa, gak mlúwil (KB 1757); inflammari furoribus: hňewem sa rozplinuti (KS 1763); potom swatu hostyu pohltnuce, nechť rozplyne dussa twá ohněm lásky božj (MPS 1777); muže, kterj aňy w skwostnosťy ňerozpliňe, any skrze pjchu promeňen nebude (PT 1796); rozplývať (sa) ndk k 1: deliquesco: rozpljwám se (WU 1750); gestly člowek w leniwosty rozpliwa, any slussnu počestnu pracu se nezabawuge, mrzke mrawy a wsseckich nesslehetnosty zlost paha (SJ 18. st); k 2: oleg olywowy stary wycze horczy a rozplywa (HL 17. st); glaciem refundit sol: slúnko rozpússťá, rozpljwá led; pruina intabescit sole: ginowač, mráz se rozpljwá od slúnka (KS 1763); x. pren meno twé (Mária) gest mást medowá, která žádost zeleznú rozpljwá (BlR 18. st) tlmí F. r. sa ako olej hladko, rovnomerne: do wody pustyty gednu kropegku, ta yhned na dno padne, nerozplywa se yako oleg (HL 17. st); k 3: pro milost Gežisse wzdycham, ohnem srdečným rozplýwam (CC 1655); mysel kdiž sa z ostrosťú tagneg reči dotyka od stawu sweg syli zemdlená s tú, s kterú sa zatápá žádosťú, sa rozpljwá (BlR 18. st)
rozplývať (sa) p. rozplynúť (sa)