rozpamätať sa [-me-, -ma-], rozpamätovať sa [-ma-] dk na čo, na koho, o čom vybaviť si v pamäti, rozpomenúť sa, spomenúť si na niekoho, na niečo: mandat dal sem Geho Opaternosty, domnewagyce se, ze se rospameta na Pana Boha a na swogyu prysahu (L. JÁN 1621); tichim hlasom Kristus wolal, bi se člowek rospamatowal (ŽIAR n. H. 1674); w sobotu, ale w kteru, na to se (svedok) nerozpamatuge, to bilo (PRÍBOVCE 1727); rozpametaj se z szvéj lászki o szvém miloserdenztve (DŽ 1752); Otec nebeski rozpomenul a rozpamatoval se gest na milosrdenstwi swe (MS 1758); recordari hanc rem vel alicujus rei, vel de aliqva re: rozpamatati sa o ňekterég weci (KS 1763); zda-li geho (Macov) prechod pred anebo po zwonenj polednegssom bylo, na to dogista rozpametati se newjm (PUKANEC 1790); gestli se rospamatame na Tobiassa aneb na Joba, z kterich prwssi yuž widel, yuž oslepel, yuž opet widel (SJ 18. st); -ávať sa, -úvať sa ndk: ya Martin Hiross ležicze w smrtedlneg meg postely rozpamatuwam se na dobrotu geho (Boha) negswetegssy (RUŽOMBEROK 1667); resipio: pripomjnám sebe, rozpamatáwám se (KS 1763); gak welke tesskosti ma takowy, když se rozpamatuwa, že malo nebo nic dobreho pres cely žiwot swug neučinil (MK 18. st); ta zena, ktera ku porodu sa priblizuje, zarmutek ma, ponevač sa rozpamatava na bolesti, ktere ju očekavaju (SJ 18. st); -ovávať sa, -uvávať sa frekv: guss (sa) približila ta hodina, w ktereg Buh Wssemohuci rozpamatowawal se na milosrdenstwy swe (MS 1749); dokonálé korhelstwj poznáwáme, gestli kdo nerozeznáwá mezi zlím a dobrím, gestli sa nerozpamatuwáwá, čo mlúwil a čiňil (BN 1790)