rozpaky -ov m. pomn. duš. stav prejavujúci sa neistotou, bezradnosťou, nerozhodnosťou, pomykov: premôcť r.; urobiť niečo bez r-ov
□ byť v r-och; dostať (sa) do r-ov
rozpaky, -ov m. pomn. (zried. i rozpak, -u m.) duševné rozpoloženie človeka, prejavujúce bezradnosť, neistotu, pochybnosť o tom, čo robiť, pomykov: prísť (trochu), dostať sa, upadnúť, uviesť niekoho ap. do r-ov; bez r-ov niečo urobiť smelo, nebojazlivo, bez ostychu; byť (stáť) v r-och nevedieť, čo robiť; premôcť, zakryť r-y; prešľapovať, prestupovať v r-och; vidieť, zbadať r-y dakoho; „Vy ste nikdy netančili?“ spýtala sa z púheho rozpaku. (Vaj.)
(dva) rozpaky; (bez) rozpakov; (k) rozpakom; (vidím) rozpaky; (hej) rozpaky!; (o) rozpakoch; (s) rozpakmi;