rozpaky -ov m. pomn. duš. stav prejavujúci sa neistotou, bezradnosťou, nerozhodnosťou, pomykov: premôcť r.; urobiť niečo bez r-ov
□ byť v r-och; dostať (sa) do r-ov
rozpaky -kov m. pomn.
neistota nedostatok istoty: žiť v stálej neistote • pochyba • pochybnosť: mať pochyby, pochybnosti o úspechu • tréma (neistota pred vystúpením na verejnosti): pociťovať trému • zmätok • nepokoj (strata duševného pokoja): priviesť niekoho do zmätku; pociťovať nepokoj • rozpaky • pomykov (duševný stav prejavujúci sa nepokojom): premôcť rozpaky; prísť do pomykova • nerozhodnosť • ostýchavosť • hanblivosť • rozpačitosť: trpieť nerozhodnosťou, ostýchavosťou, hanblivosťou
rozpaky duševný stav človeka prejavujúci sa nerozhodnosťou, často vyvolaný niečím nečakaným • pomykov: byť v rozpakoch, v pomykove; dostať sa do rozpakov, do pomykova • bezradnosť: v jeho pohľade bola bezradnosť • neistota • pochybnosť (nedostatok istoty): prekonať neistotu; nechávať niekoho v pochybnostiach • škrupule (prepiata úzkostlivosť): byť bez škrupúľ • okolky (váhavé konanie): spýtať sa bez okolkov • zábrana (zabraňujúci činiteľ): spoločenské zábrany • komplex (súbor pocitov ovplyvňujúcich správanie): komplex menejcennosti • subšt. mindrák
trápnosť situácia spôsobujúca bezradnosť, neistotu: nastala všeobecná trápnosť • nepríjemnosť: robiť nepríjemnosti • rozpaky: byť v rozpakoch • subšt. trapas
rozpaky, -ov m. pomn. (zried. i rozpak, -u m.) duševné rozpoloženie človeka, prejavujúce bezradnosť, neistotu, pochybnosť o tom, čo robiť, pomykov: prísť (trochu), dostať sa, upadnúť, uviesť niekoho ap. do r-ov; bez r-ov niečo urobiť smelo, nebojazlivo, bez ostychu; byť (stáť) v r-och nevedieť, čo robiť; premôcť, zakryť r-y; prešľapovať, prestupovať v r-och; vidieť, zbadať r-y dakoho; „Vy ste nikdy netančili?“ spýtala sa z púheho rozpaku. (Vaj.)