rozpadať sa, -á, -ajú, rozpadávať sa, zried. i rozpadúvať sa, -a, -ajú nedok.
1. drobiť sa, rozkladať sa na časti a obyč. pritom podliehať rozkladu, skaze, zániku: Drevo pod jeho sekerou sa drobilo, rozpadávalo. (Urb.); veža sa rozpadá (Jil.); rozpadajúce sa šaty (Zel.); telo sa začne rozpadať (Smrek); Chleby sa rozpadúvali v peci ani piesok. (Urb.); odb. rozpadanie, rozpadávanie hornín;
2. stratou celistvosti, organizovanosti, usporiadanosti sa drobiť, podliehať rozkladu: štát sa rozpadá, rodina sa rozpadá; spolky sa rozpadajú (Vlč.) zanikajú pre nezáujem členstva;
3. kniž. trochu zastar. deliť sa, členiť sa; skladať sa z dielov: Práca Kvačalova rozpadáva sa na dve hlavné časti. (Vaj.); rozpadať sa na osobitné grupy (Škult.);
dok. k 1, 2 rozpadnúť sa
rozpadnúť sa, -ne, -nú, -dol dok.
1. rozdrobiť sa, rozdeliť sa, rozložiť sa na časti a pritom obyč. podľahnúť rozkladu, skaze, zániku: hrudy sa rozpadnú (účinkom dažďa, mrazu ap.); Brvná by sa rozpadli a nových zdravých nieto. (Jil.) Za niekoľko rokov rozpadne sa spolu s truhlou na prach. (Min.) Stará huta rozpadla sa na rumoviská. (Tat.);
2. rozdrobiť sa, podľahnúť rozkladu, zániku stratou celistvosti, organizovanosti, usporiadanosti: štát sa rozpadol; majetok sa rozpadol, rodina sa rozpadla; front sa rozpadol (Ondr.); rozpadla sa sociálno-demokratická strana na dve strany (Krno); pren. Hlúčok posunie sa do predizby a konečne sa rozpadne (Al.) rozíde sa.
3. expr. rozsypať sa, roztrieštiť sa, rozbiť sa, rozletieť sa: Vozík bol by sa pod ťarchou rozpadol. (Tat.) Udrel pohárom o stôl, takže sa mu rozpadol v ruke. (Jégé)
4. zried. (s kým) rozísť sa v zlom, v hneve: A jemu kvôli rozpadneme sa s kňazom. (Tim.);
nedok. rozpadať sa, rozpadávať sa, zried. i rozpadúvať sa