rozoznať [-zo-, -ze-] dk
1. čo od čoho, od koho, medzi čím vedieť zistiť odlišnosť medzi vecami, javmi, osobami ap., rozlíšiť, odlíšiť niečo od niečoho, niekoho od niekoho: (zlatník) ma ducha rozeznati mezi zlatem a mosazy tp 1691; každy s posluchačuw mohol rozeznati užitečne wecy od neužitečnych sp 1696; poslussni a wernj synowé cyrkwi swatég s tolikerými kacýrj se nezrownáwali a od nich rozeznáný byli ia 1708; curvo dignoscere rectum: prawdu od falessnosti rozeznati ks 1763; kdi negsi negopaternegssi, prawi zisk od lakomstwy nerozoznass sj 18. st; chram bozy neny rozeznan od senku a krczmy, takowi smich, neporadek a skrek w nem gako na ringu se dege slk 1766–80; (kňazi luteránski) s tim se wichovaragu, že ony takowe osoby meczy mnohim lidem rozeznat nemohly s. ľupča 1784
• biele od čierneho r. vedieť rozlíšiť správne od nesprávneho: alba et atra discernere: bjlé od černého rozeznati ks 1763
2. čo, koho pozorovaním zistiť, postrehnúť, spoznať niečo, niekoho: čtirja tahali woz do prjkopy, kterjch (svedok) zdaleka widuce nemohol rozeznat s. l. 1779; (Renait) na svitaňí, kďiž juž rozeznaťi móhel podstatu tovariša jamního, viďel, že visokosťi a velkosťi jest jak vúl br 1785; rozeznag swú mysel, wywrž swé lakomstwi blr 18. st; rozni statok kupug teras, ponewač na wichudnutich rozeznas na nich chibi gegi (!) pr 18. st; z tjchto slow duwodne se dá rozeznat, gak slussne gest Maryu ctit sj 18. st
3. práv čo, koho vyniesť rozsudok nad niekým, súdne rozhodnúť o niečom, rozsúdiť niekoho: czo se dotycze pana Tomka z Skalicze, yakoz ma s nieyakym Zidem z Holicze svar y nemohli je o to rozsuditi aneb rozeznati skalica 1534 sll; tato pra začata z gruntu dokonana a rozeznana gest ružomberok 1600; Wasse Milostty prosym, aby sme zebraly dobrych statecznich lydy na miesto to, kde se podanemu nassemu kratkost stala, žeby to rozeznaly prauom sprauedlywym sitnianska 1602; milj pany, ya to na poctywe prawo nechawam, aby ste opačily a rozeznaly, komu mam rozkazowatj s. ľupča 1603; gestly czo takoweho gemu prinalezety bude, oppatryty to muoze a rozeznati prostredkem prawa žilina 1618; contra vel secundum aliquem decernere: rozsuditi, ortel wynesti, práwně rozeznati, něco prisuditi někomu neb odsuditi wu 1750;
-ávať ndk k 1: my mame rozeznawat duchuw dobrych od zlich a nemame každemu duchu werit ms 1749; cžtyrnásobné jest owčené plemeno a jedna každá krajna rozeznáwá swoje vov 1779; kdo nerozeznáwá mezi zlím a dobrím bn 1790; k 2: sluchem zwuky rozeznawame kob 1666; ruka rozeznáwa dotyknutim wecy mijru (:welikost:) a gakowost op 1685; reč božy rozeznawa missleny y mineny srdce le 1730; rozeznáwám, že dussa gest wolačo lepssyho než telo blr 18. st; k 3: aequi, bonique facere: k sprawedlnosti pricházeti, práwa se dožádati, podle sprawedlnosti ssacowati, rozeznáwati wu 1750; dijudico: rozsúďugem, rozeznáwam ks 1763;
rozoznať sa dk odlíšiť sa, dištancovať sa: pícha toho mizerného stworeňá, ňeprosíla za to, za čo nú, ale sa chcela rozeznat (:distingwowať:) ds 1795;
rozoznávať sa ndk od koho, od čoho s čím, skrze čo: diversa avis a caeteris pennarum distinctu: s perjm sa rozeznáwá od ginssych wtakúw; distant inter se: rozeznáwagú se geden od druhého ks 1763; cham sa zkrze swu bezbožnost rozeznáwal prw 1780; (imam) od svetskího lidu sa rozeznávajú skrz dulbend br 1785; Pysmo swate gest gako kamen, na kterem se zlato od stribra rozeznawa cs 18. st