rozoznať, -á, -ajú dok.
1. (čo od čoho, koho od koho, zried. čo medzi čím i so spoj. či) uvedomiť si, poznať rozdielnosť dvoch osôb, vecí, javov, vlastností ap. pri vzájomnom porovnaní, rozlíšiť, odlíšiť: r. bielu farbu od čiernej; r. raž od pšenice; nerozoznať hukot od otrasu. (Fel.); r. pekné od mrzkého (Kuk.); Vari ich (Nemcov) rozoznáš od naších. (Urb.) Jej hlas počuť, rozoznám ho medzi stoma. (Kuk.); jeden z tých dvoch, čo ich nerozozná (Laz.); neos. Často nerozoznať, či je to schválny, či mimovoľný humor. (Šolt.)
2. (čo, koho i so vzťaž. vetou) pozorovaním, vnímaním, počúvaním ap. zistiť, postrehnúť, spoznať: Usilovala sa rozoznať v polotme jeho tvár. (Bod.) Navyknuté ucho hneď rozoznalo, že ide o automobilové stroje. (Urb.); neos. V tme ťažko rozoznať, aké sú to rovnošaty. (Gráf);
nedok. rozoznávať
rozoznávať, -a, -ajú nedok.
1. (čo od čoho, koho od koho, zried. čo medzi čím i so spoj. či) uvedomovať si, poznávať rozdielnosť, odlišnosť osôb, vecí, javov, vlastností ap. pri vzájomnom porovnaní, rozlišovať, odlišovať: Ty chceš, aby dieťa rozoznávalo písmená ako ty. (Jégé)
2. (čo, koho i so vzťaž. vetou) pozorovaním, vnímaním, počúvaním ap. spoznávať, postrehovať, rozpoznávať: Mačka rozoznáva svoje okolie i potme. (Chrob.) Balón sa spúšťa. Už začínam i ľudí rozoznávať. (Vaj.)
3. deliť, triediť, rozlišovať niečo podľa druhov: rozoznávame dva druhy ľudí, rozoznávame veľký a malý obeh krvi; Naučili sme sa rozoznávať plyny slzné, dusivé a leptavé. (Karv.);
dok. k 1, 2 rozoznať