Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

rozoznať dok.

1. vedieť zistiť odlišnosť medzi vecami, javmi ap., rozlíšiť, odlíšiť: r. originál od reprodukcie, r. smrek od jedle

2. pozorovaním zistiť, rozpoznať: v hmle ner-l domy

sú na ner-nie úplne rovnakí;

nedok. rozoznávať -a

1. k 1, 2

2. triediť podľa istých kritérií, rozlišovať: r-me niekoľko rás

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rozoznať ‑á ‑ajú dok.

rozoznať -ná -najú -naj! -nal -najúc -naný -nanie dok.

rozoznať 1. vedieť zistiť odlišnosť medzi vecami, javmi • rozlíšiťodlíšiťrozpoznať: vie rozoznať pravdu od lži; rozlíši, rozpozná zvláštne vônediferencovaťkniž. distingvovať: diferencuje hodnotyporozoznávať (postupne)

2. pozorovaním zistiť • rozpoznaťpoznaťspoznaťspozorovať: rozoznal v diaľke mestozbadaťpostrehnúťvšimnúť si (bystro): postrehol v ňom talentporozoznávať (postupne, viac vecí, osôb)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rozoznať, -á, -ajú dok.

1. (čo od čoho, koho od koho, zried. čo medzi čím i so spoj. či) uvedomiť si, poznať rozdielnosť dvoch osôb, vecí, javov, vlastností ap. pri vzájomnom porovnaní, rozlíšiť, odlíšiť: r. bielu farbu od čiernej; r. raž od pšenice; nerozoznať hukot od otrasu. (Fel.); r. pekné od mrzkého (Kuk.); Vari ich (Nemcov) rozoznáš od naších. (Urb.) Jej hlas počuť, rozoznám ho medzi stoma. (Kuk.); jeden z tých dvoch, čo ich nerozozná (Laz.); neos. Často nerozoznať, či je to schválny, či mimovoľný humor. (Šolt.)

2. (čo, koho i so vzťaž. vetou) pozorovaním, vnímaním, počúvaním ap. zistiť, postrehnúť, spoznať: Usilovala sa rozoznať v polotme jeho tvár. (Bod.) Navyknuté ucho hneď rozoznalo, že ide o automobilové stroje. (Urb.); neos. V tme ťažko rozoznať, aké sú to rovnošaty. (Gráf);

nedok. rozoznávať


rozoznávať, -a, -ajú nedok.

1. (čo od čoho, koho od koho, zried. čo medzi čím i so spoj. či) uvedomovať si, poznávať rozdielnosť, odlišnosť osôb, vecí, javov, vlastností ap. pri vzájomnom porovnaní, rozlišovať, odlišovať: Ty chceš, aby dieťa rozoznávalo písmená ako ty. (Jégé)

2. (čo, koho i so vzťaž. vetou) pozorovaním, vnímaním, počúvaním ap. spoznávať, postrehovať, rozpoznávať: Mačka rozoznáva svoje okolie i potme. (Chrob.) Balón sa spúšťa. Už začínam i ľudí rozoznávať. (Vaj.)

3. deliť, triediť, rozlišovať niečo podľa druhov: rozoznávame dva druhy ľudí, rozoznávame veľký a malý obeh krvi; Naučili sme sa rozoznávať plyny slzné, dusivé a leptavé. (Karv.);

dok. k 1, 2 rozoznať

rozoznať [-zo-, -ze-] dk
1. čo od čoho, od koho, medzi čím vedieť zistiť odlišnosť medzi vecami, javmi, osobami ap., rozlíšiť, odlíšiť niečo od niečoho, niekoho od niekoho: (zlatník) ma ducha rozeznati mezi zlatem a mosazy (TP 1691); každy s posluchačuw mohol rozeznati užitečne wecy od neužitečnych (SP 1696); poslussni a wernj synowé cyrkwi swatég s tolikerými kacýrj se nezrownáwali a od nich rozeznáný byli (IA 1708); curvo dignoscere rectum: prawdu od falessnosti rozeznati (KS 1763); kdi negsi negopaternegssi, prawi zisk od lakomstwy nerozoznass (SJ 18. st); chram bozy neny rozeznan od senku a krczmy, takowi smich, neporadek a skrek w nem gako na ringu se dege (SlK 1766-80); (kňazi luteránski) s tim se wichovaragu, že ony takowe osoby meczy mnohim lidem rozeznat nemohly (S. ĽUPČA 1784)
F. biele od čierneho r. vedieť rozlíšiť správne od nesprávneho: alba et atra discernere: bjlé od černého rozeznati (KS 1763)
2. čo, koho pozorovaním zistiť, postrehnúť, spoznať niečo, niekoho: čtirja tahali woz do prjkopy, kterjch (svedok) zdaleka widuce nemohol rozeznat (s. l. 1779); (Renait) na svitaňí, kďiž juž rozeznaťi móhel podstatu tovariša jamního, viďel, že visokosťi a velkosťi jest jak vúl (BR 1785); rozeznag swú mysel, wywrž swé lakomstwi (BlR 18. st); rozni statok kupug teras, ponewač na wichudnutich rozeznas na nich chibi gegi (!) (PR 18. st); z tjchto slow duwodne se dá rozeznat, gak slussne gest Maryu ctit (SJ 18. st)
3. práv čo, koho vyniesť rozsudok nad niekým, súdne rozhodnúť o niečom, rozsúdiť niekoho: czo se dotycze pana Tomka z Skalicze, yakoz ma s nieyakym Zidem z Holicze svar y nemohli je o to rozsuditi aneb rozeznati (SKALICA 1534 SLL); tato pra začata z gruntu dokonana a rozeznana gest (RUŽOMBEROK 1600); Wasse Milostty prosym, aby sme zebraly dobrych statecznich lydy na miesto to, kde se podanemu nassemu kratkost stala, žeby to rozeznaly prauom sprauedlywym (SITNIANSKA 1602); milj pany, ya to na poctywe prawo nechawam, aby ste opačily a rozeznaly, komu mam rozkazowatj (S. ĽUPČA 1603); gestly czo takoweho gemu prinalezety bude, oppatryty to muoze a rozeznati prostredkem prawa (ŽILINA 1618); contra vel secundum aliquem decernere: rozsuditi, ortel wynesti, práwně rozeznati, něco prisuditi někomu neb odsuditi (WU 1750); -ávať ndk k 1: my mame rozeznawat duchuw dobrych od zlich a nemame každemu duchu werit (MS 1749); cžtyrnásobné jest owčené plemeno a jedna každá krajna rozeznáwá swoje (VOv 1779); kdo nerozeznáwá mezi zlím a dobrím (BN 1790); k 2: sluchem zwuky rozeznawame (KoB 1666); ruka rozeznáwa dotyknutim wecy mijru (:welikost:) a gakowost (OP 1685); reč božy rozeznawa missleny y mineny srdce (Le 1730); rozeznáwám, že dussa gest wolačo lepssyho než telo (BlR 18. st); k 3: aequi, bonique facere: k sprawedlnosti pricházeti, práwa se dožádati, podle sprawedlnosti ssacowati, rozeznáwati (WU 1750); dijudico: rozsúďugem, rozeznáwam (KS 1763); rozoznať sa dk odlíšiť sa, dištancovať sa: pícha toho mizerného stworeňá, ňeprosíla za to, za čo nú, ale sa chcela rozeznat (:distingwowať:) (DS 1795); rozoznávať sa ndk od koho, od čoho s čím, skrze čo: diversa avis a caeteris pennarum distinctu: s perjm sa rozeznáwá od ginssych wtakúw; distant inter se: rozeznáwagú se geden od druhého (KS 1763); cham sa zkrze swu bezbožnost rozeznáwal (PrW 1780); (imam) od svetskího lidu sa rozeznávajú skrz dulbend (BR 1785); Pysmo swate gest gako kamen, na kterem se zlato od stribra rozeznawa (CS 18. st)

Zvukové nahrávky niektorých slov

rozoznať: →speex →vorbis
sa ešte rozoznať stopy distinguait encore les traces

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu