rozoznať dok.
1. vedieť zistiť odlišnosť medzi vecami, javmi ap., rozlíšiť, odlíšiť: r. originál od reprodukcie, r. smrek od jedle
2. pozorovaním zistiť, rozpoznať: v hmle ner-l domy
● sú na ner-nie úplne rovnakí;
nedok. rozoznávať -a
1. k 1, 2
2. triediť podľa istých kritérií, rozlišovať: r-me niekoľko rás
diferencovať poznávať, určovať rozdielnosť v porovnaní s iným; robiť odlišným, rozdielnym • odlišovať • rozlišovať: diferencovať dobro a zlo; odlišovať, rozlišovať významové odtienky slov; autor odlišuje postavy hry jazykovými prostriedkami • rozoznávať • rozpoznávať: dieťa nevie rozoznávať farby • kniž. rozrôzňovať (diferencovať podľa istých kritérií): veda rozrôzňuje svoj výskum • špecifikovať (zároveň spresňovať): špecifikovať výrobnú činnosť
odlišovať poznávať, určovať rozdielnosť v porovnaní s iným; robiť odlišným, rozdielnym • rozlišovať: neodlišuje, nerozlišuje farby • rozoznávať • rozpoznávať • diferencovať: rozoznávať, rozpoznávať dobré od zlého; autor diferencuje, rozlišuje, odlišuje postavy hry jazykovými prostriedkami
rozoznať, -á, -ajú dok.
1. (čo od čoho, koho od koho, zried. čo medzi čím i so spoj. či) uvedomiť si, poznať rozdielnosť dvoch osôb, vecí, javov, vlastností ap. pri vzájomnom porovnaní, rozlíšiť, odlíšiť: r. bielu farbu od čiernej; r. raž od pšenice; nerozoznať hukot od otrasu. (Fel.); r. pekné od mrzkého (Kuk.); Vari ich (Nemcov) rozoznáš od naších. (Urb.) Jej hlas počuť, rozoznám ho medzi stoma. (Kuk.); jeden z tých dvoch, čo ich nerozozná (Laz.); neos. Často nerozoznať, či je to schválny, či mimovoľný humor. (Šolt.)
2. (čo, koho i so vzťaž. vetou) pozorovaním, vnímaním, počúvaním ap. zistiť, postrehnúť, spoznať: Usilovala sa rozoznať v polotme jeho tvár. (Bod.) Navyknuté ucho hneď rozoznalo, že ide o automobilové stroje. (Urb.); neos. V tme ťažko rozoznať, aké sú to rovnošaty. (Gráf);
nedok. rozoznávať
rozoznávať, -a, -ajú nedok.
1. (čo od čoho, koho od koho, zried. čo medzi čím i so spoj. či) uvedomovať si, poznávať rozdielnosť, odlišnosť osôb, vecí, javov, vlastností ap. pri vzájomnom porovnaní, rozlišovať, odlišovať: Ty chceš, aby dieťa rozoznávalo písmená ako ty. (Jégé)
2. (čo, koho i so vzťaž. vetou) pozorovaním, vnímaním, počúvaním ap. spoznávať, postrehovať, rozpoznávať: Mačka rozoznáva svoje okolie i potme. (Chrob.) Balón sa spúšťa. Už začínam i ľudí rozoznávať. (Vaj.)
3. deliť, triediť, rozlišovať niečo podľa druhov: rozoznávame dva druhy ľudí, rozoznávame veľký a malý obeh krvi; Naučili sme sa rozoznávať plyny slzné, dusivé a leptavé. (Karv.);
dok. k 1, 2 rozoznať
rozoznať [-zo-, -ze-] dk 1. čo od čoho, od koho, medzi čím vedieť zistiť odlišnosť medzi vecami, javmi, osobami ap., rozlíšiť, odlíšiť niečo od niečoho, niekoho od niekoho: (zlatník) ma ducha rozeznati mezi zlatem a mosazy tp 1691; každy s posluchačuw mohol rozeznati užitečne wecy od neužitečnych sp 1696; poslussni a wernj synowé cyrkwi swatég s tolikerými kacýrj se nezrownáwali a od nich rozeznáný byli ia 1708; curvo dignoscere rectum: prawdu od falessnosti rozeznati ks 1763; kdi negsi negopaternegssi, prawi zisk od lakomstwy nerozoznass sj 18. st; chram bozy neny rozeznan od senku a krczmy, takowi smich, neporadek a skrek w nem gako na ringu se dege slk 1766–80; (kňazi luteránski) s tim se wichovaragu, že ony takowe osoby meczy mnohim lidem rozeznat nemohly s. ľupča 1784 • biele od čierneho r. vedieť rozlíšiť správne od nesprávneho: alba et atra discernere: bjlé od černého rozeznati ks 1763 2. čo, koho pozorovaním zistiť, postrehnúť, spoznať niečo, niekoho: čtirja tahali woz do prjkopy, kterjch (svedok) zdaleka widuce nemohol rozeznat s. l. 1779; (Renait) na svitaňí, kďiž juž rozeznaťi móhel podstatu tovariša jamního, viďel, že visokosťi a velkosťi jest jak vúl br 1785; rozeznag swú mysel, wywrž swé lakomstwi blr 18. st; rozni statok kupug teras, ponewač na wichudnutich rozeznas na nich chibi gegi (!) pr 18. st; z tjchto slow duwodne se dá rozeznat, gak slussne gest Maryu ctit sj 18. st 3. práv čo, koho vyniesť rozsudok nad niekým, súdne rozhodnúť o niečom, rozsúdiť niekoho: czo se dotycze pana Tomka z Skalicze, yakoz ma s nieyakym Zidem z Holicze svar y nemohli je o to rozsuditi aneb rozeznati skalica 1534 sll; tato pra začata z gruntu dokonana a rozeznana gest ružomberok 1600; Wasse Milostty prosym, aby sme zebraly dobrych statecznich lydy na miesto to, kde se podanemu nassemu kratkost stala, žeby to rozeznaly prauom sprauedlywym sitnianska 1602; milj pany, ya to na poctywe prawo nechawam, aby ste opačily a rozeznaly, komu mam rozkazowatj s. ľupča 1603; gestly czo takoweho gemu prinalezety bude, oppatryty to muoze a rozeznati prostredkem prawa žilina 1618; contra vel secundum aliquem decernere: rozsuditi, ortel wynesti, práwně rozeznati, něco prisuditi někomu neb odsuditi wu 1750; -ávať ndk k 1: my mame rozeznawat duchuw dobrych od zlich a nemame každemu duchu werit ms 1749; cžtyrnásobné jest owčené plemeno a jedna každá krajna rozeznáwá swoje vov 1779; kdo nerozeznáwá mezi zlím a dobrím bn 1790; k 2: sluchem zwuky rozeznawame kob 1666; ruka rozeznáwa dotyknutim wecy mijru (:welikost:) a gakowost op 1685; reč božy rozeznawa missleny y mineny srdce le 1730; rozeznáwám, že dussa gest wolačo lepssyho než telo blr 18. st; k 3: aequi, bonique facere: k sprawedlnosti pricházeti, práwa se dožádati, podle sprawedlnosti ssacowati, rozeznáwati wu 1750; dijudico: rozsúďugem, rozeznáwam ks 1763; rozoznať sa dk odlíšiť sa, dištancovať sa: pícha toho mizerného stworeňá, ňeprosíla za to, za čo nú, ale sa chcela rozeznat (:distingwowať:) ds 1795; rozoznávať sa ndk od koho, od čoho s čím, skrze čo: diversa avis a caeteris pennarum distinctu: s perjm sa rozeznáwá od ginssych wtakúw; distant inter se: rozeznáwagú se geden od druhého ks 1763; cham sa zkrze swu bezbožnost rozeznáwal prw 1780; (imam) od svetskího lidu sa rozeznávajú skrz dulbend br 1785; Pysmo swate gest gako kamen, na kterem se zlato od stribra rozeznawa cs 18. st