rozobrať, -berie, -berú, -braný/-bratý dok.
1. (čo) stroje al. iné zariadenie rozložiť, rozdeliť na jednotlivé časti, súčiastky, rozmontovať: r. stroj, motor; r. pušku, guľomat; r. lešenie; Cila rozobrala ešte i posteľ. (Taj.); pren. Palce sa mi zlepili, že ich nemôžem rozobrať (Stod.) rozlepiť, roztiahnuť.
2. rozobrať (si) (čo) podeliť si, rozdeliť si niečo, čo je spolu, pohromade, pobrať: Vo mlyne rozoberú si chlapci tragače. (Ráz.) A hneď si aj rozobrali dobytok a stroje. (Štítn.) Veľa vecí sa rozobralo a potratilo (Pláv.) rozkradlo. Mŕtvola bude visieť, dokiaľ ju vtáci nerozoberú (Jégé) neroznesú; r. (si) vstupenky;
3. (o knihe) skúpiť celý náklad; rozpredať, vypredať: r. vydanie, r. náklad; knižka je dávno rozobraná (Zúb.); nové vydanie dávno rozobratého Sládkoviča (A. Mat.);
4. (čo) dôkladne preskúmať, prebrať, uvážiť, urobiť rozbor niečoho, podrobne rozanalyzovať: dôkladne (podrobne, do základov) r. problém, otázku, tému; r. nedostatky, príčiny niečoho; r. situáciu; (Hollého) diela rozobral náležite až Vlček. (Vaj.); odb. r. báseň, r. vetu;
5. (koho) rozptýliť, vzpružiť, osviežiť, prebrať: Čisté povetrie rozobralo ho. (Kuk.) Však ste už nie rozospatá, však sme vás rozobrali? (Pláv.) Tak vedel človeka pesničkami rozobrať. (Chrob.);
nedok. rozoberať, -á, -ajú
|| rozobrať sa rozptýliť sa, osviežiť sa, vzpružiť sa, prebrať sa: Zašeptala, keď sa trochu rozobrala medzi nimi z ustrnutosti. (Tat.)