Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

rozmnožiť dok.

1. zväčšiť počet al. rozsah: r. rady nezamestnaných, r. kapitál, dedičstvo; r. zverinu

2. urobiť väčší počet exemplárov tlačoviny: r. letáky, obežníky;

nedok. rozmnožovať

// rozmnožiť sa stať sa početnejším, rozmôcť sa, pribudnúť: rozvody sa r-li; burina sa rýchlo r-la; biol. bunky sa r-li;

nedok. rozmnožovať sa: pohlavné r-nie

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rozmnožiť ‑í ‑ia dok.; rozmnožiť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

obohatiť urobiť bohatším o nové hodnoty (materiálne i duchovné) • zveľadiť: obohatiť, zveľadiť si zbierku o nové exempláre; obohatiť, zveľadiť slovnú zásobu školákovrozšíriťzväčšiťrozmnožiťznásobiť (obyč. v rozsahu, veľkosti): rozšíriť, zväčšiť, znásobiť svoj majetokprehĺbiť: prehĺbenie spolupráce


rozmnožiť sa 1. stať sa početnejším • rozmôcť sarozrásť sa: rozvody sa rozmnožili, rozmohli; korene sa rozrástlizveľadiť sa (stať sa obsažnejším): jeho vedomosti sa zveľadilirozšíriť sarozvetviť sa (stať sa rozsiahlejším): rad sa rozšíril, rozvetvilpribudnúť (rozmnožiť sa o niečo nové): pribudli mu starostikniž. rozhojniť saexpr. rozprasiť sa: burina sa rozhojnila, rozprasila po záhradekniž. zried. rozožrať saexpr. zried. rozprplať sazried. rozveľadiť sa

2. biologicky vzniknúť • rozplodiť sa: hmyz sa rozmnožil, rozplodil; bunky sa rozmnožilinaplodiť sa (vo veľkom množstve vzniknúť plodením): naplodilo sa veľa myšínakotiť sa (kotením): nakotilo sa množstvo mačiekexpr. rozplieniť sahovor. expr. naprasiť sa: potkany sa rozplienili, naprasili v celom okolírozplemeniť sa (rozmnožiť sa plemenením): ošípané sa rozplemenilirozliahnuť sa (liahnutím): kurence sa rozliahli


rozmnožiť 1. urobiť väčším v počte, množstve, rozsahu • rozšíriťzväčšiť: rozmnožiť, rozšíriť zeleň v mestezveľadiť: zveľadil otcovský majetoknamnožiť: štúdiami si namnožil poznatkyobohatiť (rozmnožiť o niečo nové): obohatil slovník o nové slováznásobiťkniž. multiplikovať (viacnásobne rozmnožiť): znásobili počet zamestnancovkniž.: rozhojniťzveličiťzastar. zvelebiť: zvelebenie majetkov (Vajanský)

2. osobitným technickým postupom urobiť väčší počet exemplárov tlačoviny: rozmnožili obežníkyreprodukovať (kopírovaním polygrafickou technikou): reprodukované maľby, rukopisycyklostylovať (cyklostylom) • xeroxovať (xeroxom)


rozrásť sa 1. rastom sa zväčšiť (obyč. do šírky) • rozšíriť savyrásťnarásť: korene sa rozrástli; všade vyrástla, narástla, rozšírila sa burinarozbujnieť sarozplieniť sazbujnieť (veľmi rýchlo sa rozrásť): ostrica sa rozbujnela, rozplienila; porast zbujnelrozvetviť sarozkošatiť sarozkonáriť sa (o strome): lipa sa rozkošatilaporozrastať sa (postupne)

2. nadobudnúť väčší rozsah • vzrásť: mesto sa rozrástlo, vzrástlovzmôcť sazväčšiť sarozšíriť sa: priemysel sa vzmohol; vývoz tovarov sa rozšírilzmohutnieťzosilnieťzmocnieťzosilniť sa (intenzívne sa rozrásť; nadobudnúť väčšiu silu): bolesť zosilnela; paľba zmocnelarozmnožiť sazmnožiť sarozhojniť sarozmôcť sa (rozrásť sa počtom): knižnice, kluby sa rozhojnilirozvetviť sarozkošatiť sakniž. rozkonáriť sa (zároveň sa rozrôzniť): literatúra sa rozvetvilarozplieniť sarozbujnieť sazbujnieť (o niečom negatívnom): prázdne frázy sa rozplienili; korupcia zbujnelaznásobiť sa (mnohonásobne sa rozrásť): výroba sa znásobilarozkysnúť sanakysnúť (rozrásť sa kysnutím): cesto sa rozkyslozried. rozrásť (F. Hečko)porozrastať sapovzrastať (postupne)


vzrásť 1. získať na kvantite, rozsahu, objeme (op. zmenšiť sa) • rozrásť sazväčšiť sa: mesto za posledné desaťročie veľmi vzrástlo, rozrástlo sa, zväčšilo sarozhojniť sarozmnožiť sazmnožiť sarozmôcť sa: počet rozvodov sa rozhojnil, rozmnožil; rozmohli sa prípady tuberkulózyrozšíriť sa (zväčšiť svoj počet): infekcia sa rýchlo rozšírilaexpr. rozprasiť sa (o dačom nežiaducom) • zvýšiť sanarásť: počet obyvateľov krajiny sa zvýšil, narástol o 10 percentzveľadiť sa (stať sa početnejším, väčším): stádo oviec sa zveľadiloznásobiť sazmnohonásobiť sa (veľa ráz sa stať väčším): množstvo vody v koryte sa znásobilo, zmnohonásobiloprisporiť sapribudnúť: roboty sa prisporilo, roboty pribudlo

2. získať na intenzite, význame (op. zmenšiť sa) • zväčšiť sazvýšiť sa: jas hviezdy vzrástol, zväčšil sa, zvýšil sa; spokojnosť ľudí vzrástla, zvýšila sanarásť: záujem o privatizáciu narástolzosilnieťzosilniť sa: vietor popoludní zosilnie, zosilní sazmocnieťzmohutnieť: túžba po bohatstve zmocnela, zmohutnelaumocniť sa: cit sa ešte umocnilzmôcť savzmôcť sa: v kolektíve sa (v)zmohla podozrievavosťzintenzívnieťzintenzívniť sa: hnev na neposlušníka zintenzívnelvystupňovať sa (stupňovaním vzrásť): úsilie sa vystupňovalorozvinúť sarozkvitnúť: turistický ruch sa čoskoro rozvinie, rozkvitne


zväčšiť sa 1. stať sa väčším čo sa týka rozmerov, počtu, rozsahu, objemu (op. zmenšiť sa) • vzrásť: hladina riek sa zväčšila, vzrástlarozšíriť sa: hospodárstvo sa rozšírilorozmnožiť sakniž.: zmnožiť sarozhojniť sarozmôcť sa (v počte): prípady ochorenia sa rozmnožili, rozmohlizmohutnieť (stať sa mohutnejším): strom zmohutnelnarásťzried. prirásťrozrásť sazbujnieťrozbujniť sa (zväčšiť sa rastom): porast narástol, rozrástol sa, zbujnel; korupcia sa rozbujnila, rozrástlalek. hypertrofovať: pečeň hypertrofovalaznásobiť saznásobniť sazmnohonásobiť sazmnohonásobniť sa (veľa ráz sa zväčšiť): počet ochorení sa znásob(n)ilpribudnúť: obyvateľstva pribudlo, starostí pribudneexpr. prikvapnúť (trocha sa zväčšiť; o príjmoch): niečo prikvapne z honorárov

2. stať sa väčším čo sa týka sily, intenzity al. kvality (op. zoslabiť sa, oslabiť sa) • zintenzívnieťzintenzívniť sazosilniť sazosilnieť: vietor sa v podvečer zintenzívnil, zväčšil, zosilnil; náš odpor zosilnelzmocnieťumocniť sazmôcť savzmôcť sa: láska k vlasti v nich ešte zmocnela, umocnila sa; v spoločnosti sa (v)zmohla vzájomná nevraživosťvystupňovať sa: túžba po samostatnosti sa v národoch vystupňovalazvýšiť saznásobiť saznásobniť sazmnohonásobiť sazmnohonásobniť sa: kvalitatívne ukazovatele sa zvýšili, znásob(n)ili


zväčšiť 1. urobiť niečo väčším čo sa týka rozmerov, počtu, rozsahu, objemu (op. zmenšiť) • zveľadiť: zväčšiť, zveľadiť rodinný majetok, štát, obecrozšíriťrozmnožiťrozhojniťkniž. zmnožiť: rodičia pozemky ešte rozšírili, rozmnožili; v cudzine si vedomosti ešte zmnožilzvýšiť: zvýšiť stav dobytkaznásobiťznásobniťzmnohonásobiťzmnohonásobniť (veľa ráz zväčšiť): prírastky do knižnice zmnohonásob(n)ili

2. urobiť väčším čo sa týka sily, intenzity al. kvality (op. zoslabiť, oslabiť) • zosilniť: vplyv výchovy treba zväčšiť, zosilniťposilniťumocniťvystupňovať: voľby posilnili, vystupňovali moc strany; udalosti umocnili naše obavyzvýšiťznásobiťznásobniťzmnohonásobiťzmnohonásobniť: kvalitu životného prostredia treba za každú cenu zvýšiť; znásobiť úsiliezintenzívniť: žiada sa zintenzívniť tempo privatizáciepridať: kráse, slávy jej to nepridá, krásu, slávu jej to nezväčší

3. p. zveličiť


zveľadiť 1. urobiť väčším v počte, množstve, rozsahu • rozmnožiťrozšíriťzväčšiť: majetok po rodičoch ešte zveľadil, zväčšil; zveľadiť, rozmnožiť zeleň v meste; šiel si vedomosti zveľadiť, rozšíriť do cudzinyprehĺbiť: vzájomnú spoluprácu podniky prehĺbiliobohatiť (urobiť bohatším materiálne al. duchovne): poznatky detí treba ďalej obohatiť, zveľadiťzastar. zvelebiť: zvelebenie majetkov (Vajanský)kniž. zveličiť: zveličiť moc (Tatarka)

2. dostať na vyššiu úroveň • povzniesťpozdvihnúť: chov oviec treba zveľadiť, povzniesť; vláde sa podarilo kultúru národa pozdvihnúťzdvihnúťzodvihnúť (úroveň niečoho): z(o)dvihnúť národný životzlepšiťzdokonaliťskvalitniťzakostniť (urobiť lepším, dokonalejším): zlepšenie, zdokonalenie vzdelanosti; skvalitniť, zakostniť chov hydiny, poľnohospodárstvo

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

množiť, -í, -ia nedok. (čo)

1. kniž. robiť hojnejším, zväčšovať počet al. rozsah, rozmnožovať: Ničili stroje a množili svoju biedu. (Jil.); m. počet niečoho, m. slávu, utrpenie;

2. pôdohosp. rozmnožovať pestovaním al. špeciálnymi zákrokmi: m. vegetatívne, množenie osiva, množené rastliny;

dok. rozmnožiť, k 1 i zmnožiť;

opak. množievať, -a, -ajú

|| množiť sa

1. stávať sa hojnejším, zväčšovať svoj počet al. rozsah, hromadiť sa, rozmnožovať sa: zásoby, starosti, choroby sa množia, deti sa množia

množia sa ako huby po daždi rýchlo a hojne;

2. plodiť sa, rozmnožovať sa, plemeniť (o živých tvoroch al. organizmoch): bunky sa množia delením; myši sa množia 4-5-krát do roka;

dok. rozmnožiť sa, k 1 i zmnožiť sa;

opak. množievať sa


rozmnožiť, -í, -ia dok.

1. (čo, koho) urobiť početnejším, zväčšiť počet niečoho, niekoho, rozhojniť: rozmnoženie žandárov (Vaj.); r. posádky na zámkoch (Hor.); dobrovoľne rozmnožiť rady (robotníckej triedy). (Laz.);

2. biol. (čo) zvýšiť počet jedincov plodením, rodením ap., bot. pestovaním al. špeciálnymi zákrokmi: rozmnoženie zveriny, rýb, rozmnoženie čeľade (včiel); rozmnoženie rastlín;

3. (čo) zväčšiť rozsah, veľkosť, zveľadiť, znásobiť: r. kapitál, r. dedičstvo, majetok; To i jeho šťastie i moje rozmnoží! (Pal.)

4. tech. osobitným technickým postupom urobiť viac exemplárov tlačív: r. leták; dal poroznášať rozmnožené účty (Bod.);

nedok. rozmnožovať, -uje, -ujú: vegetatívne rozmnožovanie stromov, rozmnožovanie semenom

|| rozmnožiť sa

1. zväčšiť sa počtom, početne vzrásť, rozhojniť sa: obyvateľstvo sa rozmnožilo; Bratova rodina sa rozmnožila. (Taj.)

2. biol. pribudnúť plodením, rodením ap., rozplemeniť sa (o živých tvoroch al. organizmoch): hmyz sa rozmnožil; bunky sa rozmnožili, bacily sa rozmnožili;

3. nadobudnúť väčší rozsah, zväčšiť sa, znásobiť sa, rozmôcť sa: Značne sa rozmnožila jeho ušľachtilá hrdosť. (Záb.);

nedok. rozmnožovať sa: pohlavné rozmnožovanie

Morfologický analyzátor

rozmnožiť dokonavé sloveso
(ja) rozmnožím VKdsa+; (ty) rozmnožíš VKdsb+; (on, ona, ono) rozmnoží VKdsc+; (my) rozmnožíme VKdpa+; (vy) rozmnožíte VKdpb+; (oni, ony) rozmnožia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) rozmnožil VLdsam+; (ona) rozmnožila VLdsaf+; (ono) rozmnožilo VLdsan+; (oni, ony) rozmnožili VLdpah+;
(ty) rozmnož! VMdsb+; (my) rozmnožme! VMdpa+; (vy) rozmnožte! VMdpb+;
(nejako) rozmnožiac VHd+;

rozmnožiť dk
1. koho, čo zväčšiť počet al. rozsah niekoho, niečoho, rozhojniť niečo: (Boh) k žeňe rekl: Rozmnožym biedy a bolesti twoge a počynany, w bolesti roditi budess dieti twe bag 1585; aby každy cizi podle naležitosti mohol uspokogeny byti, tak by merka spravodlivosti neumenšena, nybrž rozmnožena byti mohla b. bystrica 1617 cm; duplicare civitatem: dwakrát tolikó z obywatelma rozmnožiti mesto ks 1763; Machula byl pri chudobe, takže toliko po zebranj se do stawu manželskeho hospodarstwi swe rozmnožil turiec 1772; Kristus sedem chlebuw a dwa ribicžki tak rozmnožil zázracžne, ze temu zastupowi lidu k nasjceni bilo sj 18. st
2. mat vynásobenie: multiplikácia znamená rozmnoženj a multiplikowati rozmnožiti lu 1775
3. čo (čím) zvýšiť počet jedincov plodením, rodením, pestovaním: Abrahamoj pátriárchoj taki to reknól (Boh), rozmnosu já tobe tvojo barz malé semátsko hps 1752; podle urizeni wečnej maudrosti jedno každé stworeni žiwé a rozmnožené býti žádá vov 1779; žaden ode mna takowe prepisy žadat nebude, abich ga w gednem časy počet wčel gegjch rozmnožil pev 1789; fialku a klince mužeš tak sčepenim rozmnožit gako stromy pr 18. st;
-ovať ndk k 1: almužna ge wrecko, w kteremssto se na sto častek rozmnožuge wssecko gv 1755; z rozmnožugícími sá werícími rozmnožuwaný musili biť po celém sweťe ag biskupi bn 1796; prisaham meske wecy w dobrem poradku držeti, duchodky wedle wssj možnosti rozmnožowati a prigate sprawedliwe wigewiti poniky 1797; slama fizolowa welice rozmnožuge krawam mleko pr 18. st; k 2: počet, s kterým rozmnožugeme, gménuge se multiplikátor, to gest rozmnožitel lu 1775; k 3: winičyar z wrchow wynych ratolesty rozmnožuge kob 1666; tu obzwlásstne rozmnožugu stepy mlade a s timj kupectwy swe wykonáwagu krp 1760; abi lidské pokoľenj rozmnožuwané bilo bn 1796;
rozmnožiť sa
1. zväčšiť sa, rozšíriť sa, nadobudnúť väčší rozsah: když nekdy do mesta Alexandrinskeho mor se rozmnožil, swaty Gan chodjwal na pohřeby ža 1732; w nekterych studnych se woda naskrze potratyla a w nekterych naproty tomu tak se rozmnozyla, ze na try strewyce wysse kamenu mjsty stala hip 1763 stúpla; gestli se guž nemoc tak welice rozmnožila, težko geg wiceg lekárstwi nagdeme vov 1779; Pane, prečo rozmnožyli sa, ktery zarmucugu mňa blr 18. st; wezmi suche legna holubi, uczin z nich luch a meg hlawu a rozmnožu (!) se wlasy a budu rosti lr5 18. st
2. pribudnúť plodením, rodením ap., rozplemeniť sa (o živých tvoroch al. organizmoch): podlé tejto miry, jako se statek rozmnoži, tak museju y owčárne rozssirene býti vov 1779; ag podla niže doložených spusobow malinowe stromi rozmnožiti sa možu bin 1799; (mravce) gsu ale ag sskodliwe záhradam, kdis se zanesu a rozmnožga pr 18. st;
rozmnožovať sa ndk k 1: nemoc se rozmnožowala rw 1702; powstala noc prewelmi tmawa, čierna a dlha, w ktereg wždicky wiceg a wiceg pribiwali a rozmnožowali se hrozne a huste tmi ms 1758; zeme rozpadliny se ukazowali, z nichž vody na zemi se rozmnožovali asl 1763; rozmnožowalo se pak slowo Páně po celeg kragině wp 1768; panske dawky y prace gednostegne trwagj anebo se gesste rozmnozugj m. kameň 1769; k 2: po cztwrte: aby se tak a odtut rozmnožowalo lidske pokolenij bag 1585; roztnite a rozmnozugte se ms 1758


rozmnožovať, rozmnožovať sa p.
rozmnožiť

rozmnožiť_1 rozmnožiť rozmnožiť_2 rozmnožiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor