rozmýšľať -a nedok. v myšlienkach sa niečím zaoberať, uvažovať, myslieť, premýšľať: r. o vážnych veciach, r-l, ako to urobiť; tuho r. nad problémom; povedať niečo bez r-nia
myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práci • expr. hútať: hútal o priateľoch • premýšľať • rozmýšľať • zamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problému • expr.: rozdumovať • rozhutovať • prehutovať • kniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle života • hovor. expr. páliť: dobre mu to páli • hĺbať • filozofovať • rozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láske • často expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovanie • pejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješ • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)
2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli deti • mať na zreteli • mať na pamäti • pamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätali • kniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysli • expr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlave • mieriť • zameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochotu • rozumieť • chápať • mieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inak • kniž. ponímať: ponímal to inak • predpokladať • počítať • rátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá
3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľať • pomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísť • mieniť • mať v úmysle: mieni, má v úmysle predať dom • chcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničí • kalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí
4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť si • mieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravdu • usudzovať • zmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobre • expr. hútať (si) • expr. zried. hútkať (si) • kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš? • domnievať sa • mať domnienku • byť v domnienke • nazdať sa • nazdávať sa • predpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sa • kraj. mívať (si) (Kukučín) • obmýšľať sa (Šoltésová) • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)
premýšľať zaoberať sa niečím v myšlienkach z rozličných strán, dôkladne v mysli posudzovať všetky okolnosti • uvažovať • rozmýšľať: dlho premýšľal, uvažoval, rozmýšľal o obchodnej ponuke; premýšľať, uvažovať nad zmyslom života • rozvažovať • zvažovať (hodnotiť veci porovnávaním): zvažuje, čo je výhodnejšie • domýšľať: projekt domýšľa do dôsledkov • zamýšľať sa (premýšľať a zároveň hodnotiť): zamýšľať sa nad svojimi omylmi • expr.: hútať • prehutovať • pohutovať • rozhutovať: húta, prehutuje, rozhutuje, čo kúpi deťom na Vianoce • kniž. dumať: celé hodiny dumá, ako by spor vyriešil • expr. rozdumovať • často iron. mudrovať • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne rozdumovať, mudrovať nad rozliatym mliekom; Načo toľko špiritizuješ? • rozumovať • expr. rozumkovať • expr. zried. mudrkovať (obyč. zbytočne a samoúčelne) • hovor.: špekulovať • kumštovať (šikovne, s fígľom): Nad čím špekuluješ, kumštuješ? • hovor. expr.: morfondírovať • morfondovať: je to iba plané morfondírovanie • premietať: všetci ticho (v duši) premietali, aký bol nebožtíkov život • filozofovať (filozoficky premýšľať) • hĺbať • rozjímať • meditovať • kniž. kontemplovať (intenzívne, sústredene a hlboko premýšľať): rád hĺba, rozjíma v tichu samoty; meditovať, rozjímať o Bohu; večerné kontemplovanie • kombinovať (premýšľať o rozličných možnostiach riešenia): kombinuje, ako sa dostať z nepríjemnej situácie
rozmýšľať p. premýšľať
uvažovať 1. úvahou prichádzať k niečomu a hodlať to uskutočniť • rozmýšľať • myslieť • zamýšľať • pomýšľať: uvažuje, rozmýšľa o tom, že sa k nám pridá; zamýšľa vstúpiť do spolku; pomýšľa, myslí na ženenie • mať v úmysle • mať v pláne • plánovať (týmito slovesami sa vyjadruje väčšia miera odhodlania realizovať niečo): má v úmysle, v pláne samostatne podnikať; plánuje si cestu do zahraničia • chystať sa • strojiť sa (zbierať sily uskutočniť niečo už uvážené, premyslené): chystá sa, strojí sa prestať fajčiť; chystá sa, strojí sa, že nebude súhlasiť s návrhom
2. p. premýšľať 3. p. skúmať 1
rozmýšľať, -a, -ajú dok. (o čom, zried. nad čím, so vzťaž. vetou i bezpredm.) v mysli rozoberať, z rozličných strán v mysli preberať, uvažovať, premýšľať, hútať: r. o svojom osude, o živote ap.; Nerozmýšľala som o tej možnosti. (Jégé) Počal rozmýšľať nad divným snom. (Taj.) Rozmýšľal, ako chybu napraviť. (Kal.) Rozmýšľal, čo si počať? (Taj.) Rozmýšľali, akú ženu si to švec privezie. (Zgur.) Rozmýšľal len, kto by bol tým šikovným. (Urb.); úporne, tuho, veľa r.; Čo tu rozmýšľať? (Smrč.); bez rozmýšľania povedať, urobiť niečo ap. nerozvážne, prenáhlene, neuvážene
|| rozmýšľať si zried. (o čom i bezpredm.) premýšľať, uvažovať, hútať, rozmýšľať: Nerušila ho pozornosť divákov rozmýšľať si o svojom. (Tat.) Takto si rozmýšľam. (Hviezd.)
rozmýšľať, rozmyšľovať ndk čo, o čom, o kom, na čo v myšlienkach sa niečím zaoberať, uvažovať, myslieť, premýšľať o niečom, o niekom: rozmisslaicz na tito nebespeczne czasi, teho wsseho tak sem zanechal žilina 1604; czlowek krestyansky zawsse ma rozmysslati o smrtj prešov 1666; každá práca lachká býwa, když kdo o gegi ceně a krásy rozmýssla mp 1718; nagprw o krasnem, spanylem, poradnem mnohých dyluw sweta stworeňy takto rozmyssla Eusebius pp 1734; anyi messta ssi nagsscz nyemusem, cso o tebe rozmisslugem levoča 1748; intueri animis: rozmysslowati ks 1763; rozmissley také, že wsseliké telo tráwa a wsseliká sláwa geho gako kwet polni vp 1764; rozmýšľavať frekv: meditari frequent: rozmýssláwati pd 18. st